R I NGS A N D GEMS F ROM T H E ROM A N FORT I N I ŽA PR ST EN E A GEM Y Z R ÍMSK E HO VOJ ENSK ÉHO TÁBOR A V I ŽI Miroslava Daňová Archaeologica Slovaca Monographiae FONTES Instituti Archaeologici Nitriensis Academiae Scientiarum Slovacae TOMUS XXXI NITRAE – TYRNAVIAE MMXXI ARCHEOLOGICK Ý ÚSTAV SLOVENSKEJ AK ADÉMIE VIED FILOZOFICK Á FAKU LTA T R NAVSKEJ UNI VER ZIT Y V T R NAVE R I NGS A N D GEMS F ROM T H E ROM A N FORT I N I ŽA PR ST EN E A GEM Y Z R ÍMSK E HO VOJ ENSK ÉHO TÁBOR A V I ŽI Miroslava Daňová The publication was published thanks to the support of the grant of the Faculty of Philosophy and Arts of Trnava University in Trnava, grant VEGA 1/0358/18: ‘The Roman fort in Iža and its position on the borders of Pannonia’. Publikácia vyšla vďaka podpore grantu Filozofickej fakulty Trnavskej university v Trnave, grantu VEGA 1/0358/18: „Rímsky tábor v Iži a jeho pozícia na hraniciach Panónie“ . NITRA – T R NAVA 2021 Miroslava Daňová Rings and Gems from the Roman Fort in Iža Prstene a gemy z rímskeho vojenského tábora v Iži Nitra – Trnava 2021 Archaeologica Slovaca Monographiae Fontes, Tomus XXXI Chief Editor / Hlavná redaktorka Mgr. Lucia Benediková, PhD. Reviewers / Recenzenti Mgr. Balázs Komoróczy, PhD. Mgr. Věra Šlancarová, PhD. English translation and proof-reading / Preklad a jazyková korektúra anglického textu Flying Solutions, s. r. o., MSc. George William Jackson Jones Proof-reading of the Slovak text / Jazyková korektúra slovenského textu Mgr. Stanislava Murínová Graphic layout / Počítačová sadzba doc. Dr. phil. Erik Hrnčiarik, Peter Červeň Cover / Obálka An intaglio depicting Minerva/Intaglia s vyobrazením Minervy. Author/Autor: Archive of IA SAS Nitra Archív AÚ SAV. Publishers and distribution / Vydanie a distribúcia Archeologický ústav SAV, Akademická 2, 949 21 Nitra e-mail: nraukniz@savba.sk Filozofická fakulta FF TU, Hornopotočná 23, 918 43 Trnava e-mail: klasarch@truni.sk © Archeologický ústav SAV, 2021 © Filozofická fakulta FF TU, 2021 © Miroslava Daňová, 2021 ISBN 978-80-8196-048-2 CONTENTS FOREWORD............................................................................................................................................8 INTRODUCTION................................................................................................................................12 GENIUS LOCI........................................................................................................................................17 Uncovering the past of the fort in Iža (a brief history of the research).........................17 Romans in Pannonia and the establishment of a military camp....................................24 RINGS AND GEMS IN THE ROMAN WORLD............................................................................29 Rings as symbols......................................................................................................................29 PRODUCTION OF JEWELRY IN THE ROMAN ENVIRONMENT..........................................34 Metal jewelry............................................................................................................................34 Jewelry made of semi-precious stones and other materials.............................................39 FINDS FROM THE FORT IN IŽA.....................................................................................................51 Finds from the earth-and-timber fort...................................................................................51 Rings..............................................................................................................................53 Gems..............................................................................................................................68 Jewelry from the period of the stone fort............................................................................71 Rings..............................................................................................................................74 Gems......................................................................................................................95 Appendix- finds from the vicinity of the Roman fort in Iža.........................................103 SUMMARY...........................................................................................................................................113 Finds from the period of the earth-and-timber fort........................................................113 Finds from the period of the stone fort..............................................................................117 EVALUATION.....................................................................................................................................122 CONCLUSION....................................................................................................................................133 LIST OF ABBREVIATIONS.............................................................................................................138 CONCORDANCE...............................................................................................................................139 BIBLIOGRAPHY................................................................................................................................140 CATALOGUE.......................................................................................................................................156 Finds from the earth-and-timber fort.................................................................................156 Finds from the stone fort......................................................................................................160 Appendix – finds from the vicinity of the military fort in Iža...................................166 PLATES.................................................................................................................................................168 6 OBSAH PREDSLOV.............................................................................................................................................8 ÚVOD.....................................................................................................................................................12 GENIUS LOCI.......................................................................................................................................17 Odkrývanie minulosti vojenského tábora v Iži (stručné dejiny bádania)....................17 Rimania v Panónii a vznik vojenského tábora...................................................................23 PRSTENE A GEMY VO SVETE RIMANOV..................................................................................29 Prsteň ako symbol....................................................................................................................29 VÝROBA ŠPERKOV V RÍMSKOM PROSTREDÍ.........................................................................34 Šperky z kovu...........................................................................................................................34 Šperky a gemy z polodrahokamov a iných materiálov....................................................39 NÁLEZY Z VOJENSKÉHO TÁBORA V IŽI...................................................................................51 Nálezy z drevozemného tábora..............................................................................................51 Prstene...........................................................................................................................53 Gemy..............................................................................................................................68 Šperky z obdobia kamenného kastela.................................................................................71 Prstene...........................................................................................................................74 Gemy..............................................................................................................................95 Appendix - nálezy z okolia vojenského tábora v Iži.......................................................103 ZHRNUTIE...........................................................................................................................................113 Nálezy z obdobia drevozemného tábora.............................................................................113 Nálezy z obdobia kamenného kastela..................................................................................117 VYHODNOTENIE..............................................................................................................................122 ZÁVER..................................................................................................................................................133 ZOZNAM SKRATIEK.......................................................................................................................138 KONKORDANCIA............................................................................................................................139 BIBLIOGRAFIA.................................................................................................................................140 KATALÓG............................................................................................................................................156 Nálezy z drevozemného tábora............................................................................................156 Nálezy z kamenného kastela...............................................................................................160 Appendix - nálezy z okolia vojenského tábora v Iži.......................................................166 TABUĽKY.............................................................................................................................................168 7 FOREWORD PREDSLOV The presented work by Mgr. Miroslava Daňová, PhD is the second publication that looks at the finds yielded by long-term excavations of the Roman military fort at Iža. It provides an analysis and evaluation of a smaller but, in terms of interpretive possibilities, nonetheless significant collection of finds – rings and gemstones, which had belonged to the members of the military garrison of the fort. Only some of the finds have been published previously, and even these were published only in part, either in reports on the results of excavation seasons or in review publications on Roman artistic artefacts from the territory of Slovakia; only exceptionally have they appeared in individual articles. The rings and gemstones come from two clearly distinguishable development stages of the fort, and thus from two chronologically, interpretively and historically different situations and contexts. For this reason, the author has analysed and evaluated them in two separate groups. The first group comprises eleven, mostly iron rings and one gemstone, all of which derive from the investigated parts of the southern built-up area of the earlier earth-and-timber fort, consisting of unfired brick barracks that served for accommodation of the garrison. The barracks, and apparently the entire earth-and-timber fort, perished in a sudden disaster probably caused by an unexpected Germanic attack. The coin finds, which are the two final coinages of Emperor Marcus Aurelius issued from December 178 to the spring of 179, date the fort reliably to the year 179. The historical context and the examined find contexts, which testify to a very short existence of the fort, indicate that its construction may most likely be placed in the year 175 at the earliest. This means that the fort both emerged and disappeared within a short time interval during the Marcomannic Wars under the reign of Marcus Aurelius. In terms of find contexts it is important to note 8 Predložená práca Mgr. Miroslavy Daňovej, PhD. je v poradí druhou publikáciou, ktorá je zameraná na spracovanie a zverejnenie nálezov pochádzajúcich z dlhoročných výskumov rímskeho vojenského tábora v Iži. Prináša analýzu a vyhodnotenie síce menej početného, ale z hľadiska interpretačných možností významného súboru predmetov – prsteňov a gem, ktoré boli osobným vlastníctvom príslušníkov vojenskej posádky tohto tábora. Dosiaľ boli zverejnené iba niektoré z nich, i to len čiastkovo, buď v správach o výsledkoch jednotlivých výskumných sezón alebo v prehľadových publikáciách o rímskych umeleckých artefaktoch z územia Slovenska, výnimočne i v samostatných článkoch. Tieto prstene a gemy pochádzajú z dvoch výrazne odlíšiteľných vývojových etáp tábora, a teda i z dvoch chronologicky, interpretačne a historicky odlišných situácií a súvislostí. Autorka ich preto spracovala a vyhodnotila v dvoch samostatných skupinách. Prvou z nich je skupina jedenástich, zväčša železných prsteňov a jednej gemy, ktoré sa našli v dosiaľ preskúmaných častiach južnej zástavby staršieho drevozemného tábora, pozostávajúcej z kasárenských barakov postavených z nepálených tehál, slúžiacich pre ubytovanie mužstva jeho posádky. Kasárenské baraky, a zjavne aj celý drevozemný tábor, zanikli pri náhlej katastrofe, ktorú spôsobil zrejme nečakaný germánsky útok. Podľa nálezov mincí, dvoch posledných razieb cisára Marca Aurelia emitovaných v období od decembra roku 178 až do jari roku 179, možno zánik tábora spoľahlivo datovať do roku 179. Preskúmané nálezové situácie zároveň svedčia o veľmi krátkom trvaní tohto tábora a jeho výstavbu možno aj na základe historických súvislostí s najväčšou pravdepodobnosťou klásť najskôr až do roku 175. Tábor teda vznikol i zanikol v krátkom časovom období počas markomanských vojen za vlády Marca Aurelia. Z hľadiska nálezových kontextov je dôležité, že po jeho zániku, pred následnou výstavbou kamenného kastela, boli múry that after the fort perished and before a stone fort was built, the walls and ruins of the unfired brick barracks were demolished and levelled. A thick, coherent clay layer formed, which covered and at the same time separated the remains of the walls, along with the finds from the destruction layer of the earth-andtimber fort, from the later layers of the stone fort. The collection of rings deriving from this destruction layer, reliably dated to the short time period of the 170s, thus constitutes a unique and relatively representative sample of personal jewellery, worn at the time by ordinary soldiers in Pannonia but likely also in other parts of the Empire. The author was thus able to analyse this group of rings not only in terms of their form range, material composition and typology, but also in terms of motifs and their symbolism on the gemstones and ring stones with preserved and identifiable depictions. The second group consists of ten different rings, one cameo and four gems found in the layers of the later stone fort. Items discovered during excavations in the 1950s have unknown find contexts and unknown are also their exact find spots. A large part of the rings, including those discovered more recently, was found in secondary contexts in mixed layers or in rather unclear find contexts. Therefore, their analysis, dating and evaluation could not draw on any stratigraphic situations, but was mostly based on their typological and general chronological classification. Besides several commonplace iron and bronze rings, for instance bezelled rings, this group also includes more unique examples such as a massive gold ring, a fragment of a sardonyx cameo, and an unusual amber ring. Also this group thus provides a remarkable picture of the range of rings worn and used in the military environment in Pannonia in the 3rd and 4th centuries. Their material and design also reflect the position of their bearers in the hierarchy of this milieu. In addition to the rings discovered directly in the area of the Roman fort at Iža, M. Daňová has included in her work two finds from the vicinity of the fort, which are discussed in the appendix. One is a silver ring with a gemstone depicting Jupiter, found during a systematic a ruiny kasárenských barakov z nepálených tehál zbúrané a splanírované. Vznikla tak mocná a súvislá hlinená vrstva, ktorá prekryla a zároveň oddelila ich zvyšky aj s nálezmi zo zánikového horizontu drevozemného tábora od neskorších vrstiev kamenného kastela. Súbor prsteňov pochádzajúcich z tohto zánikového horizontu spoľahlivo datovaného do krátkeho časového obdobia 70-tych rokov 2. storočia tak predstavuje unikátnu a pomerne reprezentatívnu vzorku takýchto osobných šperkov, ktoré v tom čase nosili a používali bežní vojaci v Panónii, ale zrejme aj v iných častiach impéria. To umožnilo autorke analyzovať túto skupinu prsteňov nielen podľa ich tvarovej škály, materiálového zloženia či typologického zaradenia, ale pri zachovaných a identifikovateľných zobrazeniach na gemách a očkách posudzovať ich i z hľadiska použitých motívov a ich symboliky. Druhú skupinu tvorí desať rôznorodých prsteňov, jedna kamea a štyri gemy nájdené vo vrstvách neskoršieho kamenného kastela. Pri niektorých z nich, pochádzajúcich z výskumov v 50-tych rokoch minulého storočia nie sú známe ich nálezové okolnosti ani presnejšie miesto nálezu. Značná časť aj novšie objavených prsteňov sa našla v sekundárnej polohe v premiešaných vrstvách alebo v nie celkom jasných nálezových kontextoch. Preto sa autorka pri ich spracovaní, datovaní a hodnotení nemohla opierať o žiadne stratigrafické situácie, ale zväčša len o ich typologické zatriedenie a všeobecné chronologické zaradenie. Popri niekoľkých bežných železných i bronzových, napríklad štítkových prsteňoch sú však v tejto skupine zastúpené aj niektoré výnimočnejšie exempláre ako masívny zlatý prsteň, fragment sardonyxovej kamey či ojedinelý prsteň z jantáru. I preto aj táto skupina poskytuje pozoruhodný obraz o škále prsteňov, ktoré sa nosili a používali vo vojenskom prostredí v Panónii v neskoršom období 3. a 4. storočia a ich materiál a stvárnenie odzrkadľuje aj postavenie ich nositeľov v hierarchii tohto prostredia. K uvedeným prsteňom pochádzajúcim priamo z priestoru rímskeho tábora v Iži pripojila M. Daňová aj apendix, do ktorého zahrnula ešte dva nálezy z jeho okolia. Jedným je strieborný 9 survey of temporary field camps dating from the Marcomannic Wars, the other a random find of a gilded silver ring with a gem depicting a lion, found in the nearby village of Patince. Both rings are apparently related to the activities of Roman troops in this area. The work of Miroslava Daňová gives a coherent picture of the collection of rings and gemstones from the Roman fort at Iža and its immediate surroundings. This specific type of jewellery had several practical and symbolic functions for its bearers. We believe that this publication, which makes information about the jewellery more accessible, will provide the scientific community with the possibility for a deeper and more detailed study of this topic. Nitra and Trnava, 2021 10 prsteň s gemou so stvárnením Jupitera, ktorý sa našiel pri systematickom prieskume dočasných poľných táborov z obdobia markomanských vojen, druhým je náhodný nález strieborného pozláteného prsteňa s gemou zobrazujúcou leva z neďalekých Patiniec. Obidva tieto prstene zjavne taktiež súvisia s pôsobením rímskych vojsk v tejto oblasti. Práca Miroslavy Daňovej poskytuje ucelený obraz o súbore prsteňov a gem z rímskeho vojenského tábora v Iži i z jeho bezprostredného okolia. Tento špecifický druh šperku napĺňal pre ich nositeľov viaceré praktické či symbolické funkcie. Veríme, že jeho zverejnenie a sprístupnenie v predloženej publikácii poskytne odbornej komunite ďalšie možnosti hlbšieho a detailnejšieho štúdia tejto problematiky. Klára Kuzmová and Ján Rajtár 11 INTRODUCTION ÚVOD The Roman fort in Iža is one of the most important archaeological sites from Roman times in Slovakia and is unique evidence of the long-term presence of Roman troops on the north bank of the Danube. It served as a bridgehead for the legionary fortress in Brigetio and was part of the defense structures built on the borders of the Roman Empire, referred to as limes romanus. The first excavations of this site took place more than 100 years ago. This location was historically referred to as Leányvár (Girl’s Castle, Mädchenburg, Virginscastle), and research carried out at the fort on-site gradually added to the current available information about this location. The presented publication presents a set of rings and gems that come from the area of the fort and its surroundings (on the north bank of the Danube). The vast majority of them come from research carried out by the Institute of Archaeology of the Slovak Academy of Sciences under the leadership of J. Rajtár and K. Kuzmová. Only two are from older research performed by B. Svoboda, and one is a random find from the 19th century. At present, the finds are stored in the collections of the Institute of Archaeology of the Slovak Academy of Sciences, the Danube Region Museum in Komárno and the Hungarian National Museum (Magyar Nemzeti Múzeum) in Budapest. Only a small group of rings and gems from the examined group have so far been published in annual research reviews in Archaeological Research and Findings in Slovakia (AVANS)1 and in T. Kolník’s publications. This is because some bronze or iron specimens could only be identified later during the cleaning and preservation of the numerous amounts of objects that were found. The set of rings and gems from Iža have only been partially processed and catalogued in the diploma thesis of M. Mikovínyová2 and Rímsky vojenský tábor v Iži patrí k najvýznamnejším archeologickým náleziskám z doby rímskej na Slovensku a je jedinečným dokladom o dlhodobej prítomnosti rímskeho vojska na severnom brehu Dunaja. Slúžil ako predmostie légiového tábora v Brigetiu a bol súčasťou obranných štruktúr budovaných na hraniciach Rímskej ríše, označovaných ako limes romanus. Prvé vykopávky na území tohto náleziska sa uskutočnili už pred viac než 100 rokmi. Dávna miestna tradícia nazýva polohu Leányvár (Dievčí hrad, Mädchenburg, Virginscastle) a výskumy realizované na mieste tábora postupne vytvorili skladačku informácií o lokalite, ktorú máme k dispozícii dnes. Predložená publikácia predstavuje súbor prsteňov a gem, ktoré pochádzajú z územia vojenského tábora a jeho okolia (na severnom brehu Dunaja). Prevažná väčšina z nich pochádza z výskumov realizovaných Archeologickým ústavom SAV pod vedením J. Rajtára a K. Kuzmovej, len dva sú zo staršieho výskumu B. Svobodu a jeden je náhodný nález z 19. storočia. V súčasnosti sú nálezy uložené v zbierkach Archeologického ústavu SAV, Podunajského múzea v Komárne a Maďarského národného múzea (Magyar Nemzeti Múzeum) v Budapešti. Len malá skupina prsteňov a gem zo skúmaného súboru bola doposiaľ zverejnená v každoročných prehľadoch výskumov v ročenke Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku (AVANS)1 alebo v publikáciách T. Kolníka, pretože niektoré exempláre z bronzu alebo železa sa podarilo identifikovať až dodatočne, pri čistení a konzervovaní veľmi početného nálezového materiálu. Súbor prsteňov a gem z Iže je už čiastočne spracovaný a katalogizovaný v mojej diplomovej práci2 a v bakalárskej práci J. Bukoviča.3 Každá z prác má však svoje limity, preto som sa na podnet J. Rajtára snažila na základe skúseností a Kuzmová/Kolník/Rajtár 1982, 180 - 181 Fig. 104:4 - 5; Kuzmová/Rajtár 1984, 137 Fig. 75:8; Kuzmová/Rajtár 1986a, 77 - 78; Kuzmová/Rajtár 1995, 84. 2 Mikovínyová 2002. 1 12 in the bachelor thesis of J. Bukovič.3 However, each of them has its limits. Therefore, at the initiative of J. Rajtár, I tried to create a publication based on experience and new information that is focused on the issue of Roman rings and gems from the area of the fort. Some types of finds were not included in the work. This applies, in particular, to dozens of rings of different cross-sections (circular, D-shaped) made of bone4 and bronze, as the variability in the use of these shapes presupposes that they were also used for other purposes. Such bronze rings are known to have been among the finds of B. Svoboda (without further context) from the research of the Archaeological Institute of the Slovak Academy of Sciences (after 1978) as well as from the collection of F. Mohapl.5 I compared the types of rings and the motifs of the depictions with well-known finds from all over the Roman Empire, but I primarily focused on the area of the province of Pannonia and the Brigetio, Carnuntum and Aquincum border fortresses. The comparison of the motifs and materials of the finds in Iža is limited by the scope of archaeological material, which is only published gradually. It is possible that additional information will appear in the future during the research of the fort or the study of unpublished material, which will help to unambiguously interpret any of the specimens published in this monograph. The issue of jewelry in the provincial environment has so far been addressed by several researchers. One of the first comprehensive publications of this kind is the catalogue of rings from the Rhineland by F. Henkel from 1913.6 A lot of information related to new archaeological research only began to be taken into account in the field of Roman provincial jewelry in the 80s and 90s of the 20th century when H. Guiraud7 published a summary of her extensive research of rings from Roman Gallia and an extensive collection of gems and rings from the Swiss research site of August Raurica, taking into account their 3 4 5 6 7 nových informácií vytvoriť publikáciu, ktorá je zameraná na problematiku rímskych prsteňov a gem z územia vojenského tábora. Niektoré druhy nálezov neboli do práce zahrnuté. Týka sa to predovšetkým desiatok krúžkov rôznych prierezov (kruhový, v tvare písmena D) vyrobených z kosti4 a bronzu, pretože variabilita využitia týchto tvarov predpokladá, že sa používali aj na iné účely. Takéto krúžky z bronzu poznáme z nálezov B. Svobodu (bez bližšieho kontextu), z výskumu Archeologického ústavu SAV (po roku 1978) aj zo zbierky F. Mohapla.5 Typy prsteňov aj motívy zobrazení som porovnávala so známymi nálezmi z celej Rímskej ríše, ale prioritne som sa zamerala na oblasť provincie Panónia a hraničné tábory Brigetio, Carnuntum a Aquincum. Porovnanie motívov a materiálov v rámci nálezov z Iže je obmedzené rozsahom archeologického materiálu, ktorý je publikovaný postupne. Je možné, že sa v budúcnosti objavia počas výskumov kastela alebo štúdia nepublikovaného materiálu ďalšie informácie, ktoré pomôžu jednoznačnej interpretácii niektorého z exemplárov publikovaných v tejto monografii. Problematikou šperkov v prostredí provincií sa doposiaľ zaoberalo viacero bádateľov. Jednou z prvých syntetických prác tohto druhu je katalóg prsteňov z Porýnia od F. Henkela z roku 1913.6 Množstvo informácií súvisiacich s novými archeologickými výskumami sa začalo v problematike rímskoprovinciálnych šperkov zohľadňovať až v 80. a 90. rokoch 20. storočia, kedy súhrn svojho rozsiahleho výskumu prsteňov z územia rímskej Gallie publikovala H. Guiraudová7 a rozsiahly súbor gem a prsteňov z výskumov na švajčiarskej lokalite Augusta Raurica so zohľadnením ich stratigrafie a podrobnou materiálovou analýzou E. Rihová.8 Dôležitou analógiou pre nálezy z Iže sú nálezy zo zbierok Národného múzea v Belehrade a archeologických výskumov v Srbsku, ktoré sú priebežne zverejňované v štúdiách Bukovič 2013. Hrnčiarik 2017, 50 Plate V. no. 114 - 115. Pichlerová 1988, 146 Tab. XI.104 - 115. Henkel 1913. Guiraud 1989. 13 stratigraphy and a detailed material analysis carried out by E. Riha.8 An important analogy for the finds from Iža are the finds in the collections of the National Museum in Belgrade and archaeological research in Serbia, which continue to be published in the studies and catalogsues of I. Popović.9 She compared H. Guiraud’s typology with the finds in Pannonia and how they were dated and found that the deviations were minimal. C. Johns10 has long been researching Roman provincial jewelry in Britain, and M. Henig11 has been researching special gems. In the territory of former Roman Pannonia, the issue of Roman jewelry is dealt with by A. Facsády, who processed finds from Aquincum and some collections in Hungary.12 Analyses of gems in this area are known from the works of G. Dembski,13 T. Gesztelyi14 and A. Nestorović,15 who, however, deal mainly with museum collections. Based on these important works, this publication seeks to present the most comprehensive view of the finds of rings and gems in the context of the Roman fort in Iža. I am convinced that the professional processing of individual jewelry and the consideration of how and where they were found will not only bring new information about the rings and gems, but also about the life and thinking of the Roman soldiers who wore them. The aim of the work is to present a comprehensive overview of rings and gems from Iža as well as their use and significance. As an introduction to the issue, two brief chapters are included at the beginning. The first deals with the history of the site (genius loci) and includes the history of research and research on-site as well as an outline of the historical development in Roman times based on the latest knowledge. It is followed by a chapter on the importance of rings and gems in Roman society and their production. This chapter focuses mainly on the materials and processes 8 9 10 11 12 13 14 15 a katalógoch I. Popovićovej.9 Tá porovnala typológiu H. Guiraudovej s nálezmi a ich datovaním v Panónii a zistila, že odchýlky sú minimálne. Výskumu rímskoprovinciálneho šperku v Británii sa dlhodobo venuje C. Johnsová10 a špeciálne gemami sa zaoberá M. Henig.11 Na území niekdajšej rímskej Panónie sa problematikou rímskeho šperku zaoberá A. Facsádyová, ktorá spracovala nálezy z Aquinca aj niektorých kolekcií v Maďarsku.12 Analýzy gem z tejto oblasti sú známe z prác G. Dembskeho,13 T. Gesztelyiho14 a A. Nestorovićovej,15 ktorí sa však zaoberajú hlavne muzeálnymi zbierkami. Vychádzajúc z týchto dôležitých prác, sa predložená publikácia usiluje o predstavenie čo najkomplexnejšieho pohľadu na nálezy prsteňov a gem v kontexte rímskeho vojenského tábora v Iži. Som presvedčená, že odborné spracovanie jednotlivých šperkov spolu so zohľadnením ich nálezových okolností prinesie nové informácie nielen o prsteňoch a gemách, ale aj o živote a zmýšľaní rímskych vojakov, ktorí ich nosili. Cieľom práce je predstaviť ucelený prehľad prsteňov a gem z Iže, ich používanie a význam. Ako úvod do problematiky sú na začiatku zaradené dve stručné kapitoly. Prvá sa zaoberá históriou lokality (genius loci) a zahŕňa dejiny výskumov a bádania na lokalite aj náčrt historického vývoja v dobe rímskej na základe najnovších poznatkov. Za ňou nasleduje kapitola o význame prsteňov a gem v rímskej spoločnosti a o ich výrobe. Kapitola je zameraná najmä na materiály a procesy, ktoré priamo súvisia so skúmaným súborom prsteňov a gem. Jadro práce sa zaoberá nálezmi z kastela v Iži. Výskum Archeologického ústavu SAV odkryl dve hlavné fázy vývoja vojenského tábora a podľa týchto dvoch fáz sú rozdelené aj nálezy v publikácii na dve hlavné skupiny – ako nálezy z drevozemného a kamenného tábora. Prstene Riha 1990. Among others / Okrem iných Popović 1992. Among others / Okrem iných Johns 1996; Johns 2010. Among others / Okrem iných Henig 1974; Henig/MacGregor/Andrews 2004; Gerrard/Henig 2017. Facsády 2008. Dembski 2005. Gesztelyi 2000; Gesztelyi 2001. Nestorović 2005. 14 that are directly related to the investigated set of rings and gems. The core of the work deals with the finds from the fort in Iža. The research performed by the Institute of Archaeology of the Slovak Academy of Sciences revealed two main development phases of the military fort, and based on these two phases the finds in the publication are divided into two main groups. These include, for example, the finds from the earth-and-timber and stone forts. The rings in both groups have been arranged according to H. Guiraud’s typology. Before making this decision, I also considered the typologies of I. Popović16 and A. R. Facsády.17 However, H. Guiraud’s typology (Bagues et anneaux à l‘époque romaine en Gaule, 1989) seems to be the most comprehensive based on my material studies to date. The publication also includes two rings found outside the area of the fort as well as gems from the Roman fort without a precise location of where they were found, which may be related to the presence of the Roman army in the area. These finds are included in a separate subchapter called the Appendix. The main chapters are followed by a summary of information, an evaluation, references and a catalogue. When processing the material, I drew from published and unpublished materials.18 I determined the motifs, stones and metals on the basis of visual observation using the available archaeological material and photo documentation. In the past, several semiprecious stones from Iža were identified for the needs of the Institute of Archaeology of the Slovak Academy of Sciences by Ľ. Illášová and J. Štubňa (mostly unpublished). A metallographic analysis of the ring from Patince was carried out for the needs of the Archaeological Institute of the Slovak Academy of Sciences in 2020 by J. Tirpák. During the research, valuable information was also provided by research documentation from Iža and from consultations by J. Rajtár and K. Kuzmová. v oboch skupinách sú usporiadané podľa typológie H. Guiraudovej (Bagues et anneaux à l‘époque romaine en Gaule, 1989). Pred týmto rozhodnutím som zvažovala aj typológie I. Popovićovej16 a A. R. Facsádyovej.17 Typológia H. Guiraudovej sa však aj na základe mojich doterajších materiálových štúdií javí ako najkomplexnejšia. Do publikácie boli zaradené aj dva prstene nájdené mimo územia kastela a gema z rímskeho tábora bez presnej lokalizácie, ktoré môžu súvisieť s prítomnosťou rímskeho vojska v oblasti. Tieto nálezy sú zahrnuté v samostatnej podkapitole nazvanej Appendix. Za hlavnými kapitolami nasleduje Zhrnutie informácií, Vyhodnotenie, Zoznam literatúry a Katalóg. Pri spracovaní materiálu som čerpala z publikovaných aj nepublikovaných 18 materiálov. Určenie motívov, kameňov a kovov som realizovala na základe vizuálneho pozorovania dostupného archeologického materiálu alebo fotodokumentácie. Niekoľko polodrahokamov z Iže určili v minulosti pre potreby Archeologického ústavu SAV Ľ. Illášová a J. Štubňa (zväčša nepublikované). Metalografickú analýzu prsteňa z Patiniec realizoval pre potreby Archeologického ústavu SAV v roku 2020 J. Tirpák. Cenné informácie mi počas bádania poskytla aj výskumná dokumentácia z Iže a konzultácie J. Rajtára a K. Kuzmovej. Táto publikácia by nevznikla bez ústretového prístupu Archeologického ústavu SAV, najmä J. Rajtára a P. Červeňa. Ďalej by som sa rada poďakovala Ľ. Illášovej, J. Štubňovi a J. Tirpákovi (Gemologický ústav, Fakulta prírodných vied UKF v Nitre) za pomoc pri určovaní materiálov prsteňa z Patiniec, kolegom M. Geremu (Podunajské múzeum v Komárne), K. Elschekovi (Archeologický ústav SAV), V. Varsikovi (Trnavská univerzita v Trnave), V. Tittonovej (Hradné múzeum, Fiľakovo), E. Hrnčiarikovi (Katedra klasickej archeológie, Trnavská univerzita v Trnave) za poskytnutie fotografií z ich archívu a K. Popović 1992. Facsády 2009. 18 Archaeological material was only partially accessible at the time of preparation. For this reason, for some specimens, the measures published in the works of other authors who had the jewelry available during the research are recorded. / Archeologický materiál bol v čase prípravy publikácie prístupný len čiastočne. Z tohto dôvodu sú pri niektorých exemplároch zaznamenané miery publikované v prácach iných autorov, ktorí mali šperk počas bádania k dispozícii. 16 17 15 This publication would not have been possible without the helpful approach of the Institute of Archaeology of the Slovak Academy of Sciences, especially J. Rajtár and P. Červeň. I would also like to thank Ľ. Illášová, J. Štubňa and J. Tirpák (Faculty of Natural Sciences UKF in Nitra) for help in determining the materials of the ring from Patince, colleagues M. Gere (Danube Region Museum in Komárno), K. Elschek (Institute ofArchaeology SAS), V. Varsik (Department of Classical Archaeology, Trnava University in Trnava), V. Tittonová (Castle Museum, Fiľakovo), E. Hrnčiarik (Department of Classical Archaeology, Trnava University in Trnava) for providing photographs from their archives, and K. Kuzmová (Department of Classical Archaeology, Trnava University in Trnava) for valuable advice on processing documents. A special thanks goes to my family, especially my husband and parents, for their support during my research. It took me years to gain the experience required to create this publication, during which they were sympathetic to my interest in Roman jewelry. Lucia Daňová also created drawn documentation for this publication. Kuzmovej (Katedra klasickej archeológie, Trnavská univerzita v Trnave) za jej cenné rady pri spracovávaní podkladov. Mimoriadne poďakovanie patrí mojej rodine, najmä manželovi a rodičom, za podporu počas môjho bádania. Získanie skúseností pre vytvorenie tejto publikácie trvalo roky, počas ktorých sa k môjmu zaujatiu rímskym šperkom stavali s pochopením. Lucia Daňová vytvorila pre túto publikáciu aj kresbovú dokumentáciu. Author/Autorka 16 GENIUS LOCI The Roman fort in Leányvár was established opposite the legionary fortress Brigetio, which was founded shortly before the year 100.19 Its military unit legio I Adiutrix took part in the reconstruction of the fort after the Marcomannic Wars and significantly influenced activities on the northern side of the Danube during the entire existence of the fort in Iža. It served as a foreground of Brigetio at least until the death of emperor Valentinian I (November 17, 375). The search for the genius loci of the Iža fort is a search for a picture of the life of its inhabitants and their successors, but it also witnesses the documenting of the fate of the whole area in a later period. Iconographic sources, documents of travelers and cartographers, and especially archaeological research examining urbanism in detail, architecture and material monuments of life in this locality can help us to understand it. Archaeologists have been researching the territory of the Roman fort and its surroundings intermittently since 1906, and in addition to trying to get to know its genius loci, they are slowly becoming part of it. Rímsky vojenský tábor v polohe Leányvár vznikol oproti légiovému táboru Brigetio, ktorý bol založený krátko pred rokom 100.19 Jeho vojenská jednotka legio I Adiutrix sa podieľala na prestavbe tábora po období markomanských vojen a výrazne ovplyvňovala aktivity na severnej strane Dunaja počas celej existencie tábora v Iži. Ten slúžil ako predmostie Brigetia minimálne do smrti cisára Valentiniana I. Hľadanie genia loci ižianskeho tábora je hľadaním obrazu života jeho obyvateľov, ich nástupcov, ale aj svedkov dokumentujúcich osud celej oblasti v neskoršom období. K jeho pochopeniu nám môžu pomôcť ikonografické pramene, dokumenty cestovateľov a kartografov a hlavne archeologické výskumy podrobne skúmajúce urbanizmus, architektúru a materiálne pamiatky života v tejto lokalite. Archeológovia skúmajú územie rímskeho kastela a jeho okolie s prestávkami už od roku 1906 až dodnes a popri snahe o spoznanie genia loci sa pomaly stávajú jeho súčasťou. Uncovering the past of the fort in Iža (a brief history of the research) Odkrývanie minulosti vojenského tábora v Iži (stručné dejiny bádania) The remains of the Roman fort in Iža (the Leányvár location) are located on the northern bank of the Danube in the middle of the plain, which is currently dominated by a river dike. In modern times, the place of the fort was interesting for locals, especially as a source of building stones, which was in short supply in the area.20 The first modern written record of the position of a Roman fort on the north bank of the Danube comes from a map by G. G. Priorato from 1670.21 This record documented a military clash between Ottoman and Habsburg troops under the command of the successful general J. L. Raduit de Souchés in Zvyšky rímskeho kastela v Iži (poloha Leányvár) sa nachádzajú na severnom brehu Dunaja, uprostred roviny, ktorej dominantou je dnes protipovodňová hrádza. Miesto kastela bolo v novoveku zaujímavé pre miestnych obyvateľov predovšetkým ako zdroj stavebného kameňa, ktorého je v okolí nedostatok.20 Prvý novoveký záznam o polohe rímskeho kastela na severnom brehu Dunaja pochádza z mapy G. G. Priorata z roku 1670,21 kde je zaznamenaný vojenský stret medzi Turkami a habsburskými jednotkami pod velením úspešného generála J. L. Raduita de Souchés v auguste 1661. Obrys tábora je 19 20 21 Borhy et al. 2011, 46. Kurucz 1914, 21 - 22; Chrastina 2003, 12. Priorato 1670, 470. 17 Fig. 1 The first known modern drawing of the fort in Iža. Author: G.G. Priorato 1670. Obr. 1 Prvý známy novoveký nákres kastela v Iži. Autor: G.G. Priorato 1670. August 1661. The outline of the fort is clearly marked opposite the “Villaggio di Szony” (Fig. 1). Another brief account of the walls on the north bank of the Danube is given in the works22 of Prince L. F. Marsigli. The first written mention comes from the work Danubialis operis prodromus ad Regiam Societatem Anglicanam,23 published in 1700. In his life’s work, Danubialis operis prodromus ad Regiam Societatem Anglicanam. Danubius Pannonico-mysicus: observationibus geographicis, astronomicis, hydrographicis, historicis, physicis, perlustratus et in sex tomos digestus, which is from 1726, he also attaches a map of ancient Roman fortresses.24 He also drew Brigetio, labeled as Panon25 (Fig. 2). The banks of the Danube in this area are also mentioned in the work of Matej Bel, Notitia Hungariae novae historico geographica,26 and by the cartographer Samuel Mikovíny. The latter was mentioned in a report by the Hungarian Royal Chamber in Bratislava, and even Brigetio was written about: “It stretched from Komárno to the edge of Füzitő and occupied both banks of the Danube”.27 Mikovíny zreteľne označený oproti „Villaggio di Szony“ (Obr. 1). Iná krátka správa o múroch na severnom brehu Dunaja je uvedená v dielach kniežaťa L. F. Marsigliho. Prvá z nich sa nachádza v práci Danubialis operis prodromus ad Regiam Societatem Anglicanam,22 publikovanej v roku 1700. Vo svojom životnom diele23 Danubialis operis prodromus ad Regiam Societatem Anglicanam. Danubius Pannonico-mysicus: observationibus geographicis, astronomicis, hydrographicis, historicis, physicis, perlustratus et in sex tomos digestus z roku 1726 pripája tento autor aj mapu starých rímskych pevností.24 Do nej zakreslil tiež protiľahlé Brigetio pod názvom Panon.25 (Obr. 2). Ďalšia zmienka o stopách Rimanov na brehoch Dunaja v tejto oblasti pochádza z diela Mateja Bela Notitia Hungariae novae historico geographica26 a kartografa Samuela Mikovínyho. Druhý z uvedených v správe uhorskej kráľovskej komore do Bratislavy dokonca o Brigetiu píše: „Ťahalo sa od Komárna až po okraj Füzitő a zaberalo obidva brehy Dunaja“.27 Mikovíny okolie rímskeho Brigetia Marsigli 1700, 18. The range of his travels was most recently published and mapped in Mrgić 2011, 221 - 237. / Rozsah jeho ciest je najnovšie publikovaný a zmapovaný v publikácii Mrgić 2011, 221 - 237. 24 Marsigli 1726, 12. 25 Marsigli 1726, Sectio III. 26 Bel 1735 (2016), 479. 27 Translation quoted from Lobotka 1971, 33. / Preklad citovaný z Lobotka 1971, 33. 22 23 18 Fig. 2 A report for the Socio Regiarum Societatum Parisiensis, Londinensis Monspeliensis from 1726. Author: L.F. Marsigli. Obr. 2 Správa pre Anglickú učenú spoločnosť z roku 1726. Autor: L.F. Marsigli. documented the area around Roman Brigetio for land reclamation and drew it on a map. On the bank opposite Brigetio, he marked the villages of Iža and Patince, but the Roman fort near Iža is missing because it is located on the border of the mapped area. Sometime around 1736, travelers from the British Isles, Richard Pococke and Jeremiah Milles, also made their way to the area. They were the first to document and describe the site in more detail.28 J. Milles described the architecture of the fort, the hints of gates and towers, and the unpreserved ramparts, which stretched from the southern corners of the fort to the bank of the Danube. At the same time, he tried to find out why the location was called Leányvár in Hungarian, but without success.29 According to B. Svoboda’s research, the most radical changes in this location took place after the 1860s. The area was stripped of vegetation and divided into farmland for new owners. They started farming on the site, planted crops and gradually stripped the area of stone, which was a sought-after commodity in the whole area.30 This is also confirmed by other travelers who visited the area of the fort and kvôli melioračným prácam zdokumentoval a zakreslil do mapy. Na opačnom brehu oproti Brigetiu vyznačil obce Iža a Patince, rímsky kastel pri Iži však chýba, pretože sa nachádza na hranici mapovaného územia. Niekedy okolo roku 1736 sa do oblasti dostali aj cestovatelia z britských ostrovov Richard Pococke a Jeremiah Milles. Ako prví zdokumentovali a podrobnejšie opísali lokalitu.28 J. Milles opisuje vtedajší vzhľad tábora, náznaky brán a veží a dnes už nezachované valy, ktoré sa tiahli od južných nároží kastela až k brehu Dunaja. Zároveň sa snaží vypátrať, prečo sa lokalita nazýva maďarsky Leányvár, ale neúspešne.29 Najradikálnejšie zmeny lokality sa podľa B. Svobodu odohrali po 60. rokoch 19. storočia. Územie bolo zbavené porastov a rozdelené na hospodárske pozemky pre nových majiteľov. Tí na lokalite začali hospodáriť, zasadili plodiny a postupne územie zbavovali kameňa,30 ktorý bol v celej oblasti vyhľadávanou komoditou. To potvrdzujú aj ďalší cestovatelia, ktorí územie kastela a neďalekej obce Iža navštívili ešte v druhej polovici 19. storočia.31 Významným zásahom do lokality bolo ešte vybudovanie The first published mention without a drawing was published as early as 1743 (Pococke 1743, 245), and this information was not published until 1931 (Kubitschek 1931, 203). / Prvá publikovaná zmienka bez nákresu vyšla už v roku 1743 (Pococke 1743, 245) a celkového publikovania sa tieto informácie dočkali až v roku 1931 (Kubitschek 1931, 203). 29 Svoboda 1962, 399. 30 Svoboda 1962, 399. 28 19 the nearby village of Iža in the second half of the 19th century.31 A significant interference in the location was the construction of a flood barrier and a guard house directly in the area of the fort.32 The first systematic archaeological examination of the site was carried out by J. TóthKurucz in 1906, and he eventually published it along with a description of the site.33 His interest was mainly focused on identifying the preserved architecture and mapping the territory of the fort. The probes were focused on the area around the perimeter of the fort and its interior. He collected small objects, stamped bricks and coins, and moved them in large numbers to the present-day Danube Region Museum in Komárno. When researchers later tried to identify the finds from this study in the 1950s, M. Schmiedlová only stated, referring to the items in the museum’s collections, that “it is now impossible to single out what comes from Leányvár”.34 In the chapter on the history of the archaeological collection of the museum in Komárno, P. Ratimorská wrote that in 1913, the finds from research in the IžaLeányvár area were added to the collections there. However, there is no specification of how many there were.35 The total number of finds from the Roman period that the museum obtained in that year, comprises 153 items36, but their provenance could not be verified afterwards (Fig. 3). The location was also known to the pioneers of archaeology in Slovakia. Short reports on a visit to the fort and its surroundings and sporadic finds were published in 1923 by J. Eisner37 and in 1931 by Š. Janšák.38 Short-term probing research was only carried out again in 1932. The Czech archaeologist J. Böhm focused on the northwestern part of the fort’s fortifications. His research was recorded in protipovodňovej hrádze a strážneho domu priamo na území tábora.32 Prvé systematické archeologické skúmanie lokality realizoval od roku 1906 János TóthKurucz a spolu s opisom lokality ich postupne publikoval.33 Jeho záujem sa sústredil hlavne na identifikáciu dochovanej architektúry a zmapovanie územia vojenského tábora. Sondy sa nachádzali po obvode tábora aj v jeho vnútornom areáli. Drobné predmety, kolkované tehly či mince zhromaždil a vo veľkom počte premiestnil do dnešného Podunajského múzea v Komárne. Keď sa neskorší bádatelia snažili identifikovať nálezy z tohto výskumu, M. Schmiedlová v 50. rokoch 20. storočia už len konštatovala, že v zbierkach múzea „je dnes nemožné vyčleniť to, čo pochádza z Leányváru“.34 P. Ratimorská v kapitole o dejinách archeologického zbierkového fondu múzea v Komárne píše, že v roku 1913 pribudli do zbierok nálezy z výskumov na lokalite Iža-Leányvár, avšak bez spresnenia počtu.35 Celkový počet nálezov doby rímskej, ktoré múzeum získalo v uvedenom roku, ohraničuje P. Ratimorská na počet 153 ks,36 ich provenienciu však nie je možné dodatočne overiť (Obr. 3). Lokalita bola známa aj priekopníkom archeológie na Slovensku. Krátke správy o návšteve tábora a jeho okolia a sporadických nálezoch publikoval v roku 1923 J. Eisner37 a v roku 1931 Š. Janšák.38 Krátkodobý sondážny výskum sa uskutočnil opätovne až v roku 1932. Český archeológ J. Böhm sa zameral na severozápadnú časť opevnenia kastela. Jeho výskum je zaznamenaný v nálezovej správe39 a niektoré informácie z nej publikoval v roku 1938 V. Ondrouch.40 Drobným nálezom s výnimkou mincí bola počas výskumov venovaná okrajová pozornosť, preto sa Maionica/Schneider 1877, 146. Svoboda 1962, 397 - 398. 33 Tóth-Kurucz 1907, 40 - 68; Tóth-Kurucz 1908, 42 - 56; Tóth-Kurucz 1909, 46 - 55; Tóth-Kurucz 1910, 90 - 94. These publications became an important background for the Hungarian researcher L. Barkóczi (Barkóczy 1951). / Tieto publikácie sa stali dôležitým východiskom pre maďarského bádateľa L. Barkóczyho (Barkóczi 1951). 34 Schmiedlová 1958, 547. 35 Ratimorská 1986, 76. 36 Ratimorská 1986, 84 Chart 1. 37 Eisner 1923, 43. 38 Janšák 1931, 21 - 22. 31 32 20 Fig. 3 Small objects in the collections of the Danube Region Museum in Komárno. Author: M. Daňová. Obr. 3 Drobné predmety v zbierkach Podunajského múzea v Komárne. Autor: M. Daňová. a find report39, and some information from it was published in 1938 by V. Ondrouch40. Minor finds, with the exception of coins, received only marginal attention during the research, so they are hardly reported and the circumstances of how they were found were not recorded. B. Svoboda conducted relatively extensive research in 1955 and 1956. Information from his excavation of the north-eastern corner became the basis for determining the basic historical development of the location.41 We have no information about the location of certain small finds from his research documentation. An extensive summary of this research was published by V. Sakař, but there is no mention of rings.42 In 1957, the research of B. Svoboda and J. Tóth-Kurucz was followed by M. Schmiedlová, who focused on the area of the northweast corner.43 In the same year, a major international conference on the problems of Roman frontier was held in Nitra (Limes Romanus Konferenz: Nitra, 16-19 September 1957), and participants also visited the v správach takmer neuvádzajú a ich nálezové okolnosti nie sú zaznamenané. Pomerne rozsiahly výskum viedol v rokoch 1955 a 1956 B. Svoboda. Informácie z výskumu SV nárožia sa stali podkladom pre stanovenie základného historického vývoja lokality.41 O polohe niektorých drobných nálezov nemáme z jeho výskumnej dokumentácie žiadne informácie. Rozsiahly sumár o nálezoch z týchto výskumov publikoval V. Sakař, zmienky o prsteňoch však chýbajú.42 Na výskumy B. Svobodu a J. Tóth-Kurucza nadviazala v roku 1957 M. Schmiedlová, ktorá sa sústredila na oblasť severozápadného nárožia.43 V tom istom roku sa v Nitre konala významná medzinárodná konferencia o problematike rímskeho limitu na Slovensku (Limes Romanus Konferenz: Nitra, 16. – 19. 9. 1957) a jej účastníci v rámci programu navštívili aj výskum v Iži. Po roku 1957 činnosť archeológov v lokalite na ďalších dvadsať rokov ustala. V 70. rokoch 20. storočia bolo východne od kastela vybudované vojenské cvičisko a aktivity armády, najmä panelová cesta, ktorá Nálezová správa AÚ SAV č. 11340/35 (J. Böhm); Ondrouch 1938, 30 - 32; Kuzmová/Rajtár 1986b, 358; Kuzmová/ Rajtár 2010, 12. 40 Ondrouch 1938, 30 - 31 Fig. 5. 39 41 42 43 Svoboda 1962, 397 - 424. Sakař 1963, 43 - 107. Schmiedlová 1958, 543 - 548. 21 ongoing study in Iža as part of the program. After 1957, the activities of archaeologists in the area ceased for another twenty years. In the 1970s, a military training ground was built and army activities were carried out east of the fort. It is especially important to mention a panel road that was built that led under the area of today’s dyke. It fundamentally damaged the coastal zone next to the fort44 and significantly affected the inner area. Another significant disruption in the area of the Roman fort was the planned construction of the Gabčíkovo-Nagymaros waterworks in the late 1970s. Modifications of the riverbed were preceded by a survey carried out T. Kolník in the area.45 Due to the planned regulation of the river and the construction of a dyke, the Archaeological Institute of the Slovak Academy of Sciences began performing rescue excavation in 1978 under the leadership of T. Kolník, K. Kuzmová and J. Rajtár directly in the area of the Roman fort.46 This gradually grew into extensive systematic research, which continues intermittently to this day. Most of the activities since 1978 have focused on the southern part of the fort and its forefield, as these are the areas that are most at risk from the construction of the waterworks.47 Over the course of several seasons, areas in the northern part of the fort were also surveyed in order to revise and supplement the findings of previous research on this part of the fortification.48 After the year 2000, research seasons were also focused on the documentation and review of the bath building.49 The extent of the site and the importance of the information obtained during the archaeological excavations caused a change in the planned construction, and in the end, the new dyke bypassed the area of the fort. viedla pod územím dnešnej hrádze, zásadne poškodila pobrežnú zónu vedľa tábora44 a významne zasiahla aj do vnútorného areálu. Pri úpravách koryta rieky začiatkom 70. rokov 20. storočia sa z dna Dunaja pri Iži vybagrovali aj pozoruhodné nálezy naznačujúce podľa T. Kolníka potopené rímske transportné plavidlo.45 Ďalším významným zásahom do územia rímskeho kastela mala byť plánovaná výstavba vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros v závere 70. rokov 20. storočia. Vzhľadom na plánovanú reguláciu rieky a výstavbu novej hrádze začal Archeologický ústav SAV v roku 1978 realizovať záchranný výskum pod vedením T. Kolníka, K. Kuzmovej a J. Rajtára priamo na území rímskeho tábora.46 Sondáž sa postupne rozrástla na rozsiahly systematický výskum. Väčšina aktivít od roku 1978 sa sústredila na južnú časť tábora a jeho predpolie ako oblasti najviac ohrozené výstavbou vodného diela.47 Počas niekoľkých sezón boli skúmané plochy aj v severnej časti tábora, aby revidovali a doplnili poznatky predchádzajúcich výskumov k tejto časti opevnenia.48 Po roku 2000 boli výskumné sezóny zamerané aj na dokumentáciu a preskúmanie budovy kúpeľov.49 Vzhľadom na mimoriadny význam lokality sa podarilo dosiahnuť zmenu pôvodného projektu plánovanej výstavby a na brehu Dunaja sa vybudovala nová hrádza, ktorá z juhu obišla areál tábora. Vďaka desaťročia trvajúcim archeologickým výskumom sa od začiatku 20. storočia podarilo rímsky kastel v Iži podrobnejšie preskúmať, identifikovať jeho rozsah, štruktúru a získať informácie o živote rímskeho vojska na severnom brehu Dunaja. Názor na historický vývoj v oblasti sa menil v súvislosti s novými informáciami o Brigetiu, ale najmä I thank J. Rajtár for this information. / Za túto informáciu ďakujem J. Rajtárovi. The evidence of Roman finds from the Danube riverbed in the vicinity of Iža was published by T. Kolník (Kolník 1977, 170 – 171). / Nálezy vyzdvihnuté z koryta Dunaja v okolí Iže publikoval T. Kolník (Kolník 1977, 170 - 171). 46 Kuzmová/Rajtár 1986b, 358. 44 45 Buranská/Kolník/Rajtár 1980; Kuzmová/Kolník/Rajtár 1981; Kuzmová/Kolník/Rajtár 1982; Kuzmová/Rajtár 1983; Kuzmová/Rajtár 1984; Kuzmová/Rajtár 1985; Kuzmová/Rajtár 1986a; Kuzmová/Rajtár 1987; Kuzmová/Rajtár 1988; Kuzmová/Rajtár 1990; Kuzmová/Rajtár 1991; Kuzmová/Rajtár 1992a; Kuzmová/Rajtár 1992b; Kuzmová/ Rajtár 1993; Kuzmová/Rajtár 1995; Kuzmová/Rajtár 1997; Kuzmová/Rajtár 1999. 48 Kuzmová/Kolník et. al. 1980; Kuzmová/Rajtár 1987; Kuzmová/Rajtár 1988. 49 Beljak/Rajtár 2007; Benková/Gere/Rajtár 2017. 47 22 Thanks to decades of archaeological research, the Roman fort in Iža has been examined in more detail since the beginning of the 20th century. This has led to being able to identify its extent, structure and obtaining information about the life of the Roman army on the northern bank of the Danube. Opinions on historical developments in the area have changed as new information about Brigetio comes out, and this is mainly due to systematic and long-term research. The discovery and examination of the level of the earth-and-timber fort as well as the presence of a destruction layer above this level helped to identify two main developmental phases: the earth-and-timber fort phase and the stone fort phase. During the research carried out by the Archaeological Institute of the Slovak Academy of Sciences, the area of the fort was divided into smaller sections for better orientation. At the same time, the buildings identified in the individual construction phases began to be marked with numbers. The buildings of the earth-and-timber fort were marked with Arabic (so far Buildings 1 - 10) and the stone fort with Roman numerals. The most extensive buildings examined in the stone fort are Building I and the bath building. Part of getting to know the site included a search for its identity among the well-known mentions of ancient authors, as was the case, for example, of Brigetio or Gerulata. Information from the work of Claudius Ptolemy persuaded them to label the site on the north bank of the Danube opposite Brigetio as Κελαμαντία (Kelamantia / alter. Kelemantia) at the turn of the 19th and 20th centuries.50 Claudius Ptolemy (100-170) describes Kelamantia (Clau. Geogr. L.II.C.10) as a settlement that is not in accordance with the military character of the fort. Moreover, the oldest phase of settlement in Iža dates back to the death of this ancient geographer, so researchers (since the time of V. Ondrouch)51 began to look for Kelemantia elsewhere. Today’s research attributes this important trading place, which was established in the 1st century, instead to the area of today’s 50 51 vďaka systematickému a dlhodobému výskumu. Odkrytie a preskúmanie úrovne drevozemného tábora aj prítomnosť deštrukčnej vrstvy nad jeho úrovňou pomohli stanoviť dve hlavné vývojové fázy: fázu drevozemného tábora a fázu kamenného kastela. Územie tábora bolo počas výskumu Archeologického ústavu SAV z dokumentačných dôvodov rozdelené do sektorovej siete. Zároveň sa stavby identifikované v jednotlivých stavebných fázach označili číslami. Budovy drevozemného tábora sú značené arabskými (zatiaľ 1 – 10) a kamenného rímskymi číslicami. K najrozsiahleším novo skúmaným stavbám kamenného kastela patrí odkrytá časť kasárenskej stavby I v juhozápadnej retentúre a časť budovy kúpeľov. Súčasťou bádania o rímskom limite bola od začiatku snaha o identifikáciu jednotlivých pevností so zachovanými názvami a zmienkami v dielach antických autorov, ako sa to podarilo napríklad v prípade Brigetia alebo Gerulaty. Takmer totožné geografické údaje pre Brigetio v diele Klaudia Ptolemaia a miesto označené Κελαμαντία (v prepisoch Kelamantia/Kelemantia, alternatívne Celamantia/Celemantia) situované na germánskom území, viedli ešte na prelome 19. a 20. storočia k jeho stotožneniu s táborom v Iži.50 Klaúdios Ptolemaîos (100 – 170) označuje Kelamantiu (Clau. Geogr. L.II.C.10) ako osadu, nie ako vojenský tábor. Najstaršia fáza tábora v Iži sa datuje až do obdobia po smrti tohto antického geografa, preto bádatelia (už od čias V. Ondroucha51) začali Kelemantiu hľadať inde. Dnešné bádanie toto miesto lokalizuje skôr do oblasti dnešného Chotína, ležiacej asi 5 km severne od kastela v Iži.52 Aktuálny pohľad na historický vývoj lokality na základe doposiaľ známych informácií je opísaný v nasledujúcej podkapitole. Rimania v Panónii a vznik vojenského tábora Záujem Rímskej ríše o územie neskoršej provincie Panónia sa začal prejavovať naplno na prelome letopočtov, počas panovania Kurucz 1914, 29 - 30. Ondrouch 1936, 40. 23 Fig. 4 The fort in Iža as an brigehead of Brigetio. Author: Archive of IA SAS Nitra. Obr. 4 Kastel v Iži ako predmostie Brigetia. Autor: Archív AÚ SAV. Chotín, a village located about 5 km north of the fort.52 The current view of the historical development of the site on the basis of previously known information is described in the following subchapter. Romans in Pannonia and the establishment of a military fort The interest of the Roman Empire in the territory of the province of Pannonia began to fully manifest itself at the turn of the Common Era, during the reign of Octavian. The position of the empire gradually strengthened, and at the beginning of the 1st century,53 the Romans managed to gain control and stabilize the area south of the Danube. The Roman fort in Iža is closely connected to Brigetio, the origin of which dates back to the end of the 1st century (Fig. 4). The original dating of the beginning of the fort in Iža to the same period54 proved to be unfounded by research performed by K. Kuzmová and J. 52 53 54 Rajtár/Kolníková/Kuzmová 2017, 173 - 193. Borhy 2012, 23. Barkóczi 1951; Svoboda 1962. 24 Octaviana. Pozície impéria postupne silneli a už na začiatku 1. storočia sa Rimanom podarilo získať pod svoj vplyv a stabilizovať územie južne od Dunaja. Rímsky tábor v Iži je úzko spojený s táborom légie v Brigetiu, ktorého vznik je datovaný na koniec 1. storočia.53 (Obr. 4) Pôvodné datovanie vzniku kastela v Iži do rovnakého obdobia54 sa počas výskumov K. Kuzmovej a J. Rajtára ukázalo ako neopodstatnené. Archeologické nálezové situácie jednoznačne potvrdili vznik prvého drevozemného tábora v čase „neskoršieho obdobia vlády cisára Marca Aurelia“55 a J. Rajtár ho spája s prvou ofenzívou Marca Aurelia proti Germánom a následným mierom v roku 17556 (Obr. 5). Tábor bol vybudovaný pomerne rýchlo, z lokálnych surovín. Vojenské baraky boli stroho vybavené, postavené z nepálených tehál bez vykopania základov a obohnané odtokovými žľabmi.57 V období markomanských vojen bola poloha Iže strategicky mimoriadne významná, pretože ležala v blízkosti sútoku splavných riek Dunaja a Váhu, priamo oproti Brigetiu a je možné, že ako protiľahlé Brigetio58 mohla byť Fig. 5 A plan of the examined parts of the earth-and-timber camp. The military barracks are numbered from right to left (building 1 to 10). Author: Archive of IA SAS Nitra. Obr. 5 Schématický plán preskúmaných častí drevozemného tábora. Vojenské baraky sú číslované sprava do ľava (stavba 1 až 10) Autor: Archív AÚ SAV. Rajtár. Archaeological finds clearly confirmed the establishment of an earth-and-timber fort during the “later period of the reign of Emperor Marcus Aurelius”,55 and J. Rajtár connects it with the first offensive of Marcus Aurelius against the Germans and the subsequent peace in 17556 (Fig. 5). The fort was built relatively fast from local raw materials. Military barracks were quickly set up. They were built of unfired bricks with no foundations dug and were surrounded by drainage channels.57 During the Marcomannic Wars, the location of Iža was strategically extremely interesting because it was located near the confluence of the navigable Danube and the Váh Rivers, directly opposite Brigetio.58 It is even possible that because it is located opposite Brigetio, Iža could have been protected from the north by a riverbed or a canal.59 A significant destruction layer above the level of the earth-and-timber fort testifies to its sudden demise during the Marcomannic Wars. It is the presence of vessels in the barracks, parts of weapons and equipment, as well as extraordinary finds (including rings and gems) from this layer that testifies to the surprising attack of the Germans and the violent demise of the fort.60 Thanks to the most recent minting aj zo severu chránená bočným korytom rieky alebo kanálom.59 Výrazná deštrukčná vrstva nad úrovňou drevozemného tábora svedčí o jeho náhlom zániku počas markomanských vojen. Práve prítomnosť nádob v barakoch, časti zbraní a výstroja aj mimoriadnych nálezov (vrátane prsteňov a gem) z tejto vrstvy svedčí o prekvapivom útoku Germánov a násilnom zániku tábora.60 Vďaka najmladším razbám mincí Marca Aurelia je možné zánik tábora určiť pomerne spoľahlivo do roku 179.61 Počas druhej fázy markomanských vojen boli v okolí tábora postavené pochodové tábory, ktorých sa do dnešného dňa podarilo zachytiť a zdokumentovať celkom desať.62 Prestavba do kameňa je datovaná do obdobia po nástupe Commoda. Kamenný kastel (Obr. 6) mal pravouhlý štvorcový pôdorys (vnútorné rozmery 172 x 172 m), múr hrubý šesť stôp (180 cm), ktorý bol na nárožiach zosilnený.63 Výška takýchto hradieb dosahovala 4 až 5 metrov a z vnútornej strany bol múr spevnený násypom. Vstup do tábora bol usporiadaný v súlade s rímskymi stavebnými princípmi. Vstupovalo sa štyrmi opevnenými bránami a obranu tábora zabezpečovala aj dvojica hrotitých priekop a valov, ktoré sa nachádzali Rajtár 2000, 34 - 35. Kuzmová/Rajtár 2010, 15. 57 Rajtár 2000, 35. 58 Viczián/Nagy et al. 2013, 101 - 102. 59 I thank P. Pišút for the idea and consultation (Comenius University in Bratislava). / Za konzultáciu ďakujem P. Pišútovi. 60 Kuzmová/Rajtár 2010, 15. 55 56 25 of Marcus Aurelius coins, the demise of the fort can be determined relatively reliably to have taken place by the year 179.61 During the second phase of the Marcomannic Wars, marching forts were built around the fort, and a total of ten of them have so far been discovered and documented.62 The reconstruction into stone is dated to the period after the arrival of Commodus. The stone fort (Fig. 6) had a square floor plan (internal dimensions 172 x 172 m) and a wall six feet (180 cm) thick that was reinforced at the corners.63 The height of these walls reached 4 to 5 meters, and from the inside the walls were reinforced with an embankment. The entrance to the fort was arranged in accordance with Roman building principles. The entrance comprised four fortified gates, and defense of the fort was also provided by a pair of pointed ditches and ramparts that were located on all sides except the south (the Danube). Soldiers brought the materials for this extensive construction across the Danube from Brigetio (bricks)64 as well as from more distant areas (stone,65 some types of wood66). There were not only brick military barracks and stables in the fort, but also a horreum (granary) and a balnea (bath). The buildings were arranged in a rectangular street system. Some of the barracks disappeared in the middle of the 3rd century, but the fort still existed. At the beginning of the 4th century, the fortifications were supplemented by bastion towers in accordance with the changes in the building reforms laid out by the Constantinian dynasty.67 In the period between the 2nd and 4th centuries, suppliers from several locations directly or indirectly participated in the reconstruction of the fort. Numerous stamps on bricks testify to this (legio X gemina, legio XI Claudia, legio XIII gemina, cohors I aelia sagittariorum, cohors VII Breucorum, Lupicinus tribunus, 61 62 63 64 65 66 67 Rajtár 2009, 127. Rajtár 2019, 449 - 450; Kuzmová 2020, 108. Kuzmová/Rajtár 2010, 16. Rajtár 2000, 37. Chrastina 2003, 12. Hajnalová/Rajtár 2009. Kuzmová/Rajtár 2010, 17. 26 Fig. 6 A plan of the stone fort and its examined parts. The roughly framed areas were examined by the Institute of Archaeology of the Slovak Academy of Sciences. Author: Archive of IA SAS Nitra. Obr. 6 Schematický plán kamenného kastela a jeho preskúmaných častí. Hrubo orámované oblasti boli skúmané AÚ SAV. Autor: Archív AÚ SAV. na všetkých stranách okrem južnej (dunajskej). Materiál na túto rozsiahlu výstavbu priviezli vojaci po Dunaji z protiľahlého Brigetia (tehly64), ale aj zo vzdialenejších oblastí (kameň,65 niektoré druhy dreva66). V tábore sa nachádzali nielen murované vojenské baraky a stajne, ale aj horreum (sýpka) a balnea (kúpele). Budovy boli usporiadané do pravouhlého systému ulíc. Niektoré z barakov zanikli v polovici 3. storočia, tábor však existoval ďalej. Na začiatku 4. storočia bolo opevnenie doplnené o bastiónové veže v súlade so zmenami stavebných reforiem konštantínovskej dynastie.67 V období medzi 2. – 4. storočím sa na prestavbe tábora priamo alebo sprostredkovane podieľali dodávatelia z viacerých lokalít. Svedčia o tom početné kolky na tehlách (legio X gemina, legio XI Claudia, legio XIII gemina, cohors I aelia sagittariorum, Vincentia).68 J. Rajtár assumes that some of them came to the fort only secondarily (legio XI Claudia),69 however, this material is important evidence of communication between the fort in Iža with other centers along the Danube. Significant reconstructions of the fort and its fortifications took place in the 4th century, when bastion towers with a horseshoe-shaped floor plan were added to the original towers of the northern gate.70 The last stage in the existence of the Roman fort was probably during the reign of the emperor Valentinian I. The fort was surrounded by a system of ditches, the northern gate was probably bricked up, the forecourt of the southern gate was reinforced with stones. The material for the reconstruction was again provided by Brigetio, where emperor Valentinian I himself stayed. It is probable that the riots related to the assassination of the Germanic king Gabinius also put some pressure on the fort in Iža. Valentinian I undertook a successful expedition against the Quadi in 375, but he suddenly died during further negotiations in November 375 in Brigetio (Amm. RG XXX.6.36). Shortly after his death and the defeat of his brother Valens at Hadrianopolis (378), the onslaught on the borders of the Roman Empire intensified, and its defense system ceased to function. According to archaeological finds, the demise of the stone fort was accompanied by fire. We assume that the Quadi or new tribes of immigrants (foederati) temporarily settled in the territory and remained there until about the middle of the 5th century.71 After their departure, the fort remained uninhabited for a long time. To date, it has not been reliably confirmed which unit was based in the earth-and-timber fort or the stone fort. B. Lőrincz considers ala I Hispanorum Aravacorum,72 but soldiers of a unit based in Brigetio - Legio I adiutrix - could also be considered. Socio-political developments may have also resulted in changes in settlement and possible exchanges of units at certain stages of its development.The stone walls of the fort 68 69 70 71 72 cohors VII Breucorum, Lupicinus tribunus, Vincentia).68 J. Rajtár o niektorých z nich predpokladá, že sa do areálu kastela dostali tehly až sekundárne (legio XI Claudia)69, napriek tomu je však tento materiál dôležitým dokladom o jeho transporte z iných (výrobných) centier na Dunaji. K významným prestavbám tábora a jeho opevnenia došlo v 4. stor., keď k pôvodným vežiam severnej brány pristavali bastiónové veže podkovovitého pôdorysu.70 Poslednou etapou prestavieb rímskeho kastela bolo zrejme obdobie vlády cisára Valentiniana I. Tábor bol obohnaný ďalšou sústavou priekop, severná brána bola pravdepodobne zamurovaná, priechod južnej brány bol spevnený dlažbou. Materiál na prestavbu poskytlo opäť Brigetio, kde sa zdržiaval aj cisár Valentinian I. Je pravdepodobné, že tieto stavebné úpravy súvisleli s nepokojmi, ktoré vypukli po zavraždení kráľa Gabinia. Valentinian I. podnikol proti Kvádom úspešnú výpravu v roku 375, avšak počas ďalších vyjednávaní v novembri 375 v Brigetiu náhle zomrel (Amm. RG XXX.6.3-6). Krátko po jeho smrti a porážke jeho brata Valensa pri Hadrianopole (rok 378) silnie nápor na hranice Rímskej ríše a jej obranný systém prestáva fungovať. Podľa archeologických nálezov aj zánik kamenného kastela sprevádzal požiar a na jeho území sa dočasne usídlili Kvádi a nové kmene prisťahovalcov, ktorí tu zotrvali približne do polovice 5. storočia.71 Po ich odchode zostal tábor dlhodobo neosídlený. Dodnes nie je jasné, aká jednotka v drevozemnom tábore, ale aj v kamennom kastele sídlila. B. Lőrincz uvažuje o ala I Hispanorum Aravacorum72, do úvahy by však mohli prichádzať aj vojaci jednotky sídliacej v Brigetiu – legio I adiutrix. Posádku kastela mohli ovplyvniť i prípadné zmeny, ku ktorým dochádzalo pri presunoch a výmenách vojenských jednotiek na panónskom limite v určitých etapách jeho vývoja. Kamenné múry tábora sa stali pre miestnych obyvateľov zdrojom stavebného materiálu. V novoveku Rajtár 1987, 53 - 97. Rajtár 1987, 54. Kuzmová/Rajtár 2010, 16 -17. Kuzmová 2020, 111. Lőrincz 2001, 97. 27 Fig. 7 Aerial view of the National Cultural Monument, the Roman fort in Iža. Author: Archive of IA SAS Nitra. Obr. 7 Letecký záber na NKP, rímsky kastel v Iži. Autor: Archív AÚ SAV. became a source of building materials and raw materials for sale to the locals. In modern times, the fort area has served as an orchard and a place where soldiers dug trenches.73 The coastal zone and the area of where the port most likely was were damaged by devastating disturbances caused by the construction of a military training area for the Czechoslovak People’s Army. Today, the fort is declared a national cultural monument74 and most recently inscribed on the UNESCO World Heritage List (Fig. 7). slúžil areál tábora ako sad , ale zrejme ešte raz poslúžil i ako vojenský post, keď tu boli vyhĺbené vojenské zákopy.73 Pobrežná zóna a priestor s predpokladaným prístavom bol poškodený ničivými zásahmi v súvislosti s vybudovaním vojenského cvičiska Československej ľudovej armády. Dnes je kastel vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku74 a najnovšie aj zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO (Obr. 7). Kuzmová/Kolník/Rajtár 1981, 156. Central list of the Monument fund 289/1, since 1991 by The Monuments Board of the Slovak Republic. / NKP Ústredný zoznam pamiatkového fondu 289/1, od roku 1991. 73 74 28 RINGS AND GEMS IN THE ROMAN WORLD PRSTENE A GEMY VO SVETE RIMANOV Rings as symbols Jewelry in ancient times did not only have a decorative meaning. It also served to protect the wearer or to show social, religious or career status. The rules of wearing jewelry were initially regulated and different for women and men. The appearance of the jewelry first worn during the Roman Republic was mainly influenced by Hellenistic and Etruscan jewelry, technologies and materials. Perhaps this was most pronounced with rings, earrings, bracelets and chains. At the same time, Romans acquired the knowledge that had been translated by the Greeks about the healing and protective properties of semiprecious stones, precious stones, metals and other materials, and they were influenced by Greek and Etruscan designs during the period of the Roman Republic. Some rules for wearing jewelry in the Roman Republic were even regulated by law. The most famous of these was the law of Lex Oppia (215 BC - named after the tribune of the plebs Marcus Oppius), which was approved during the peak of the Second Punic War. The law forbade women from having too much luxury, but the restrictions were so outrageous that they drove women to the streets (Liv. Hist. XXXIV.1). In 193 BC, Marcus Porcius Cato exaggerated about the efforts of women to dress up, and he even claimed that those who had already been damaged by luxury were like wild animals that had already tasted blood. He said it was no longer possible to trust them not to succumb to the orgies of extravagance (Liv. Hist. XXXIV.4). The rules governing the wearing of jewelry in the Roman Republic were violated in the last century of its existence by the most influential citizens of Rome in order to demonstrate their power, extravagance and wealth. Their presentation of jewelry not only focused on the amount of gold they had, but also on the way they wore it. We can read about this from Pliny the Elder, who noted the supporters of the change (Plin. Nat. XXXVI.4, XXXVII.6) and Prsteň ako symbol Šperk v antickej spoločnosti nemal len dekoratívny význam. Jeho úlohou bolo aj chrániť nositeľa či dokladovať jeho spoločenské, náboženské alebo kariérne postavenie. Pravidlá jeho nosenia boli spočiatku regulované a pre ženy a mužov rozdielne. Vzhľad šperkov používaných najskôr v období Rímskej republiky ovplyvnili najmä helenistické a etruské šperky, technológie a materiály. Azda najvýraznejšie sa to prejavilo na prsteňoch, náušniciach, náramkoch či retiazkach. Rimania si zároveň osvojili Grékmi tradované poznatky o liečivých a ochranných vlastnostiach polodrahokamov, drahokamov, kovov aj iných materiálov a ovplyvnení gréckym aj etruským dizajnom ešte v období Rímskej republiky začali na šperkoch zobrazovať aj svoje vlastné motívy. Niektoré pravidlá nosenia šperkov v období Rímskej republiky boli regulované dokonca zákonmi. Najznámejší z nich bol zákon Lex Oppia (rok 215 pred Kr. – pomenovaný podľa vtedajšieho tribúna ľudu Oppia), schválený v období vrcholiacej druhej púnskej vojny. Zákon zakazoval ženám prílišný luxus, no obmedzenia boli natoľko poburujúce, že vyhnali ženy do ulíc (Liv. Hist. XXXIV.1). Marcus Porcius Cato v roku 193 pred Kr. o prehnanej snahe žien zdobiť sa dokonca tvrdil, že tie, ktoré už boli poškodené luxusom, boli ako divé zvieratá, ktoré už okúsili krv. Nie je možné im viac veriť, že nepodľahnú orgiám extravagancie (Liv. Hist. XXXIV.4). Pravidlá, ktoré mali regulovať nosenie šperkov v Rímskej republike, porušovali v poslednom storočí jej existencie práve najvplyvnejší občania Ríma, aby demonštrovali svoju moc, extravaganciu a majetok. Prezentácia sa nezameriavala len na množstvo zlata, ale aj na spôsob, akým šperky nosili. O tomto počínaní sa dočítame u Plinia Staršieho, ktorý za zmenou videl triumfátorov (Plin. Nat. XXXVI.4, XXXVII.6) a pripisoval im aj vznik verejného ošiaľu zameraného na zbierky gem a drahých kameňov zvané dactyliothecae (Plin. Nat. XXXVII.5). 29 attributed to them the emergence of a public craze focused on collections of gems and precious stones called dactyliothecae (Plin. Nat. XXXVII. 5). Rings had a special position among jewels, and the Romans called them symbolum. According to Pliny, the first specimen was created during the time of Prometheus. When Heracles killed the eagle, Zeus took pity on Prometheus and he was allowed to come down from the rock he had been chained to. However, in order for the eternal attachment to the rock to which Zeus had condemned the Titan to remain valid, Prometheus had to wear a small ring of iron with a piece of Caucasian rock on his finger (Plin. Nat. XXXIII.4, XXXVII.2). Iron rings played a specific role in the Roman Empire (perhaps because of this story). They became a symbol of Roman citizens and belonged to the fingers of the left hand (Plin. Nat. XXXIII.4) (Fig. 8). During the Republic, gold rings were made at public expense for senators and ambassadors of the Republic. During the period of triumphators in the 1st century BC centuries old traditions changed. Martialis mentions a man who had six rings on each finger day and night (Mart. Epi. XI.60), and archaeological finds from an earlier period confirm the popularity of wearing rings by some wealthy Romans (Fig. 9). Despite these changes that were primarily associated with the wealthy and influential inhabitants of the Roman Empire, an iron ring with a gem was a symbol of Roman citizen throughout the duration of the Empire. Only senior officers75 were allowed to wear gold rings. During the reign of Augustus, the gems in rings were used as propaganda. Portraits of the emperor, his family or symbols associated with him (capricorn) were widely worn by citizens of the Roman Empire, and numerous finds of gems and artifacts with images like these can be found in the provinces.76 Roman citizenship was the main condition for entering the legions. Men without Roman citizenship were recruited into the auxiliary corps (auxilia) and the fleet 75 76 Ondřejová 2000, 98. Humer 2008, 268 - 273. 30 Prsteň mal medzi šperkmi mimoriadne postavenie a Rimania ho nazývali symbolum. Podľa Plinia prvý exemplár vôbec vznikol ešte za čias Prometea. Keď Heracles zabil orla, Zeus sa nad Prometeom zľutoval a ten smel zísť zo skaly, kde bol dovtedy prikovaný. Aby však naďalej platilo večné pripútanie ku skale, na ktoré Zeus Titana odsúdil, musel Prometeus nosiť na prste malý krúžok železa s kúskom kaukazskej skaly (Plin. Nat. XXXIII.4, XXXVII.2). Železné prstene mali v Rímskej ríši (možno práve kvôli tomuto príbehu) špecifickú úlohu. Stali sa symbolom rímskych občanov a patrili zásadne na prsty ľavej ruky (Plin. Nat. XXXIII.4) (Obr. 8). Zlaté prstene boli v období republiky zhotovované na verejné náklady pre senátorov a veľvyslancov Rímskej republiky. Práve obdobie triumfátorov v 1. storočí pred Kr. zmenilo stáročia zaužívané tradície. Martialis spomína muža, čo mal na každom prste šesť prsteňov vo dne aj v noci (Mart. Epi. XI.60), a archeologické nálezy z mladšieho obdobia potvrdzujú takúto obľubu nosenia prsteňov niektorými bohatými Rimanmi (Obr. 9). Napriek týmto zmenám, spojeným predovšetkým s majetnými a vplyvnými obyvateľmi Rímskej ríše, zostáva počas celého jej trvania práve železný prsteň s gemou symbolom rímskeho občana. Zlaté prstene smeli nosiť len vysokí dôstojníci.75 Počas vlády Augusta boli gemy na prsteňoch využívané ako súčasť propagandy. Podobizne cisára, jeho rodiny alebo symbolov s ním spojených (capricorn) hojne nosili občania Rímskej ríše a početné nálezy gem aj artefaktov s ich vyobrazeniami sa nachádzajú i v provinciách.76 Rímske občianstvo bolo hlavnou podmienkou vstupu do légií. Do pomocných zborov (auxilia) aj flotily (classis) boli verbovaní muži bez rímskeho občianstva, ktorí si úspešnou vojenskou kariérou toto (a iné privilégiá) vyslúžili. V mimoriadnych prípadoch mohlo byť občianstvo udelené pred uplynutím služby77 alebo do pomocných oddielov verbovali priamo rímskych občanov. Prvý využil pomoc občanov v pomocných jednotkách Augustus počas potlačenia panónskeho povstania a podobná politika pokračovala za Flaviovcov, Fig. 8 Comitius Valagentus with a ring on the little finger of his left hand. A tombstone from Szombathely (the end of the 2nd century). Author: V. Tittonová. Obr. 8 Comitius Valagentus s prsteňom na malíčku ľavej ruky. Náhrobný kameň zo Szombathely (koniec 2. stor.). Autor: V. Tittonová. Fig. 9 The sarcophagus of a man with rings, a sarcophagus from the Necropolis of Portus in the Isola Sacra near Rome. Author: M. Daňová. Obr. 9 Sarkofág muža s prsteňmi z nekropoly Portus Isola Sacra pri Ríme. Museo Archeologico Ostiense (3. stor.). Autor: M. Daňová. (classis), and earned their citizenship (and other privileges) with a successful military career.77 In exceptional cases, citizenship could be granted before the end of service, or they could be recruited directly into the auxiliary sections of Roman citizens. The first option was used to employ the help of the citizens in the auxiliary units of Augustus during the suppression of the Pannonian uprising, and a similar policy continued for the Flavians and Trajan throughout the 2nd century.78 During the Marcomannic Wars, we do not have any archaeological documents on the mass issuance of military diplomas. Their absence has caused us to lack information on the rights of soldiers and their citizenship.79 Other types of archaeological finds, including jewelry similar materials, are thus becoming an extremely important source of information on the movement and functioning of the Roman army. The turning point for the production, distribution and use of jewelry was the year Traiana aj počas celého 2. storočia.78 V období markomanských vojen nemáme v archeologickom materiáli doklady o hromadnom vydávaní vojenských diplomov. Ich absencia spôsobila, že nám chýbajú dovtedy evidované informácie o právach vojakov a ich občianstve.79 Mimoriadne významným zdrojom informácií o pohybe a spôsobe fungovania rímskej armády sa tak stávajú iné druhy archeologických nálezov vrátane šperkov a ich súčastí. Prelomovým rokom pre výrobu šperkov, ich distribúciu aj používanie sa stal rok 212. Edikt cisára Caracallu nazývaný Constitutio Antoniniana vyhlásil takmer všetkých slobodných obyvateľov Rímskej ríše za plnoprávnych občanov a s tým súviselo aj právo nosiť prsteň. Prejavilo sa to na masovom rozšírení výroby prsteňov, gem aj iných druhov šperkov, čo mohlo viesť k zníženej kvalite niektorých z nich. Dekorácia prsteňov bývala doplnená o ďalšie symboly, For the extraordinary support of the emperor, auxiliary units acquired citizenship after the civil war 68-70 AD, Cohors I Brittonum milliaria Ulpia in 106 for merits in the Danish wars and Ala Ulpia Contrariorum in 120 for extraordinary deeds (for more see Lavan 2019, 36). / Za mimoriadnu podporu cisára získali občianstvo pomocné jednotky po občianskej vojne 68 - 70 po Kr.; Cohors I Brittonum milliaria Ulpia v roku 106 za zásluhy v dáckych vojnách alebo Ala Ulpia Contariorum v roku 120 za mimoriadny čin (viac pozri Lavan 2019, 36). 78 Lavan 2019, 37. 79 Lavan 2019, 35. 77 31 212. The edict of emperor Caracalla, which was called the Constitutio Antoniniana, declared almost all the free residents of the Roman Empire to be full citizens, and with it came the right to wear a ring. This was reflected in the mass expansion of the production of rings, gems and other types of jewelry, which could have lead to the reduced quality of some of them. The decoration of the rings was supplemented by other symbols, materials or texts of various extents. Their task was to protect the wearer and to demonstrate affiliation or commitment to people or deities. The most popular motifs of decoration from the environment of the military forts were, for example, portraits of deities summoning strength and abilities in battle (Mars, Hercules, Jupiter); wearer protection (Minerva, Gorgona); material benefit (Mercury); happiness in love (Venus, Amor) or success in the area of sex (satyrs, maenads, Amymone).80 The material of the rings or gems was no less important than the motif shown. In addition to the rules for wearing bronze, silver and gold rings (partially indicated above), the details of the use of individual materials to help with ailments, treatment and prevention have been preserved due to being mentioned by ancient authors. In Roman glyptics, the use of semi-precious stones, especially jasper, carnelian and various types of agates was popular. Layered types of stones (sardonyx, onyx) were often imitated by glass paste substitutes during the Roman Empire. We will deal with this issue in more detail in the next chapter. Thanks to the Romans, the custom of wearing rings also spread to the Celts and Germans. The oldest rings and gems from the Roman period in Slovakia are imports from the Celtic environment, which can be dated to the 1st century BC or towards the turn of the century (Bratislava-Devín;81 Liptovská MaraHavránok).82 In the Germanic environment, more numerous imports of rings or gems occurred during intense the Roman80 81 82 materiál alebo text rôzneho rozsahu. Ich úlohou bolo chrániť nositeľa, demonštrovať jeho príslušnosť či záväzok voči ľuďom alebo božstvám. Najobľúbenejšími motívmi výzdoby z prostredia vojenských táborov boli napríklad podobizne božstiev privolávajúcich silu a schopnosti v boji (Mars, Herkules, Jupiter); ochranu nositeľa (Minerva, Gorgona); materiálny prospech (Merkúr); šťastie v láske (Venuša, Amor) či úspech v sexuálnej oblasti (satyrovia, menády, Amymone80). Materiál prsteňa alebo gemy bol nemenej dôležitý ako zobrazený motív. Okrem pravidiel určených pre nosenie bronzových, strieborných alebo zlatých prsteňov (čiastočne naznačených vyššie) sa v zmienkach antických autorov zachovali aj detaily využitia jednotlivých materiálov na potlačenie neduhov, liečenie alebo prevenciu. V rímskej glyptike bolo obľúbené používanie polodrahokamov, najmä jaspisu, karneolu, rôznych druhov achátov. Vrstvené druhy kameňov (sardonyx, ónyx) boli v období rímskeho cisárstva často imitované náhradami zo sklenej pasty. Podrobnejšie sa budeme tejto problematike venovať v nasledujúcej kapitole. Prostredníctvom Rimanov sa zvyk nosenia prsteňov dostal aj medzi Keltov a Germánov. Najstaršie prstene a gemy z doby rímskej na Slovensku sú importy v keltskom prostredí, ktoré možno datovať do 1. storočia pred Kr. alebo k prelomu letopočtov (Bratislava-Devín81; Fig. 10 A ring from Cífer. Author: Archive of IA SAS Nitra. Kaić 2018, 1 048 - 1 049. Daňová 2004, 33; Mikovínyová-Daňová 2010b, 107 - 108. Pieta 1995, 107; Mikovínyová 2002, 28 Kat. č. 79. 32 Obr. 10 Prsteň z Cífera. Autor: Archív AÚ SAV. Germanic contact in the 2nd and 3rd centuries (Očkov,83 Cífer,84 Cejkov,85 Ostrovany86) (Fig. 10). The Germanic production of this type of jewelry developed and was inspired by Roman fashion on a larger scale, probably sometime after the first half of the 3rd century.87 An important role in this expansion north of the Danube was not only played by the Roman army and political negotiations, but also the activities of the Germans in the territories of the provinces. They then took jewelry back with them - as allies of Rome and members of military units, or vice versa from plundering the Roman provinces. 83 84 85 86 87 Liptovská Mara-Havránok82). V germánskom prostredí sa početnejšie importy prsteňov alebo gem objavujú počas intenzívnych rímsko-germánskych kontaktov v 2. a 3. storočí (Očkov83, Cífer84, Cejkov85, Ostrovany86) (Obr. 10). Germánska produkcia tohto šperku sa rozvíja inšpirovaná rímskou módou vo väčšom meradle pravdepodobne niekedy od prvej polovice 3. storočia.87 Významnú úlohu pri ich rozšírení severne od Dunaja zohrala rímska armáda, politické rokovania, ale aj aktívny vstup Germánov na územie provincií, odkiaľ si šperky mohli priniesť – ako spojenci Ríma a členovia vojenských jednotiek, alebo naopak z plienenia rímskych provincií. Pieta 2002, 343 - 354. Varsik/Kolník 2013, 71 - 90; Varsik/Kolník 2016, 181 - 184. Kolník 2014, 101 - 114. Prohászka 2006. Krupa/Daňová et al. 2016, 136; Daňová/Krupa 2017, 69 - 70. 33 PRODUCTION OF JEWELRY IN THE ROMAN ENVIRONMENT VÝROBA ŠPERKOV V RÍMSKOM PROSTREDÍ Metal jewelry The production of metal jewelry differed according to the type of metal. The properties of the metal influenced the creation of semifinished products for the production of jewelry as well as for final surface treatment and decoration. Iron (pure) has a melting point of 1,538 °C, so most of the shape adjustments of iron objects were made at lower temperatures, meaning forging was involved. In Roman times, iron ore was mined in Britainnia, Dacia, Hispania, Macedonia, Noricum and Sardinia,88 among others. Regarding semi-finished products, iron was further distributed to producers of iron items within the empire. It is mentioned by ancient authors that in addition to daily necessities, weapons and tools, they were able to make a statue of Hercules on the island of Rhodes (Pl. Nat. XXXIV.40), sacrificial vessels in the temple of Mars Ultor in Rome (Pl. Nat. XXXIV.40), rings and gems. To reduce the corrosion of ferrous objects, the Romans tried to apply various technological procedures during the production itself as well as during the final surface treatment (Pl. Nat. XXXIV.43). Its position among the metals was privileged, and Pliny speaks of it: ”We see too, in Rome, cups of iron consecrated in the Temple of Mars the Avenger, Nature, in conformity with her usual benevolence, has limited the power of iron, by inflicting upon it the punishment of rust; and has thus displayed her usual foresight in rendering nothing in existence more perishable than the substance which brings the greatest dangers upon perishable mortality.” (Pl. Nat. XXXIV.40). The most common types of jewelry were made of copper alloys. Pure copper has a melting point of about 1,083 °C, and unlike iron, it occurs naturally in its pure form. In Roman times, it was mined in the provinces of Africa, Britannia, Cyprus, Gallia and Hispania, among other places.89 Even in 88 89 Healey 1978, 63 - 65. Healey 1978, 58 - 59. 34 Šperky z kovu Výroba kovových šperkov sa odlišovala podľa druhu kovu. Vlastnosti kovu ovplyvnili vznik polotovarov na výrobu šperkov aj ich konečnú úpravu povrchu a zdobenie. Železo (čisté) má teplotu tavenia 1 538 °C, preto sa väčšina úprav tvaru železných predmetov robila pri nižších teplotách – kovaním. V dobe rímskej sa železné rudy ťažili napr. v Británii, Dácii, Hispánii, Macedónii, Noricu alebo na Sardínii.88 Vo forme polotovarov sa železo ďalej distribuovalo k producentom železných predmetov v rámci impéria. Antické zmienky uvádzajú, že okrem predmetov dennej potreby, zbraní a náradia z neho dokázali vyrobiť sochu Herkula na ostrove Rhodos (Pl. Nat. XXXIV.40), obetné nádoby v chráme Marta Ultora v Ríme (Pl. Nat. XXXIV.40) aj prstene s gemami. Na obmedzenie korózie železných predmetov sa Rimania snažili uplatňovať rôzne technologické postupy počas samotnej výroby aj pri záverečnom opracovaní povrchu (Pl. Nat. XXXIV.43). Jeho postavenie medzi kovmi bolo výsadné a Plinius o ňom hovorí: „Príroda v súlade so svojou obvyklou benevolenciou obmedzila moc železa tým, že na ňu zasadila trest hrdze; a prejavila tak svoju obvyklú predvídavosť pri zabezpečovaní toho, aby nič v existencii nebolo viac náchylné skaze ako látka, ktorá predstavuje najväčšie nebezpečenstvo pre život...“ (Pl. Nat. XXXIV.40). Najrozšírenejšie boli šperky zo zliatin medi. Čistá meď má teplotu tavenia okolo 1 083 °C a na rozdiel od železa sa v prírode vyskytuje aj v čistej podobe. V dobe rímskej sa ťažila napr. v provinciách Arabia, Británia, Cyprus, Galia alebo Hispania.89 Už v 1. storočí pred Kr. si Disocorides všimol zmenu jej vlastností v spojení s prímesami (cín, olovo) a nazval ich spoločným názvom aes (Pl. Nat. XXXIV.1), ktorý sa prekladal do angličtiny spočiatku ako mosadz (angl. brass). Opis procesov v antickej literatúre ukazuje na prítomnosť cínu (nie zinku), preto bolo podľa J. Bostocka, Pliniovho prekladateľa zo začiatku 20. storočia, presnejšie the 1st century BC, Dioscorides noticed a change in its properties in connection with impurities (tin, lead) and called them the common name aes (Pl. Nat. XXXIV.1), which was initially translated into English as brass. The description of the processes in ancient literature indicates the presence of tin (not zinc). Therefore, according to J. Bostock, Pliny’s translator from the early 20th century, it was more accurate to call the alloy bronze, not brass. However, more recent analyses of bronze rings from Aquincum published by A. R. Facsády and A. Verebes show that the situation is much more complicated and depends on the specific shape of the ring and the period of production.90 Each of the fifty-seven rings that were referred to as “bronze” contained zinc91 (at least in the trace elements) in addition to copper, but eighteen of them completely lacked tin. On this basis as well, we can state that under the designation bronze or bronze alloy, there are also brass or copper specimens in Roman collections that have not been determined yet. The accurate identification of the metal will only be possible by analyzing the chemical composition, which, although it is becoming more available, is still not a matter of course in research. In the future, similar analyses could provide new information on how jewelry was made as well as the transfer of technological knowhow within Roman workshops. The combination of copper and metal with a lower melting point ensured easier handling and processing in production workshops. Jewelry and small items were mainly produced by casting in lost molds. The manufacturer of the jewelry or semi-finished product first created a model made of wax. The model was then inserted between the two clay parts of the mold, which were then joined. The individual models could be arranged in a tree-like way and interconnected by an inlet channel (a sprue). It distributed the metal into individual smaller forms. After cooling, the individual items were separated, surfacetreated by grinding, or polished and prepared 90 91 nazývať zliatinu ako bronz, nie ako mosadz. Aktuálnejšie analýzy bronzových prsteňov z Aquinca, ktoré publikovali A. R. Facsádyová a A. Verebesová však ukazujú, že situácia je oveľa komplikovanejšia a závisí od konkrétneho tvaru prsteňa a obdobia produkcie.90 Každý z päťdesiatich siedmich prsteňov označovaných ako „bronzové“ obsahoval okrem medi aj zinok (minimálne jeho stopové prvky), ale v osemnástich z nich úplne chýbal cín.91 Aj na základe tohto môžeme konštatovať, že pod označením bronz alebo bronzová zliatina sa v rímskych zbierkach nachádzajú aj mosadzné alebo medené exempláre, ktoré neboli doposiaľ určené. Presnú identifikáciu kovu umožní len analýza chemického zloženia, ktorá sa síce stáva dostupnejšou, no stále nie je pri výskume samozrejmosťou. Podobné analýzy by mohli v budúcnosti priniesť nové informácie o spôsobe výroby šperkov alebo prenose technologického know-how v rámci rímskych dielní. Spojenie medi a kovu s nižšou teplotou topenia zabezpečilo ľahšiu manipuláciu a spracovanie vo výrobnej dielni. Šperky a drobné predmety sa vyrábali najmä odlievaním do stratenej formy. Výrobca šperku alebo polotovaru tak najskôr vytvoril model z vosku. Ten bol vložený medzi dve hlinené časti formy, ktoré sa následne spojili. Jednotlivé modely mohli byť stromčekovito usporiadané a navzájom prepojené vtokovým kanálom (angl. sprue). Ním sa kov distribuoval do jednotlivých menších foriem. Po vychladnutí boli jednotlivé výrobky oddelené, povrchovo upravené brúsením, prípadne vyleštené a pripravené na ďalšiu úpravu alebo predaj. Na niektorých výrobkoch sa stopy po tomto procese nachádzajú dodnes (Obr. 11). Výroba šperkov zo zliatin medi bola v rímskych provinciách spojená s výrobou ďalších drobných predmetov, ako tomu nasvedčujú aj nálezy z okolia Brigetia.92 Ďalšie indície zároveň naznačujú, že oproti ižianskemu kastelu, v zázemí legionárskeho tábora Brigetio, boli bronziarske dielne.93 Šperky z drahých kovov (zlato, striebro) boli často zhotovované inými technikami ako odlievanie, aby sa znížilo množstvo použitého drahého kovu a zároveň boli využité vlastnosti Facsády/Verebes 2009, 993 - 998. Facsády/Verebes 2009, 995 Tab. I. 35 for further treatment or sale. On some products, traces of this process are still found today (Fig. 11). The production of jewelry from copper alloys in the Roman provinces was associated with the production of other small items, as evidenced by the finds from the Brigetio area.92 Other indications also suggest that, in contrast to the Iža fort, somewhere in the background of the Brigetio legionary fort there were bronze workshops.93 Jewelry made of precious metals (gold, silver) was often made by techniques other than casting to reduce the amount of precious metal used while exploiting the properties of the metal. The melting point of gold is 1,064 °C, and for silver it is 962 °C. Both metals are found in nature in their pure form on the surface or in veins. Gold was mainly mined in the Roman Empire in the provinces of Britannia, Dalmatia, Hispania, Gallia, Noricum and Moesia; silver in the provinces of Achaea (Laurium), Asia, Britannia, Gallia and Hispania. The value of both metals was not so different in Roman times from what it is today. Although Pliny associates the wearing of silver jewelry during the period of the Roman Republic with the wealthy plebeian state (Pl. Nat. XXXIII.54), he subsequently notes in the same book that in his time silver had already become part of the ostentatious demonstration of the wealthy who used vessels made of it to dine, for sitting baths and for soldiers to richly decorate their equipment with. The production of cast jewelry was financially expensive, so jewelers created more affordable variants of wire or sheet metal. Wires were made in several ways in Roman times. Gold could be cut to the thickness of a thin foil, and the cut strip was tightly twisted and then smoothed with rollers (German: Verdrillen94). The second method consisted of hammering and stroking a piece of sheet metal.95 The kind of wire made in the second way that was mentioned had a full core, and the jewelry weighed more. Drawn wire has 92 93 94 95 Gáspár 1986, 77. Bartus 2011, 18 - 22; Sey 2013, 176 - 178 Kat. 69 - 78. Bühler 1998, 29. Riha 1990, 12. 36 Fig. 11 A ring with a key with traces of casting. Author: M. Gere, Danube Region Museum in Komárno, modified by the author. Obr. 11 Prsteň s kľúčom so stopami po odlievaní. Autor: M. Gere, upravené autorkou. kovu. Teplota tavenia zlata je 1 064 °C a striebra 962 °C. Oba kovy sa v prírode nachádzajú v čistej podobe na povrchu alebo v žilách. Zlato sa v Rímskej ríši ťažilo najmä v provinciách Británia, Dalmatia, Hispánia, Gallia, Noricum a Moesia; striebro v provinciách Achaia (Laurium), Asia Minor, Británia, Gallia a Hispánia. Hodnota oboch kovov nebola v dobe rímskej tak rozdielna ako dnes. Plinius síce spája nosenie strieborných šperkov počas obdobia Rímskej republiky s majetným plebejským stavom (Pl. Nat. XXXIII.54), následne však v rovnakej knihe poznamenáva, že v jeho čase je už striebro súčasťou okázalej demonštrácie majetných, ktorí nádoby z neho používajú na stolovanie, sedacie kúpele a vojaci si ním bohato zdobia výstroj. Výroba odlievaných šperkov bola finančne nákladná, preto vytvorili šperkári finančne dostupnejšie varianty z drôtu alebo plechu. Drôtiky sa v dobe rímskej vyrábali viacerými spôsobmi. Zlato mohlo byť vytepané na hrúbku tenkej fólie a odstrihnutý pásik bol tesne stočený a následne potom vyhladený valčekmi (angl. strip-twisting, nem. Verdrillen94). Druhý been known to be used in Western European jewelry since the 8th century.96 Sheet metal production and modifications were performed by beating. This includes folding, pulling and bending a flat sheet into round or sharp folds to achieve the desired shape. In larger workshops, masters could specialize in sheet metal production. In particular, hammers of various sizes were used to create the final shape. The finer technique of forging and finishing the sheet is called embossing (Fig. 12). The sheet metal on the flexible substrate was embossed into a relief or a cut-out motif, or it could be glued to a chiseling resin, into which the desired shape was pressed with bone or earth-and-wooden recesses.97 The most used decorative techniques on the surfaces of precious metals were granulation, filigree, niello and engraving. The individual techniques were used alone or in combination to decorate the surface. Most of them were taken by the Romans from the Greeks, Etruscans and Egyptians. Some of these techniques were then improved upon. Granulation is the decoration of the surface of a gold or silver piece of jewelry with small grains of the same metal. For this process, beads were melted on the surface of the gold, and the presence of other impurities in them caused the beads to begin to melt at a lower temperature than the melting point of the pure metal. This technology is called eutectic soldering (gold at around 900 °C, silver at around 860 °C).98 Filigree is a type of decoration where fine metal fibers are attached to the surface of jewelry. J. Filip identified four types of filigree – real (grainy), thread smooth, chain and filigree à jour.99 On the rings in Roman times, this technique of decoration spread mainly from the 3rd century onwards along with the opus interrasile (see below). Niello is a technique that takes advantage of the color contrast of metals. It is used when working with precious metals where there is gold, silver or lead.100 The material (called 96 97 98 99 100 Fig. 12 A pendant from gold sheet decorated by embossing, Gerulata. Author: M. Daňová. Obr. 12 Prívesok zo zlatého plechu zdobený cizelovaním, Gerulata. Autor: M. Daňová. spôsob pozostával z tepania a hladenia kúska plechu.95 Drôtik vyrobený druhým spôsobom mal plné jadro a šperky vyššiu hmotnosť. Ťahaný drôt je v šperkárstve západnej Európy známy až od 8. storočia.96 Výroba a úpravy plechu sa vykonávali tepaním. Ide o prehýbanie, vyťahovanie alebo ohýbanie rovného plechu do oblých alebo ostrých záhybov pre dosiahnutie požadovaného tvaru. Vo väčších dielňach mohli byť majstri špecializovaní na výrobu plechu. Na vytvorenie konečnej podoby sa používali najmä kladivká rôznej veľkosti. Jemnejšia technika tepania a úpravy plechu sa nazýva cizelovanie (Obr. 12). Plech na poddajnej podložke je pretepávaný do reliéfu či vysekaného motívu alebo sa lepí na cizelérsku smolu, do ktorej sa vtláča kostenými alebo drevenými prehlbovačmi požadovaný tvar.97 Najpoužívanejšími dekoratívnymi technikami povrchu drahých kovov boli granulácia, filigrán, niello, rytie. Jednotlivé techniky sa na zdobenie povrchu používali samostatne alebo v kombinácii. Väčšinu z nich prebrali Rimania od Grékov, Etruskov a Egypťanov. Niektoré techniky potom zdokonalili. Granulácia je výzdoba povrchu zlatého alebo Johns 1996, 192. Täubl 1963, 61. McDonald/Sistare 1978, 66. Filip 1997, 70. Voß/Hammer/Lutz 1999, 324. 37 strieborného šperku malými guľôčkami toho istého kovu. Na povrch zlata sa tieto guľôčky natavia a prítomnosť iných prímesí medzi nimi spôsobí, že guľôčky sa začnú taviť aj pri nižšej teplote, ako je teplota tavenia čistého kovu. Táto technológia sa nazýva eutektické spájkovanie (zlato okolo 900 °C, striebro okolo 860 °C).98 Fig. 13 Opus interrasile technique and details of the engraved decoration of the golden ring, near Lake Filigrán je výzdoba z jemných kovových Balaton. Author: M. Daňová. vlákien pripojených na povrch šperku. J. Filip Obr. 13 Technika opus interrasile a detaily rytej výzdoby identifikoval štyri druhy filigránu – pravý zlatého prsteňa, okolie Balatonu. Autor: M. Daňová. (zrnitý), nitkový hladký, retiazkový a filigrán à jour.99 Na prsteňoch doby rímskej sa táto niello) is placed in engraved grooves on technika dekorácie rozšírila najmä od 3. storočia, the metal surface, then melted, leveled and spolu s opus interrasile (pozri nižšie). smoothed. The resulting contrast emphasizes Niello je technika, ktorá využíva farebný konthe motif, which is usually simple. This trast kovov. Používa sa pri práci s drahými kovmi, technique was used, for example, for kde je v základnej mase zlato, striebro alebo inscriptions on buckles and rings and olovo.100 Masa (zvaná niello) sa vloží do vyrytých for simple ornaments.101 Engraving is an rýh na povrchu kovu, potom sa nataví, zarovná ornamental way to decorate jewelry. It is a zahladí. Vznikajúci kontrast zvýrazňuje motív, created using steel diggers of various shapes. ktorý býva väčšinou jednoduchý. Táto technika Opus interrasile (a pierced openwork sa používala napríklad na nápisy na sponách metalworking technique) is a way of a prsteňoch a jednoduché ornamenty.101 Rytie decorating the surface of gold jewelry (Fig. je ornamentálne zdobenie šperkov. Vytvára sa 13) that the Romans fully developed. 102 It oceľovými rydlami rôznych tvarov. allowed for a large area of decoration, and at Opus interrasile (prelamovanie) je spôsob the same time, it lightened the jewelry, thus výzdoby povrchu zlatého šperku (Obr. 13), reducing the amount of gold needed to create ktorý Rimania rozvinuli v plnej miere.102 it. Based on a study of late Roman jewelry, Umožňoval veľkú plochu výzdoby a zároveň B. L. Tóth identified six possible methods for odľahčil šperk, čím sa znížilo množstvo zlata producing opus interrassile.103 potrebné na jeho vytvorenie. B. L. Tóth na No provable remains of a goldsmith’s základe skúmania neskororímskych šperkov workshop have been found in the province identifikoval spôsob výroby opus interrassile of Pannonia Superior.104 However, in major šiestimi možnými spôsobmi. provincial centers such as Carnuntum, Z územia provincie Pannonia Superior nie Savaria, Siscia and Poetovio, there were sú aktuálne známe žiadne preukázateľné probably workshops producing gold and pozostatky zlatníckej dielne.104 Vo významných silver jewelry, even though the production105 centrách provincie ako Carnuntum, Savaria, and processing of golden wire required a Siscia alebo Poetovio však pravdepodobne different kind of skill than bronze. Only existovali stále dielne produkujúce zlaté a specialized producers could produce quality strieborné šperky aj kvôli tomu, že výroba sheet metal, and in larger workshops, it was a opracovanie zlatého plechu a drôtu si done by different family members.106 These vyžadovala iný druh zručnosti ako opracovanie Wamser et al. 2000, 387 - 388 Kat. 147 - 148. Tóth 2010, 1. 103 Tóth 2010, 2 - 12. 104 In the territory of Vindobona there is a documented bronze workshop with the find of a golden lunula, but without closer context (Donat/Sakl-Oberthaler/Sedlmayer 2003, 4 - 57.). / Na území Vindobony je doložená bronziarska dielňa s nálezom zlatej lunuly, avšak bez bližšieho kontextu (Donat/Sakl-Oberthaler/Sedlmayer 2003, 4 - 57). 105 Daňová 2012, 31. 106 Pérez Gonzalez 2019a, 1 007. 101 102 38 larger workshops could have distributed these two important parts of Roman gold jewelry as semi-finished products to smaller workshops or wandering artisans. Jewelry made of semi-precious stones and other materials The art of carving in precious stones is called glyptics, and the origin of this word is derived from the Greek γλύφειν (glyfeïn), which means to cut, select and also mark.107 This technique was preferred on materials that were too hard to engrave. Depending on whether the image or text was deeply engraved or created using a protruding relief, the gems are divided into intaglios (with an engraved or carved motif, intaglio) and cameos (with a protruding motif, Latin cammeo). The production of stones began much later than the production of seals and gems, and their final purpose could have been different than that of decorative or apotropaic.108 A. Furtwängler assumed that they appeared, at the earliest, in the 3rd century BC. Stone processing and surface treatment are different from metal processing. Their hardness is usually greater than 6.5 on the Mohs scale, and the color or luster of the stone will only stand out after the surface has been processed. Cutting, grinding and polishing techniques were used to obtain the look for which they were valued. In antiquity, this work was done by a master called scalptor, a sculptor gemmarum or a politor gemmarum.109 A recent analysis of information from Pliny the Elder in Historia Naturalis showed that up to 30% of all gems came from the Eastern Empire, 22% from Africa, 21% from India, 20% from today’s Eastern Europe and 7% from Western Europe.110 Scenes on gems became an integral part of jewelry, and from the time of Alexander the Great, the names of important masters are also known, as they were the only ones allowed to have their portrait on gems. Augustus was a great admirer of this art, and several producers in Rome are known from his reign. 107 108 109 110 bronzu a vyrobiť kvalitný plech vedeli len špecializovaní producenti105 alebo vo väčších dielňach rôzni členovia rodiny.106 Z veľkých centier sa tieto dve dôležité časti rímskych zlatých šperkov mohli distribuovať ďalej ako polotovar do menších dielní alebo vandrujúcim remeselníkom. Šperky a gemy z polodrahokamov a iných materiálov Umenie vyrezávania do drahých kameňov sa nazýva glyptika a pôvod tohto slova sa odvodzuje od gréckeho γλύφειν (glýfeïn), čo znamená rezať, vybrať, ale aj zaznačiť.107 Táto technika bola preferovaná na materiáloch, ktoré boli príliš tvrdé na výzdobu rytím. Podľa toho, či bol obraz alebo text vyrytý do hĺbky, alebo vytváral vystupujúci reliéf, sa gemy rozlišujú na intaglie (s motívom vrytým, resp. vyrezaným, tal. intaglio) a kamey (s motívom vystupujúcim, lat. cammeo). Výroba kameí je oveľa mladšia ako produkcia pečatidiel a gem a ich konečné určenie mohlo byť odlišné, skôr dekoratívne a apotropajné. A. Furtwängler predpokladal, že sa objavili najskôr v 3. storočí pred Kr.108 Opracovávanie kameňov a úprava povrchu sa líši od spracovania kovov. Ich tvrdosť je obvykle väčšia ako 6,5 stupňa Mohsovej stupnice a farba či lesk kameňa vynikne až po opracovaní povrchu. Aby získali vzhľad, pre ktorý boli také cenené, používali sa techniky vyrezávania, vybrusovania a leštenia. V antike túto prácu robil majster označovaný ako scalptor, sculptor gemmarum alebo politor gemmarum.109 Novšia analýza informácií z diela Plinia Staršieho Historia Naturalis ukázala, že až 30 % všetkých gem pochádzalo z východu ríše, 22 % z Afriky, 21 % z Indie, 20 % z dnešnej východnej Európy a 7 % zo západnej Európy.110 Výjavy na gemách sa stali neoddeliteľnou súčasťou šperku a od čias Alexandra Veľkého sú známe aj mená významných majstrov, ktorí jediní smeli zhotoviť jeho podobizeň na gemy. Augustus bol veľkým obdivovateľom tohto umenia a z doby jeho vládnutia je Liddell/Scott 1940, 353. Furtwängler 1900, 151. RGA 11, 11. Pérez González 2019, 144 Fig. 2a. 39 Perhaps the most popular was Dioscorides. After Augustus’ death, he made a portrait that became a model for further work (Plin. Nat. XXXVII.4). The immersion of the stone or glass in vinegar for 14 days was used to maintain a long-lasting shine (Plin. Nat. XXXVII.26). The Romans valued semi-precious stones for their luster and harmony of colors (Plin. Nat. XXXVII.24). Appropriately chosen material for precious stones was an important part of the gem, because according to the Greeks and Romans, it enhanced the effect of the chosen motif and could be considered healing (heliotrope, jasper, carnelian, amethyst, etc.), or it just appropriately demonstrated the wealth and position of its owner (sardonyx, sapphire, etc.). Ancient authors, especially Pliny the Elder (Plin. Nat.) and Damigeron (Dam. De.lap.), have left us very valuable evidence of the views from the ancient world on the origin of precious stones, their properties and occurrence. If we try to identify some gemstones today, we may encounter a problem because the description of the color or location may not be enough to determine the stone. This is because there are several similar types in the area that have been identified. Green stones appear to be the most problematic to accurately determine.111 Among the popular semi-precious and precious stones used to make gems as early as the 6th century BC, there is jasper, carnelian and chalcedony. In Hellenism, thanks to technical progress in addition to the start of contact with India, almandine (garnet), ruby, amethyst, emerald and topaz were added.112 Semi-precious stones, as the most numerous group of materials used in the production of inlays and stones, gained popularity due to their physical properties. Their hardness allowed them to last a long time, and at the same time, extremely hard materials were not needed to process them. After processing, the color, luster and sometimes the specific structure of the stone stood out (Tab. 3.1). Thanks to deposits and lively trade, raw material was available throughout the 111 112 40 Platz-Horster 2010, 179 - 202. RGA 11, 12. v Ríme známych niekoľko producentov. Azda najobľúbenejším bol Dioscurides, po Augustovej smrti zhotovil podobizeň, ktorá sa stala predlohou pre ďalšie práce (Plin. Nat. XXXVII.4). Na zachovanie dlhotrvajúceho lesku sa používalo ponorenie kameňa alebo skla do octu na dobu 14 dní (Plin. Nat. XXXVII.26). Práve lesk a harmónia farieb boli vlastnosti, prečo si Rimania polodrahokamy mimoriadne cenili (Plin. Nat. XXXVII.24). Vhodne zvolený materiál drahých kameňov bol dôležitou súčasťou gemy, pretože podľa Grékov aj Rimanov umocňoval pôsobenie zvoleného motívu, sám mohol byť považovaný za liečivý (heliotrop, jaspis, karneol, ametyst...) alebo len vhodne demonštroval zámožnosť a postavenie svojho majiteľa (sardonyx, zafír...). Antickí autori, najmä Plinius Starší (Plin. Nat.) a Damigeron (Dam. De.lap.), nám zanechali veľmi cenné svedectvo o názoroch antického sveta na pôvod drahých kameňov, ich vlastnosti a výskyt. Ak sa snažíme identifikovať niektoré drahé kamene dnes, môžeme naraziť na problém, kedy opis farby alebo miesta nálezu nemusí na určenie kameňa stačiť, pretože v oblasti sa vyskytuje niekoľko podobných druhov, ktoré dnešná veda oddelila. Najproblematickejšie na presné určenie sa javia kamene zelenej farby.111 Medzi populárne polodrahokamy a drahokamy používané na výrobu gem už v 6. stor. pred Kr. môžeme zaradiť jaspis, karneol alebo chalcedón. V helenizme, vďaka technickému pokroku, ale aj otvoreniu kontaktov s Indiou, pribudli napríklad almandín (granát), rubín, ametyst, smaragd a topás.112 Polodrahokamy, ako najpočetnejšia skupina materiálov používaných pri výrobe intaglií a kameí, si získali popularitu vďaka svojim fyzikálnym vlastnostiam. Ich tvrdosť umožňovala dlhú trvácnosť, ale zároveň neboli potrebné mimoriadne tvrdé materiály na ich opracovanie. Po opracovaní vynikla farba, lesk a niekedy aj špecifická štruktúra kameňa (Tab. 3.1). Surovina bola vďaka ložiskám aj čulým obchodným stykom dostupná na území celého impéria. V šperkárstve boli mimoriadne obľúbené najmä odrody kremeňa empire. Quartz and chalcedony varieties were especially popular for jewelry. Quartz varieties include, for example, citrine, amethyst, rose quartz, crystal and smoky quartz. The variability of colors is caused by mixtures of other chemical compounds, and the hardness on the Mohs scale is around 7. Among the most valued are crystal and amethyst, but in the group of finds from the fort in Iža, unlike chalcedony, they have not been found there. Popular multicolored varieties of chalcedony can differ in color and structure. All of them are characterized by hardness on the Mohs‘s scale from about 6.5 to 7. The semi-precious stone referred to as CHALCEDONY has a variable color from white to gray to blue with a characteristic milky to cloudy color.113 Its variability has meant that it is hardly mentioned in ancient sources. However, gems made from it were extremely popular in antiquity in the Middle East.114 Pliny the Elder prefers to describe its more colorful and layered varieties resembling onyx and alabaster (Pliny Nat. XXXVI.12). In only one place does he speak of a stone resembling the clouds of the city of Chalcedon in Bithynia (Pl. Nat. XXXVII.115). This city is identified as being today’s Kadıköy village, and it is part of Istanbul, Turkey. R. F. Ertl mentions Hüttenberg (Austria), Idar-Oberstein (Germany) and Sardinia (Italy) as other sites also known in antiquity.115 Particularly popular varieties of chalcedony are agates, which were mainly used in jewelry for their color and layering. AGATE is composed of layers of quartz, chalcedony and opal, and their contrasting features emphasize the motif in the intaglios or stones. According to Pliny the Elder, agates had the ability to protect humans from scorpion venom (Pl. Nat. XXXVIII.140). Their most famous and widespread varieties in antiquity were onyx and sardonyx. According to Pliny, both types of agate were divided into further variants, and their quality had already been carefully assessed in antiquity. They probably most often came to the Roman Empire from India 113 114 115 a chalcedónu. Medzi odrody kremeňa patrí napríklad citrín, ametyst, ruženín, krištáľ alebo záhneda. Variabilita farieb je spôsobená prímesami iných chemických zlúčenín, tvrdosť na Mohsovej stupnici sa pohybuje okolo 7. Medzi najviac cenené patria krištáľ a ametyst, v skupine nálezov z tábora v Iži sa však na rozdiel od chalecedónu, nevyskytujú. Populárne rôznofarebné odrody chalcedónu sa môžu odlišovať okrem farby aj štruktúrou. Všetky charakterizuje tvrdosť na Mohsovej stupnici okolo 6,5 až 7. Polodrahokam označovaný ako CHALCEDÓN má premenlivú farbu od bielej cez sivú až po modrú s charakteristickým mliečnym až zakaleným zafarbením.113 Jeho variabilita spôsobila, že sa v antických prameňoch takmer nespomína, napriek tomu, že gemy z neho vyrobené boli na Blízkom východe v antike mimoriadne populárne.114 Plinius Starší dáva prednosť popisu jeho farebnejších alebo vrstvených odrôd pripomínajúcich ónyx a alabaster (Plin. Nat. XXXVI.12). Len na jednom mieste hovorí o kameni pripomínajúcom oblaky z mesta Chalcedón v Bithynii (Plin. Nat. XXXVII.115). Toto mesto je stotožnené s dnešnou obcou Kadıköy a tvorí súčasť tureckého Istanbulu. R. F. Ertl ako ďalšie náleziská známe už v antike uvádza Hüttenberg (Rakúsko), Idar-Oberstein (Nemecko) a Sardíniu (Taliansko).115 Mimoriadne obľúbenými odrodami chalcedónu sú acháty, v šperkárstve používané najmä pre svoje zafarbenie a vrstevnatosť. ACHÁT je zložený z vrstvičiek kremeňa, chalcedónu a opálu a ich kontrast zvýrazňuje motív pri výrobe intaglií alebo kameí. Acháty mali podľa Plinia Staršieho schopnosť ochrániť človeka pred jedom škorpióna (Pl. Nat. XXXVIII.140). Ich najznámejšími a najrozšírenejšími odrodami v antike boli ónyx a sardonyx. Oba druhy achátov sa podľa Plinia delili ešte na ďalšie varianty a ich kvalita bola už v antike starostlivo posudzovaná. Najčastejšie sa do Rímskej ríše zrejme dostávali z Indie, Arabie, menej z Armenie a Aetiopie (Pl. Nat. XXXVII.23). V antike boli známe pravdepodobne aj zdroje tejto Barok 2003, 61. Zwierlein-Diehl 2007, 307. Ertl 2006, 250. 41 and Arabia, and less often from Armenia and Aethiopia (Pl. Nat. XXXVII.23). In antiquity, the sources of this raw material were probably known as being what is referred to today as the localities of Idas-Oberstein, Schlottwitz, Freisen (all Germany), Val di Fassa (Italy) and Kozákov (Czechia).116 The name ONYX is derived from the Greek word meaning “nail”, which probably refers to its white layer as it resembling this part of the body (Pl. Nat. XXXVII.24). Onyx consists of interlaced black and white layers, the ratio and quality of which vary according to the place of origin. The contrast of colors allows the motif, which is often carved into the top white layer and extends to the black background, to stand out. Onyx was used to make both intaglios and stones. According to Pliny, SARDONYX came from the city of Sardis in Asia Minor and differs from onyx mainly in color. Its layers are made of different shades of brown and red alternating with light colors, but mostly white. According to Pliny, it was set in a ring that Polycrates (Pl. Nat. XXXVII.3-4) decided to throw into the sea, and it also became a favorite stone of Emperor Claudius (Pl. Nat. XXXVII.23). Numerous sardonyx stones of the Augustan period (Gemma Augustea, Gemma Claudia, Great Cameo of France, Blacas Cameo) with depictions of imperial triumph and Octavian Augustus or members of the imperial family are the best example of this stone’s special position in the circles of the Roman elite. Sardonyx maintained its popularity and special position throughout Roman times. Other popular semi-precious stones were non-layered varieties, especially carnelian and jasper. CARNELIAN is a variety of chalcedony, and it is colored with iron admixtures from orange-brown to red.117 According to E. Zwierlein-Diehl, the naming of the stone could have come from two sources. The Latin corneleus (from the original cornum, cherry) comes from medieval lapidaries. It was etymologically changed to caro, carnis, 116 117 42 Ertl 2006, 250. Barok 2003, 62. suroviny v dnešných lokalitách Idas-Oberstein, Schlottwitz, Freisen (všetky Nemecko), Val di Fassa (Taliansko) alebo Kozákov (Česko).116 Názov ÓNYX sa odvodzuje od gréckeho slova znamenajúceho „necht“, čo sa pravdepodobne vzťahuje na jeho bielu vrstvu, pripomínajúcu práve túto časť tela (Pl. Nat. XXXVII.24). Ónyx tvoria prekladané čierne a biele vrstvy, ktorých pomer a kvalita sa odlišujú podľa miesta pôvodu. Kontrast farieb umožňuje vyniknúť motívu, ktorý býva často vyrezaný do vrchnej bielej vrstvy a presahuje až do čierneho podkladu. Ónyx sa používal na zhotovovanie intaglií aj kameí. SARDONYX pochádzal podľa Plinia z maloázijského mesta Sardy a od ónyxu sa odlišuje najmä farbou. Jeho vrstvičky sú vytvorené z rôznych odtieňov hnedej a červenej farby striedanej so svetlými, prevažne bielymi. Podľa Plinia bol zasadený do prsteňa, ktorý sa rozhodol do mora hodiť Polykratés (Pl. Nat. XXXVII.3-4) a stal sa aj obľúbeným kameňom cisára Claudia (Pl. Nat. XXXVII.23). Početné sardonyxové kamey augustovského obdobia (Gemma Augustea, Gemma Claudia, Great Cameo of France, Blacas Cameo) s vyobrazeniami cisárskeho triumfu, Octaviana Augusta alebo členov cisárskej rodiny sú najlepším príkladom mimoriadneho postavenia tohto kameňa v kruhoch rímskej elity. Sardonyx si uchoval popularitu a mimoriadne postavenie počas celej doby rímskej. Ďalšími obľúbenými polodrahokamami boli nevrstvené odrody, najmä karneol a jaspis. KARNEOL je odrodou chalcedónu, sfarbený železnými prímesami do oranžovohneda až červena.117 Pomenovanie kameňa môže podľa E. Zwierlein-Diehlovej pochádzať z dvoch zdrojov. Latinské corneleus (od pôvodného cornum, čerešňa višňová) pochádza zo stredovekých lapidárií, etymologicky sa postupne zmenilo na caro, carnis, čo znamená mäso.118 Niektoré exempláre môžu byť priesvitné, čo (okrem iného) odlišuje karneol od nepriehľadného jaspisu. Využíval sa na výrobu gem aj korálikov.119 Plinius Starší uvádza ako miesto pôvodu najkvalitnejších kameňov which means meat.118 Some specimens may be translucent, which (among other things) distinguishes carnelian from opaque jasper. It was used to make gems and beads.119 Pliny the Elder mentions India and Arabia as the places of origin of the highest quality stones (along with sardonyx), while Indian semi-precious stones were more transparent (Pl. Nat. XXXVII.31). Archaeological finds, however, suggest that unlike jasper and amethyst, carnelian was probably also found in the northern provinces of the Roman Empire.120 R. F. Ertl mentions the locations of Nová Paka, Kozákov (both in Czechia) and the territory of Romania as sites that were known in antiquity.121 JASPER is a mixture of chalcedony, quartz and opal.122 Its color ranges from red, yellow and green to dark and black (Pl. Nat. XXXVII.37). The Greek name jasper comes from Assyrian, where asphu means variegated. This name came into Assyrian from Akkadian (i/aš/s/ pu). Pliny the Elder considers the most prized specimens to have a slightly purple color. According to Pliny, these stones are usually set in gold jewelry, are only attached around the perimeter, and both sides of the stone thus remain exposed (Pl. Nat. XXXVII.37).123 The popularity of this semi-precious stone increased in the 2nd century,124 so their occurrence in locations such as Herculaneum or Pompeii are extremely rare.125 A special group of these stones is called sphragis, and it is an excellent material for making seals. A green variety of jasper (heliotrope) was a popular material for the production of amulets, and one of the most famous sites where it was mined was Egypt.126 Other well-known sites of red jasper extraction in antiquity were the areas of today’s Idar-Oberstein (Germany) and Dauphiné (France).127 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 (spolu so sardonyxom) Indiu a Arabiu, pričom indické polodrahokamy boli priehľadnejšie (Pl. Nat. XXXVII.31). Archeologické nálezy však naznačujú, že na rozdiel od jaspisu alebo ametystu sa karneol získaval pravdepodobne aj v severných provinciách rímskeho impéria.120 R. F. Ertl uvádza ako náleziská známe už v antike aj lokality Nová Paka, Kozákov (obe Česko) alebo územie Rumunska.121 JASPIS je zmesou chalcedónu, kremeňa a opálu122, jeho zafarbenie sa pohybuje od červenej, žltej, zelenej až po tmavé odtiene a čiernu (Pl. Nat. XXXVII.37). Grécky názov jaspis pochádza z asýrčiny, kde asphu znamená pestrý, a do asýrčiny sa tento názov dostal z akkadčiny (i/aš/s/pu). Plinius Starší považuje za najviac cenené exempláre s mierne fialovou farbou. Aby tieto kamene vynikli, bývajú podľa Plinia zasadené do zlatého šperku, uchytené sú len po obvode a obe strany kameňa tak zostávajú odkryté (Pl. Nat. XXXVII.37).123 Popularita tohto polodrahokamu vzrástla od 2. storočia,124 preto sú prípady výskytu v lokalitách ako Herculaneum alebo Pompeje mimoriadne zriedkavé.125 Špeciálna skupina týchto kameňov sa nazýva sphragis a je vynikajúcim materiálom na výrobu pečatí. Zelená odroda jaspisu (heliotrop) bola obľúbeným materiálom na výrobu amuletov a jednou z najznámejších lokalít, kde sa ťažil, bol Egypt.126 Inými známymi lokalitami ťažby červenej odrody jaspisu v antike boli aj oblasti dnešného Idar-Obersteinu (Nemecko) alebo Dauphiné (Francúzsko).127 Vyššie uvedené odrody sú náchylné na prudké zmeny teploty, môžu zmeniť farbu na menej výraznú, čo je pri polodrahokamoch nežiaduce. V antike však už ovládali aj technológie farbenia kremičitých kameňov, aby mali intenzívnejšiu hnedú alebo červenú farbu, prípadne lepšiu priehľadnosť. Používal Zwierlein-Diehl 2007, 307. Illášová/Klčo/Šušková 1996, 55, 57. Dembski 2010, 29. Ertl 2006, 251. Barok 2003, 62. The technique of planting today is referred to as à jour. / Technika zasadenia dnes označovaná ako à jour. Zazoff 1983, 340. Dembski 2010, 29. Ertl 2006, 249. Ertl 2006, 251. 43 The above varieties are prone to sudden changes in temperature, and their color can be changed to something less pronounced, which is undesirable with semi-precious stones. In antiquity, however, they had already mastered the technology of coloring silica stones to have a more intense brown or red color and better transparency. A honey bath, in which they were boiled for several weeks, was used for this. Other additives could have been be added to the water, and after the “dyeing” was completed, the color had to be stabilized by soaking the stones in oil. E. Zwierlein-Diehl states that chalcedony, which was processed using certain acidic ingredients, took on a yellow tint, but the modifications of agates and carnelian were much more popular. These types of stones could obtain extremely intense shades of red by processing them.128 AMBER is the mineralized resin of coniferous trees with a yellow, brown-yellow to brown color. It is not a very hard substance (hardness on the Mohs‘s scale about 2.5),129 and this allows it to be easily processed. The most important European site for amber was the Baltic, from where trade routes with this raw material had led to the Mediterranean from prehistoric times. Pliny the Elder distinguishes several types of amber according to its appearance and properties and considers it a luxury commodity (Pliny Nat. XXXVII.12). At the beginning of Nero’s reign, there was so much interest in amber that he sent a member of the cavalry to the Baltic in order to find a new source of it. He allegedly crossed the Alps and reached Carnuntum, and about 600 miles north of it reached the Amber Coast. The trip turned out very well, bringing back a lot of raw material, with the largest piece allegedly weighing 13 pounds (Plin. Nat. XXXVII.11.3). Thanks to its location, Aquileia became an important center for the import and processing of amber. Finding amber gems is very rare130 in the Pannonia area, and the cause of this is most likely the result of the properties of this semi-precious stone. 128 129 130 44 Zwierlein-Diehl 2007, 312 - 313. Barok et al. 2003, 165. Dembski 2010, 30. sa na to medový kúpeľ, v ktorom sa varili niekoľko týždňov. Do vody mohli byť pridané aj ďalšie prísady a po ukončení „farbenia“ bolo treba farbu stabilizovať namočením do oleja. E. Zwierlein-Diehlová uvádza, že chalcedón, ktorý sa varil v kyslom prostredí, získal žltý odtieň, avšak oveľa populárnejšie boli úpravy achátov a karneolu. Tie mohli získať úpravou mimoriadne intenzívne odtiene červenej.128 JANTÁR je mineralizovaná živica ihličnatých stromov žltej, hnedožltej až hnedej farby. Jeho tvrdosť je pomerne malá (tvrdosť na Mohsovej stupnici približne 2,5129), čo umožňuje jeho ľahké opracovanie. Najvýznamnejším európskym náleziskom bolo Pobaltie, odkiaľ už od praveku viedli obchodné cesty s touto surovinou aj k Stredomoriu. Plinius Starší rozlišuje niekoľko druhov jantáru podľa vzhľadu a vlastností a považuje ho za luxusný tovar (Plin. Nat. XXXVII.12). Na začiatku Nerovej vlády bol o jantár taký záujem, že vyslal k Baltu istého člena jazdeckej triedy s cieľom nájsť nový zdroj. Ten údajne prešiel Alpy, dosiahol Carnuntum a asi 600 míľ severne od neho sa dostal až na jantárové pobrežie. Cesta dopadla veľmi dobre, priniesol množstvo suroviny, pričom najväčší kus vážil údajne 13 libier (Plin. Nat. XXXVII.11.3). Významným centrom importu a spracovania jantáru sa vďaka svojej polohe stala Aquileia. Nálezy jantárových gem sú v priestore Panónie veľmi zriedkavé130 a príčinu tohto javu je možné hľadať vo vlastnostiach tohto polodrahokamu, predovšetkým v schopnosti odolávať vonkajšiemu tlaku, zmenám teploty a vlhkosti a chemickému zloženiu prostredia. Iné typy výrobkov z tohto materiálu ako koráliky alebo prstene sú dochované v o niečo hojnejšom počte,131 rovnako ako surovina pripravená na opracovanie.132 Výroba gemy z polodrahokamu si vyžadovala remeselnú zručnosť a skúsenosti.133 Začala sa už v okamihu výberu vhodnej suroviny. Zohľadňovala sa farba, štruktúra, prímesy, priehľadnosť, veľkosť a tvrdosť. Vyhliadnutý kus hrubej suroviny sa na začiatku mohol odbiť alebo odpíliť na vytvorenie vhodnej veľkosti a prijateľného tvaru. V tomto kroku These mainly include its ability to withstand external pressure, changes in temperature and humidity and the chemical composition of the environment. Other types of products made of this material such as beads and rings are preserved in a slightly higher number,131 as well as raw material ready for processing.132 The production of gems from semiprecious stones required craftsmanship and experience.133 It all started at the moment of choosing suitable raw material. The color, structure, impurities, transparency, size and hardness were taken into account. The inspected piece of rough raw material could initially be pounded or sawed to form a suitable size and an acceptable shape. In this step, the master had to evaluate the color, shape and the possible defects of the stone, as well as the possibilities of layered varieties to create space for the planned decoration. If he wanted to modify the material in some way, he dealt with coloring at this stage of production. Cutting the stone created large flat or arched surfaces, and the final shape of the gem was obtained. The front was smooth and sometimes convexly arched (which is especially typical for early, republican and Augustan gems). Semi-precious stones were gradually machined from all sides by applying them to a rotating disk, which had to be cooled during this process. It was then that it acquired its final size and shape. To make them easier to handle, they could be attached with putty to a stick or fixed between wooden sticks. When the shape and size of the future gem reached the required parameters, the master began to create decoration that he would first sketch on the surface of the gem before finishing. A large wheel was replaced by rotating grinding tools of various diameters and shapes. These tools were used on the emerging gem, and larger lines were first added with smaller adjustments and details being added afterwards. According to M. Maaskant-Kleibrink, there were two main types of drills used in antiquity, which differed musel majster zhodnotiť farbu, tvar a prípadné defekty kameňa, ale aj možnosti vrstvených odrôd, aby vytvoril priestor pre plánovanú dekoráciu. Ak chcel materiál ešte nejako farebne upraviť, v tejto fáze výroby pristupoval k farbeniu. Výbrusom sa vytvárali veľké rovné alebo klenuté plochy a získaval sa konečný tvar gemy. Predná strana bývala hladká, niekedy konvexne vyklenutá (čo je typické najmä pre včasné, republikánske a augustovské gemy). Polodrahokam sa postupne zo všetkých strán opracovával prikladaním na rotujúci kotúč, ktorý bolo potrebné počas tohto procesu chladiť. Práve vtedy získaval konečnú veľkosť a tvar. Aby sa s ním lepšie manipulovalo, mohol byť pripevnený tmelom na tyčinku alebo zachytený medzi drevenými tyčinkami. Keď tvar a veľkosť budúcej gemy dosiahla požadované parametre, začal majster vytvárať dekoráciu, ktorú si mohol pred konečnou úpravou najprv načrtnúť na povrch gemy. Veľký kotúč nahradili rotujúce vybrusovacie telieska rôzneho priemeru a tvaru, ku ktorým prikladal vznikajúcu gemu a postupne vytváral najskôr väčšie línie a následne menšie detaily a úpravy. Podľa M. MaaskantKleibrinkovej sa v antike používali hlavne dva typy vrtákov, ktoré sa líšili v spôsobe, akým sa s nimi pracovalo – vertikálne alebo horizontálne. Kým vertikálne slúžili hlavne na vŕtanie otvorov alebo symetrických priehlbín, horizontálne zanechávali rôzne dlhé a tvarované rezy. Najpoužívanejšími tvarmi vybrusovacích teliesok v antike boli zaoblené až okrúhle vrtáky (Obr. 14) a exempláre s hruškovito vytvarovanou vŕtacou hlavicou, ktoré zanechávali polkruhové stopy.134 Podľa spôsobu používania jednotlivých prvkov (a technického zhotovenia) sa intaglie môžu priradiť k niektorému z glyptických štýlov. Tie môžu byť nápomocné pri datovaní vzniku gemy, pretože výrazne ovplyvňovali spôsob stvárnenia a stali sa charakteristickými pre jednotlivé štýly. Aj fáza vyrezávania motívu si vyžadovala chladenie materiálu. Po jej ukončení sa gema oddelila od tmelu See/viď Szűcs 2017. Ertl 2006, 249. 133 The names of processes and tools in the following text are according to the publication Barok 2003, 196 - 229. / Názvy procesov a nástrojov v nasledujúcom texte sú podľa publikácie Barok 2003, 196 - 229. 131 132 45 in the way they were used - vertically or horizontally. While they were mainly used vertically for drilling holes or symmetrical depressions, they left various long and shaped cuts horizontally. The most used shapes of grinding tools in antiquity were rounded to round drills (Fig. 14) as well as tools with a pear-shaped drill head, which left semicircular traces.134 Depending on the way the individual elements are used (and the technical design), intaglios can be assigned to one of the glyptic styles. These can be helpful in dating the origin of the gems, as they significantly influenced the way they were created and became characteristic of individual styles. The motif-cutting phase also required the material to be cooled. After its completion, the gem was separated from the sealant, which was followed by a final surface treatment, polishing. The masters used oil, fine abrasive dust and a wooden stick. The gem was painted with a mixture of oil and dust and gradually polished with a stick. In rare cases, there have been finds of processed semi-finished products without expression or a larger set of gems. Larger production houses can indicate the place where the jewelry was made (it doesn’t have to be a gem manufacturer) or a shelter at the time of a threat. A unique example of a place where jewelry (not gems) was probably made is, for example, the house of Pinaris Cerialis in Pompeii (Reg. III Ins. 4.b). The set of inlays from this house contained specimens from the 4th century BC to the 1st century AD,135 i.e., from a period of more than 400 years. The durability of the gems made of semiprecious stones made it possible to put the same specimen in different pieces of jewelry several times, or to keep it “in stock” until a buyer appeared who was interested in the motif. An example is the lot of precious items and coins hidden in times of danger in the British Isles, the so-called Snettisham Treasure (Norfolk, UK).136 The objects were put there in the middle of the 2nd century and 134 135 136 46 Maaskant-Kleibrink 1989, 193. Panuti 1975. Kleibrink 1997, 25 - 33. Fig. 14 The most used shapes of grinding bodies. Author: L. Daňová. Obr. 14 Najpoužívanejšie tvary vybrusovacích teliesok. Autor: L. Daňová. a nasledovala konečná povrchová úprava – leštenie. Majstri používali olej, jemný brúsny prach a drevenú tyčinku. Gemu natreli zmesou oleja a prachu a postupne ju tyčinkou vyleštili. V ojedinelých prípadoch sú známe nálezy opracovaných polotovarov bez výjavu alebo väčší súbor gem. Väčšie depoty môžu označovať miesto výroby šperkov (nemusí to byť hneď výrobca gem), alebo úkryt v čase ohrozenia. Jedinečným príkladom priestoru, kde sa pravdepodobne šperky (nie gemy) vyrábali, je napríklad dom Pinaria Cerialia v Pompejách (Reg. III Ins. 4.b). Súbor intaglií z tohto domu obsahoval exempláre pochádzajúce zo 4. stor. pred Kr. až do 1. stor. po Kr.,135 teda z obdobia viac ako 400 rokov. Odolnosť gem vyrobených z polodrahokamov umožňovala ten istý exemplár zasadiť do šperku viackrát, alebo ho nechať „na sklade“, kým sa neobjaví kupec, ktorého by oslovil zhotovený motív. Takým príkladom je depot drahocenných predmetov a mincí ukrytých v čase nebezpečenstva na Britských ostrovoch, tzv. Snettishamský poklad (Norfolk, Veľká Británia).136 Depot bol uložený v polovici 2. storočia a jeho súčasťou bolo aj 177 karneolových intaglií.137 Okrem toho, že si vďaka nemu môžeme urobiť predstavu o rozsahu produkcie jednej dielne v uvedenom období, je zároveň dôležitým dokladom o rozdelení práce v dielni, procese výroby a použitých technikách. M. Kleibrinková dokázala analýzou výjavov identifikovať „rukopis“ troch rôznych autorov (A-C), ktorí gemy zdobili. Jednotlivé included 177 carnelian inlays.137 In addition to providing an idea of the extent of production of one workshop in that period, it also serves as important information on the division of labor in workshops, the production processes and the techniques used. M. Maaskant-Kleibrink was able to identify the “manuscript” of three different authors (A-C) who decorated the gems by analyzing the scenes. Individually processed semi-precious stones and glass imitations without a carved motif were present throughout the Roman Empire. They were embedded in jewelry without decoration, or they were ready for processing and the motif was carved additionally according to the customer’s wishes. Today, similar specimens are found in gem collections in museums either individually or embedded in jewelry.138 From the period of the creation of a processed semiprecious stone (or glass) to its grinding into its final shape, a relatively long period could have passed. Therefore, the only reliable way to date gems remains analyzing the displayed motif. While it was being developed, several specific styles appeared in Roman glyptics, but during the Roman Empire, two of them were established: the classicist and the linear styles.139 The first of them was based on older traditions and had been popular from the reign of the Julio-Claudian dynasty (it began with the period of the so-called Augustan Classicism). It originated from an older, classical tradition in art. The subjects of the depictions were gods, heroes, heroines and various personifications. The favorite materials were usually onyx, carnelian and green stones.140 The word classical is derived from the Latin classicus, and it referred to members of the highest social class. This not only corresponded with the chosen motifs, but also to the quality of their design. Masters used stable, rotating round bodies, and to make details like hair, the main lines and the drapery of the garment, they used small rotating discs. During this period, the production of gems was probably still concentrated in important centers of the Roman Empire. 137 138 139 140 opracované polodrahokamy alebo sklenené napodobeniny bez vyrezaného motívu sa vyskytujú na území celej Rímskej ríše. Mohli byť do šperkov zasadené aj bez zdobenia, alebo boli pripravené na opracovanie a motív bol vyrezaný dodatočne podľa želania zákazníka. Dnes sa podobné exempláre nachádzajú ako súčasť zbierok gem v zbierkach múzeí, či už individuálne, alebo zasadené do šperku.138 Od obdobia vzniku opracovaného polodrahokamu (alebo skla) po jeho vybrúsenie do konečného tvaru mohlo prejsť aj pomerne dlhé obdobie. Preto jediným spoľahlivým spôsobom datovania gem zostáva analýza zobrazeného motívu. V rímskej glyptike sa počas jej vývoja objavilo niekoľko špecifických štýlov, pričom v období rímskeho cisárstva sa etablovali najmä dva z nich: klasicistický a lineárny štýl.139 Prvý z nich vychádzal zo starších tradícií a bol populárny od obdobia vlády juliovskoklaudiovskej dynastie (začal obdobím tzv. augustovského klasicizmu). Vznikol zo staršej, klasickej tradície v umení. Predmetom zobrazení boli bohovia, héroovia, hrdinky alebo rôzne personifikácie. Obľúbeným materiálom bol obyčajne ónyx, karneol alebo kamene zelenej farby.140 Slovo klasický je odvodené od latinského classicus a označovalo príslušníkov najvyššej spoločenskej triedy. Tomu zodpovedali nielen zvolené motívy, ale aj kvalitný spôsob ich stvárnenia. Majstri využívali na zhotovenie hlavných línií stabilné rotujúce okrúhle telieska a len detaily ako vlasy, drapéria odevu boli vytvorené malými rotujúcimi kotúčikmi. Výroba gem bola v tomto období ešte pravdepodobne koncentrovaná do významných centier Rímskej ríše. Popri klasicistickom štýle sa už v tomto období začína objavovať aj o niečo masovejšia produkcia tzv. lineárneho štýlu. Od klasicistických sa tieto intaglie často líšili aj výberom motívov, keď zobrazovali symboly, zvieratá, žánrové výjavy alebo bakchické scény. Vyrábali sa pomocou väčších plochých kotúčikov a len detaily ako ústa, nos, vlasy alebo obočie boli dokončované tenším a menším kotúčikom. Kleibrink 1997, 26. Borhy/Számadó 2003, 82 - 85 Kat. 43 - 66. Zwierlein-Diehl 2007, 185. Kleibrink 1995, 26. 47 In addition to the classicist style, a slightly more massive production of the linear style had already begun to appear in this period. These intaglios often differed from the classic ones in the choice of motifs, the symbols depicted, the animals present, and the genre and Bacchic scenes. They were made with larger flat discs, and only the details such as the mouth, nose, hair or eyebrows were finished with a thinner, smaller disc. This design was called Flachperlstil by modern masters. There was not much room to display details when producing more gems.141 In the 2nd century, the differences between the two styles began to blur. Cult images - images of deities and the symbols and animals associated with them142 - appear in depictions from this period. During the 2nd century, the style of grinding gradually became even simpler, so much so that we can call their manufacturing careless or sloppy.143 The scenes on some gems of the 2nd and 3rd centuries are so schematic that they have become “unreadable”.144 During the Roman Empire, precious and semiprecious stones in jewelry were gradually replaced by glass imitations, and less so by coins and enamel (from the 3rd century). Glass became a sought-after material in Roman jewelry because of its color, availability, workability and acceptable hardness (on the Mohs scale 4.5 to 6.5). In antiquity, it helped create a cheaper variant of jewelry decoration that could also imitate layered varieties of semi-precious stones. From the time of the triumvirate, glass variants of inlays began to be mass-produced in Rome. They served to promote the leading personalities of the Republic among the wider strata of society.145 Thanks to this step, gems gradually ceased Toto prevedenie nazvali novovekí majstri ako Flachperlstil. Pri výrobe väčšieho množstva gem nebolo toľko priestoru na zobrazovanie detailov. V 2. storočí sa rozdiely medzi oboma štýlmi začínajú stierať.141 Na zobrazeniach z tohto obdobia sa hojne objavujú kultové motívy – podobizne božstiev alebo symbolov a zvierat s nimi spojených.142 V priebehu 2. storočia sa štýl brúsenia postupne ešte viac zjednodušoval až tak, že ich zhotovenie môžeme označiť za nedbalé alebo lajdácke.143 Výjavy niektorých gem 2. a 3. storočia sú natoľko schematické, až sa kvôli tomu stali „nečitateľnými“.144 V období rímskeho cisárstva sú drahokamy a polodrahokamy na šperkoch postupne nahrádzané sklenenými napodobeninami, menej aj mincami alebo emailom (od 3. storočia). Sklo sa stalo v rímskom šperkárstve vyhľadávaným materiálom kvôli svojej farebnosti, dostupnosti, opracovateľnosti a akceptovateľnej tvrdosti (na Mohsovej stupnici 4,5 až 6,5). V antike z neho vytvorili lacnejší variant výzdoby šperkov, ktorý dokázal napodobniť aj vrstvené odrody polodrahokamov. Od obdobia triumvirátu začali v Ríme sklenené varianty intaglií vyrábať masovo. Slúžili na propagáciu popredných osobností republiky medzi širšími vrstvami spoločnosti.145 Aj vďaka tomuto kroku prestali byť postupne gemy výsadou elity. V 3. a 4. storočí nakoniec intaglie zo skla vo veľkej miere nahradili dovtedy používané gemy z drahých kameňov. Výjav na sklenej geme mohol byť vyrobený vyrezaním (použitím rotujúcich kotúčikov, podobne ako uvádzame vyššie) alebo odtlačením pečate s motívom počas chladnutia hmoty. Princípy vyrezania motívu boli vo veľkej miere podobné tomu, ako sa zhotovovali gemy Kleibrink 1995, 26. Between the Classicist-Linear style and the Coarse-Linear style, different degrees of quality appear. E. ZwierleinDiel distinguished between “Kleinteiliger Flachperlstil, Flüchtiger, grober Flachperlstil and Rundperlstil” and archaic style (Zierlein-Diehl 2007, 191-192). / Medzi klasicisticko-lineárnym štýlom a „hrubým“ lineárnym štýlom sa objavujú rôzne stupne kvality. E. Zwierlein-Dielová rozlišuje „Kleinteiliger Flachperlstil, Flüchtiger, grober Flachperlstil a Rundperlstil“ a archaizujúci štýl (Zwierlein-Diehl 2007, 191 - 192). 143 Kleibrink 1995, 26. 144 The style of making these gems is described by the researcher as plain grooves and the balance as incoherent grooves. Gems created in this style are characteristic of the 2nd and 3rd centuries (Kleinbring 1995, 27). / Štýl zhotovenia týchto gem označuje bádateľka ako gemy s plochým žliabkom („plain grooves“) a zostatok ako s nesúvislým žliabkom („incoherent grooves“). Gemy vytvorené týmto štýlom sú charakteristické pre 2. a 3. storočie (Kleibrink 1995, 27). 145 RGA 11, 14. 141 142 48 to be the prerogative of the elite. In the 3rd and 4th centuries, glass inlays finally largely replaced gems made of precious stones. The displayed motifs on glass gems could be made by cutting (using rotating discs, similar to the ones above) or by pressing the motif seal while the material was cooling. The principles of carving motifs were largely similar to how gems were made with precious stones. This process was mainly used on one-color gems, and pushing was used on layered ones. Gems made of opaque, often laminated glass are commonly referred to in gem literature as “nicolo paste” or “nicolo”. The glass is predominately colored with various additives and shades from blue and gray to black. Based on research carried out by G. Platz-Horster on the Xanten146 gems, she was able to distinguish between groups from the early and late empires. Early gems consist of a thick bottom layer of intense blue glass material. The light top layer on them is sometimes so thick that the image in it does not contrast in color with the dark bottom layer147 because it remains imprinted or it is only cut out in the light part. According to the same author, late-glass gems (so-called “nicolo paste”) from the second half of the 2nd to the middle of the 3rd century are characterized by a thin, matte, gray-blue top layer, and their shape is more flat than in earlyimperial gems. The glass is usually bubbly and porous. The top layer sometimes does not cover the entire surface of the seal, so the black bottom layer forms a kind of “framing” of the blue surface.148 In the Carnuntum gem file, G. Dembski even identified specimens that, depending on the shape and proportions of the prints, may have come from the same or a related production batch. It was also discovered that similar cases could have been found in all the provincial centers of Gallia, Germania, Britania and, of course, Aquileia.149 According to research done on a sample of 188 glass gems from Carnuntum, the most frequently imitated semi-precious stones were onyx (up to 49%), and to a lesser z drahých kameňov. Tento proces sa používal skôr na jednofarebných gemách, odtláčanie zas na vrstvených. Gemy z nepriehľadného, často vrstveného skla sa v literatúre o gemách zvyknú nazývať „nicolopaste“ alebo „nicolo“. Sklo je zafarbené rôznymi prímesami a prevažujú odtiene od modrej a sivej farby až po čiernu. Na základe výskumov, ktoré uskutočnila G. Platz-Horsterová na gemách z Xantenu,146 dokázala od seba rozlíšiť skupiny z obdobia včasného cisárstva a neskorého cisárstva. Včasné gemy pozostávajú z hrubej dolnej vrstvy intenzívne modrej sklenej masy. Svetlá horná vrstva na nich je niekedy hrubá natoľko, že vyobrazenie v nej nie je farebne kontrastné k tmavej dolnej vrstve,147 pretože zostalo odtlačené alebo vyrezané len v svetlej časti. Podľa tej istej autorky sa neskorocisárske sklenené gemy (tzv. „nicolopaste“) z druhej polovice 2. až stredu 3. storočia vyznačujú tenkou, matnou, sivomodrou hornou vrstvou a ich tvar je viac plochý ako pri včasnocisárskych gemách. Sklenená masa je väčšinou bublinovitá a porézna. Horná vrstva niekedy nezakrýva celú plochu pečatidla, takže čierna spodná vrstva tvorí určité orámovanie modrej plochy.148 G. Dembski v súbore gem z Carnunta identifikoval dokonca exempláre, ktoré podľa tvaru a proporcií odtlačkov mohli pochádzať z rovnakej alebo príbuznej výrobnej šarže a podobné prípady môžeme podľa neho hľadať vo všetkých provinčných centrách Gallie, Germanie, Británie a samozrejme v Aquilei.149 Podľa výskumov na vzorke 188 sklenených gem z Carnunta bol najčastejšie napodobňovaným polodrahokamom ónyx (až 49 %) a v menšej miere karneol, chrysopras, sardonyx a chalcedón. Imitácie inak obľúbených polodrahokamov ako ametyst, jaspis alebo heliotrop sú naopak mimoriadne zriedkavé.150 Niektoré z motívov na gemách (sklenených aj z polodrahokamov) sa podobajú zobrazeniam na minciach, ktoré boli pravdepodobne ich predobrazom. G. Dembski dokonca vyjadril názor, že výrobcami gem na území Carnunta Platz-Horster 1987. E. Riha claimed this statement in her research in August and Kaiseraugst confirmed it (Riha 1990, 22). / E. Rihová toto tvrdenie v rámci svojich výskumov v Augst a Kaiseraugst potvrdila (Riha 1990, 22). 148 Riha 1990, 23. 149 Dembski 2010, 31. 146 147 49 extent carnelian, chrysoprase, sardonyx and chalcedony. Imitations of otherwise popular semi-precious stones such as amethyst, jasper and heliotrope, on the other hand, are extremely rare.150 Some of the motifs on the gems (both glass and semi-precious stones) resemble images on coins, which were probably their prototype. G. Dembski even expressed the view that the producers of gems in Carnuntum could have been settled or itinerant masters, who at the same time created stamps for coins and motifs and then, thanks to their skill and experience, also worked more easily into intaglios.151 This hypothesis is not contradicted by the latest study on labor migration in the Roman Empire, which is mainly based on epigraphic documents.152 Although it does not directly provide an example of a gem manufacturer, it provides hitherto unknown examples of the migration of specialized craftsmen to other areas of the empire (e.g. artis vitriae - a glassmaker from Carthage working in Gallia, aurifex - a goldsmith from Lydia in Germania Superior).153 The presence of the emperor and his court directly in Brigetio (Valentinian I.) or Carnuntum (e.g., Marcus Aurelius, Septimius Severus, Regalianus, Valentinian I.) may indirectly speak in favor of the hypothesis of the operation of gem producers in the area (at least for a certain period of time). 150 151 152 153 50 Dembski 2010, 32. Dembski 2010, 27, 48. Varga/Pázsint 2021, 115-138. Varga/Pázsint 2021, 122. mohli byť usídlení alebo potulní majstri, ktorí zároveň vytvárali razidlá na mince a motívy potom vďaka svojej zručnosti a skúsenostiam ľahšie spracovali aj na intaglie.151 Tejto hypotéze neodporuje ani najnovšia štúdia zameraná na migráciu pracovných síl v Rímskej ríši založená najmä na epigrafických dokladoch.152 Napriek tomu, že neuvádza priamo príklad výrobcu gem, poskytuje doposiaľ neznáme príklady o migrácii špecializovaných remeselníkov do iných oblastí impéria (napr. artis vitriae - sklár z Kartága pôsobil v Galli, aurifex – zlatník z Lýdie v Germanii Superior).153 V prospech hypotézy o pôsobení výrobcov gem v oblasti (aspoň v určitom období) môže nepriamo hovoriť prítomnosť cisára a jeho dvora priamo v Brigetiu (Valentinian I.) či Carnunte (napr. Marcus Aurelius, Septimius Severus, Regalianus, Valentinian I.). JEWELRY FROM THE FORT IN IŽA NÁLEZY Z VOJENSKÉHO TÁBORA V IŽI Rings and gems from the area of the fort in Iža included in this chapter only come from the research of B. Svoboda (1955 - 1956), K. Kuzmová with J. Rajtár (1978 - 1999) and J. Rajtár with other colleagues after the year 2000. We can no longer identify specimens that were found by J. Tóth-Kurucz in the collections of the Danube Region Museum in Komárno. According to the available documentation, it appears that other archaeologists did not record any rings or gem finds during their research. Finds from the earth-and-timber fort The existence of the earth-and-timber fort is limited on the one hand by the end of the first phase (Latin expeditio) of the Marcomannic Wars in 174/175, and on the other by the sudden demise of the earth-and-timber fort, probably in 179. Preserved artifacts from this time period are such a unique testimony to the border of the empire at the end of the reign of Marcus Aurelius. A total of 11 rings and 1 gem come from this phase of the fort’s development, all from the research carried out by the Archaeological Institute of the Slovak Academy of Sciences in Nitra. They were found in the years 1987 - 2008 (Pl. 5.1). During the research in 1987, parts of three buildings in the southern sectors of the earthand-timber fort with traces of catastrophic destruction were examined as along with settlement buildings, wheel pits and a tomb from the turn of the 4th and 5th centuries in the northern and northwestern forefields.154 In the forefield of the south gate, research revealed the remains of the buildings of an older earth-and-timber fort.155 A silver ring with an atypical plate (P.9) comes from a layer in the southern forefield of the fort (sector 35/y). Prstene a gemy z územia vojenského tábora v Iži zahrnuté v tejto kapitole pochádzajú len z výskumov B. Svobodu (1955 – 1956) a K. Kuzmovej s J. Rajtárom (1978 – 1999), resp. J. Rajtára s ďalšími kolegami po roku 2000. Exempláre, ktoré mohli byť nájdené J. Tóth-Kuruczom nevieme už v zbierkach Podunajského múzea v Komárne identifikovať. Podľa dostupnej dokumentácie sa javí, že ostatní archeológovia nezaznamenali počas svojich výskumov nálezy prsteňov ani gem. Nálezy z drevozemného tábora Existenciu drevozemného tábora ohraničuje na jednej strane záver prvej fázy (lat. expeditio) markomanských vojen v rokoch 174/175 a na strane druhej náhly zánik drevozemného tábora, pravdepodobne v roku 179. Zachované artefakty z tohto horizontu sú tak unikátnym svedectvom o živote rímskych vojakov na hranici impéria na sklonku vlády Marca Aurelia. Z tejto fázy vývoja tábora pochádza celkovo 11 prsteňov a 1 gema, všetky z výskumu Archeologického ústavu SAV v Nitre. Boli nájdené v rokoch 1987 – 2008 (Tab. 5.1). Počas výskumu v roku 1987 boli preskúmané časti troch stavieb v južných sektoroch drevozemného tábora so stopami po katastrofickom zániku a v severnom a severozápadnom predpolí kastela sídliskové objekty, kolové jamy a hrob z prelomu 4. a 5. storočia.154 V predpolí južnej brány výskum odhalil zvyšky stavieb staršieho drevozemného tábora.155 Strieborný prsteň s atypickou platničkou (P.9) pochádza z vrstvy v južnom predpolí kastela (sektor 35/r). V nasledujúcom roku 1988 pokračoval výskum v priestore južného opevnenia kastela a jeho predpolia. Boli preskúmané ďalšie časti troch kasárenských budov a priekopa In addition to finds from Roman times, the research also revealed objects from the Eneolithic and 10th-11th century AD (Kuzmová/Rajtár 1988, 84). / Okrem nálezov z doby rímskej odhalil výskum aj objekty z obdobia eneolitu a 10./11. stor. (Kuzmová/Rajtár 1988, 84). 155 Kuzmová/Rajtár 1988, 84. 154 51 In the following year, 1988, research continued in the area of the southern fortifications of the fort and its forefield. Other parts of three barrack buildings and a dicht from the late Roman period were examined. A bronze ring with a glass inlay (P.5) was found on the floor of a military barracks marked as Building 6 (sector 26/s). In 1989, research focused on further uncovering and documenting the earth-andtimber fort. The southeastern corner of the fort was examined. Within this area are the remains of a barracks building with two wings156 called Building 1 and other buildings in the forefield of the fort (in the section between the southwest corner and the southern gate).157 In the eastern wing of Building 1, a carnelian gem (G.1) was discovered in the backfill of the room (sector 43/l), and in the western wing of the same building, there was an iron ring with a glass inlay (P.2) on the sand floor (sector 41/l). An iron ring with a key (P.10) was discovered in the western wing of Building 8, in the close forefield of the fort (sector 16/r). Research in 1992 also focused on uncovering the remains of the earth-and-timber fort in the southern and southwestern parts, in sectors 12-15/q-r. During an examination of Building 8 and the adjacent alley between the barracks (to the left of Building 8), an Emperor Domitian denarius from 95 (?) was found in one of the palisade pits, and an iron ring with a carnelian gem depicting Hercules (P.1) was found in sector 12/q.158 In the following research season of 1993, the research focused on the area around the south gate, its passages, the area of the gate towers and a narrow strip inside of the walls. The aim was, among other things, to identify older earth-and-timber fort buildings near the stone fort gate, and during a study of sector 25/q, a heavily corroded iron ring with a jasper gem was discovered. It was located in close proximity to the fort, where, despite the relatively disturbed situation of the find, it was possible to uncover part of the interior of the middle room of the western 156 157 158 52 Kuzmová/Rajtár 1988, 58. Kuzmová/Rajtár 1988, 58. Kuzmová/Rajtár 1993, 77. z neskororímskeho obdobia. Bronzový prsteň so skleneným očkom (P.5) sa našiel na dlážke vojenského baraku označeného ako Stavba 6 (sektor 26/s). V roku 1989 sa výskum sústredil na ďalšie odkrývanie a dokumentáciu drevozemného tábora. Preskúmané bolo juhovýchodné nárožie kastela, v rámci neho zvyšky dvojtraktovej kasárenskej budovy156 označovanej ako Stavba 1 a ďalšie stavby v predpolí kastela (v úseku medzi juhozápadným nárožím a južnou bránou).157 Vo východnom trakte Stavby 1, na zásype miestnosti (sektor 43/l) bola objavená karneolová gema (G.1) a v západnom trakte tej istej budovy sa na pieskovej podlahe (sektor 41/l) nachádzal železný prsteň so sklenenou vložkou (P.2). V západnom trakte Stavby 7, v tesnom predpolí kastela (sektor 16/r) bol objavený železný prsteň s kľúčom (P.10). Výskum v roku 1992 sa tiež zameral na odkrývanie zvyškov drevozemného tábora v južnej a juhozápadnej časti, v sektoroch 1215/q-r. Počas skúmania Stavby 8 a priľahlej uličky medzi barakmi (naľavo od Stavby 8) bol v jednej z kolových jám nájdený denár cisára Domitiana z roku 95 (?) a v sektore 12/q aj železný prsteň s karneolovou gemou, na ktorej je vyobrazený Hercules (P.1).158 V nasledujúcej výskumnej sezóne 1993 sa výskum sústredil na priestor južnej brány, jej priechody, priestor bránových veží a úzky pás z vnútornej strany hradieb. Cieľom bola okrem iného identifikácia starších objektov drevozemného tábora v blízkosti brány kamenného kastela a pri skúmaní sektoru 25/q bol objavený silne skorodovaný železný prsteň s jaspisovou gemou. Nachádzal sa v tesnej blízkosti kastela, kde sa aj napriek pomerne narušenej nálezovej situácii podarilo odkryť časť interiéru strednej miestnosti západného traktu Stavby 6159 (na ploche 25-29/q-r). Interpretáciu komplikovali okrem súvekých planírok aj zisťovacie rezy J. Tóth-Kurucza, ktoré do tohto priestoru zasahovali. S prípravou na pamiatkovú obnovu južného frontu opevnenia súvisel aj intenzívny prieskum medzi južnou bránou a juhovýchodným wing of Building 6159 (in the area of sectors 25-29/q-r). In addition to the old planes, the interpretation was also complicated by J. TóthKurucz’s survey sections, which interfered with this area. The preparation for the monumental restoration of the southern front of the fortifications was also connected with an intensive survey taking place between the southern gate and the southeastern corner and the exploration of the southern fortifications in the same year. While working in sector 1011/t-u, an iron ring without an inlay (P.3) was discovered in the western tract at the entrance to Building 9. During the 1996 research season, research focused on the southwest quadrant of the fort. In the area of Building 9 (sector 11/p), a fragment of an iron ring with an inlay (P.4) was discovered in the filling of the room, and another fragment of an iron ring with a jasper gem (P.7) was discovered in its vicinity. In the eastern wing of the same building (sector 11/p), there was a key ring (P.11) by a drainage area. In 2008, research took place in the southeast quadrant of the fort and focused on the area of the stone fort spa and its immediate surroundings. As part of this research, it was also possible to uncover layers and structures from the period of the earth-and-timber fort. In the area of Building 2 (sector 37/p), in the western wing, there was an iron ring with a white metal inlay (P.6) on the floor. Rings The rings from the earth-and-timber fort were made of iron (7 pcs.), bronze alloy (3 pcs.) and silver (1 pc.). As many as eight of them had been adapted to be able to hold inlays or gems, but not all of them survived. All eight specimens were produced in one piece. Their ring shape was narrowed at the bottom and gradually widened toward the bezel, where the inlay dominated. The shoulders of the ring are without decoration and have possible distinctive protrusions that are typical for the earlier period. This shape can be assigned to the typological classification of H. Guiraud 159 nárožím a doskúmanie južného opevnenia v tom istom roku. Pri práci v sektore 10-11/t-u bol v západnom trakte, pri vstupe do Stavby 9 objavený železný prsteň bez očka (P.3). Počas výskumnej sezóny 1996 sa výskum zameriaval na oblasť juhozápadného kvadrantu tábora. V priestore Stavby 9 (sektor 11/p) bol vo výplni miestnosti objavený fragment železného prsteňa s očkom (P.4) a v jeho blízkosti aj ďalší fragment železného prsteňa s jaspisovou gemou (P.7). Vo východnom trakte tej istej budovy (sektor 11/p) pri odtokovom žľabe sa nachádzal prsteň s kľúčom (P.11). V roku 2008 prebiehal výskum v juhovýchodnom kvadrante tábora a bol zameraný na priestor kúpeľov kamenného kastela a ich bezprostredné okolie. V rámci tohto výskumu sa podarilo odkryť aj vrstvy a štruktúry z obdobia drevozemného tábora. V priestore Stavby 2 (sektor 37/p) sa v západnom trakte na podlahe nachádzal železný prsteň s očkom z bieleho kovu (P.6). Prstene Prstene z vrstvy drevozemného tábora boli vyrobené zo železa (9 ks), bronzovej zliatiny (1 ks), striebra (1 ks). Až osem z nich bolo prispôsobených na zasadenie očka alebo gemy, no nie vo všetkých sa toto očko zachovalo. Všetkých osem exemplárov bolo vyrobených v celku. Ich tvar obrúčky bol v dolnej časti zúžený a postupne sa rozširoval smerom k hornej časti, kde dominovalo očko. Plecia prsteňa sú bez výzdoby a prípadných výrazných výčnelkov typických pre mladšie obdobie. Tento tvar možno určiť podľa typológie H. Guiraudovej ako typ 2 (rôzne varianty). Jeden z prsteňov sa zachoval fragmentárne, ale vzhľadom na proporcionalitu dochovaných fragmentov ho možno tiež priradiť k tomuto typu. Snáď najreprezentatívnejším exemplárom z celého súboru prsteňov je železný prsteň s tmavou karneolovou gemou (P.1; Tab. 1.1), nájdený v uličke medzi Stavbou 8 a Stavbou 9. Je ukutý ako jeden celok a v hornej časti je zasadená gema zobrazujúca Hercula (Obr. Kuzmová/Rajtár 1995, 84. The authors state Building 5. / Autori uvádzajú ako Stavbu 5. 53 as type 2 (various variants). One of the rings was preserved fragmentarily, but due to the proportionality of the preserved fragments, it can also be assigned to this type. Perhaps the most representative specimen of the whole set of rings is an iron ring with a dark carnelian gem (P.1; Pl. 1.1) that was found in the alley between Building 8 and Building 9. It was cast as a whole and has a gem depicting Hercules placed in the bezel (Fig.15). The naked hero is standing in profile from the left, holding a bow in his right hand, leaning with his right hand on a club and standing on an egg-shaped pedestal (omphalos?).160 A lion skin and head are draped over the club, indicated by the lines behind the hero’s back. The musculature of the body as well as the chin and hair are thorough and clearly defined. The face is formed using simple lines for the eyebrows, eyes, nose, beard and chin. The figure is standing on a groundline. The surface of the gem bears traces of use. The position of the hero, who is leaning on a club with a hanging lion skin, is strikingly reminiscent of the type of depiction created by the sculptor Lysippos in the 4th century BC. It was popularly copied in Roman times, and monuments with depicting it are located throughout the Roman Empire. In the military environment on the border of Pannonia, for example, a marble statue of Hercules (68 cm) from the principle of the legionary fortress in Carnuntum is known. The hero is leaning on a club and has lion skin161 (Hercules Albertini type) in his hand. One of the most famous copies of Lyssipos’s original is a statue of the so-called Farnese Hercules, only a few decades younger than the ring from Iža (Fig. 16). This life-size statue depicts a hero hiding apples from the Garden of the Hesperides behind his back, fulfilling another of the tasks entrusted to him. On the gem from Iža, Hercules stands in a similar position, but his left arm is bent and empty. Instead, in his right hand he is holding a bow, a gift from Apollo. He used this weapon to fight a hydra, capture the Ceryneian hind and use it against centaurs, and it was key in the sixth role - driving away 160 161 54 Daňová 2004, 34. Humer et al. 2014, 216 - 217 Kat. 471. 15). Nahý hrdina stojí v profile zľava, v pravej ruke drží luk a opiera sa pravou rukou o kyjak stojaci na podstavci vajcovitého tvaru (omphalos?).160 Cez kyjak je prehodená levia koža a hlava, naznačená líniami za chrbtom hrdinu. Muskulatúra tela aj brada a vlasy sú zreteľné a dôsledne vypracované. Tvár tvoria jednoduché línie obočia, očí, nosa, fúzov a brady. Postava stojí na podkladovej línii. Povrch gemy nesie stopy po používaní. Postavenie hrdinu, ktorý sa opiera o kyjak s prevesenou levou kožou, nápadne pripomína typ zobrazenia vytvorený už sochárom Lysippom v 4. stor. pred Kr. Ten bol v dobe rímskej s obľubou kopírovaný a pamiatky s jeho zobrazením sa nachádzajú na celom území Rímskej ríše. Vo vojenskom prostredí na hraniciach Panónie je známa napríklad mramorová socha Hercula (68 cm) z principie légiového tábora v Carnunte. Hrdina sa opiera o kyjak a na opačnej ruke má prevesenú leviu kožu (typ Hercules Albertini).161 Jednou z najznámejších kópií Lyssipovho originálu je socha tzv. Hercula Farnese, len o niekoľko desaťročí mladšia ako prsteň z Iže (Obr. 16). Táto socha v nadživotnej veľkosti zobrazuje hrdinu ako schováva za chrbát jablká zo záhrady Hesperidiek a splnil tak ďalšiu z úloh, ktoré mu boli zverené. Hercules na geme z Iže stojí v podobnej pozícii, jeho ľavá skrčená ruka je však prázdna. Namiesto toho drží v pravej ruke luk, dar Apolóna. Touto zbraňou si pomáhal pri boji s Hydrou, chytaní kerynejskej lane, použil ju proti kentaurom a bola kľúčovou v šiestej úlohe – zahnaní stymfalských vtákov. Hlavné atribúty hrdinu – koža nemejského leva, schopná odolať rezným a strelným zbraniam, a kyjak, ktorým nemejského leva omráčil, sú jeho charakteristickým znakom v ikonografii. Na gemách sa zobrazenie Hercula objavuje pravidelne, či už v podobe busty (s levou kožou na hlave), počas plnenia niektorej z dvanástich úloh alebo odpočívajúc, ako je to aj v prípade intaglie z Iže. Podobné zobrazenie (typ Hercules Albertini) sa nachádza na sklenenej geme od Neziderského jazera (Neusiedler See, Rakúsko).162 Fig. 15 Hercules on a gem from Iža, ring P1. Author: Archive of IA SAS Nitra. Obr. 15 Hercules na geme z Iže, prsteň P1. Autor: Archív AÚ SAV. the Stymphalian birds. The main attributes of the hero - the skin of a Nemean lion, being able to withstand cutting and shooting weapons, and the club, which stunned the Nemean lion, are his characteristic features in iconography. On gems, the depiction of Hercules appears regularly, whether in the form of a bust (with a lion skin on his head), while performing one of the twelve tasks, or resting, as in the case of the intaglio from Iža. A similar image (type Hercules Albertini) is found on a glass gem from Lake Neusiedl (Neusiedler See, Austria).162 In a military environment, this motive is not surprising. He was shown performing one of the twelve tasks or resting after completing them. In the Rhineland, we know of a ring with the inscription HER(culi) or HER(acli),163 the names of military officials from the votive 162 163 Fig. 16 Farnese Hercules. Author: E. Hrnčiarik. Obr. 16 Hercules Farnese. Autor: E. Hrnčiarik. Vo vojenskom prostredí nie je tento motív ničím prekvapujúci. Bol zobrazovaný ako vykonáva niektorú z dvanástich úloh, alebo ako oddychuje po ich splnení. V Porýní poznáme prsteň s nápisom HER(culi) alebo HER(acli),163 mená vojenských predstaviteľov z votívnych oltárov zasvätených Jupiterovi a Herculovi164 alebo uctievanie synkretického Hercula Magusana pôvodom z Batávie165, ktorý bol vďaka batávskym vojakom v pomocných jednotkách známy aj za hranicami Porýnia. Okrem schopností, ktoré by sme od neho očakávali v súvislosti s jeho príbehom (sila, odvaha, schopnosť prekonávať prekážky) však vieme vďaka epigrafickým zdrojom doplniť aj ďalšie prívlastky, ktorými ho rímski vojaci oslovovali. Na oltároch z 2., najneskôr zo začiatku 3. storočia sa objavujú rôzne podoby oslovenia Herculem Defensorem166 Gesztelyi 2000, 67 Kat. 175. Henkel 1913, 53 Taf.XX.391, 313. 55 altars dedicated to Jupiter and Hercules164 or the worship of the syncretic Hercules Magusanus from Batavia,165 who was known beyond the Rhineland thanks to Batavian soldiers in auxiliary units. However, in addition to the abilities we would expect from him in connection with his story (strength, courage, the ability to overcome obstacles), we can, thanks to epigraphic sources, also add other attributes that Roman soldiers addressed him as having. On altars from the 2nd, at the latest from the beginning of the 3rd century, various forms of addressing Herculem Defensorem166 appear, and from the end of the 2nd to the 4th centuries, there are also those that address Herculi invicto.167 The opinion of P. Wojciechowski is interesting. Using the comparison of the eponym Invictus, he found out that in Rome, this concept lost its militant character in the era of Roman Empire. It consisted more of calling on an invincible protector to provide aid in matters of daily life (protection from disease or evil decisions).168 Similarly, according to Wojciechowski, the adjective Victor means those whose competencies have gradually evolved.169 From a militant winner, he became a protector. The design and promotion of Hercules gained extraordinary popularity during the reign of Trajan. The emperor used the motif of a hero with a lion skin and leaning on a club on the reverse side of coins. Interest in cult and propaganda culminated during the reign of the Antonines, with the son of Marcus Aurelius Commodus having an obsession with these heroes that reached bizarre proportions (Fig. 17). The depiction of Hercules on rings and other military monuments may indicate that the bearer of his image or inscription asked the deity for protection and assistance in performing his daily duties. These could have also included those of a military nature. The shape of the previously discussed ring170 is similar to the other two specimens made of bronze alloy. In one of them from the floor of 164 165 166 167 168 169 170 56 a od konca 2. do 4. storočia aj oslovenie Herculi invicto.167 Zaujímavý je pritom názor P. Wojciechowskeho, ktorý porovnaním eponyma Invictus v rôznych nápisoch zistil, že v Ríme toto oslovenie v období rímskeho cisárstva stratilo svoj militantný charakter a spočívalo skôr vo vzývaní neporaziteľného ochrancu, ktorý zabezpečí aj záležitosti každodenného života (ochranu pred chorobou alebo zlým rozhodnutím).168 Podobne podľa Wojciechowskeho vyznieva aj prívlastok Victor, ktorého kompetencie sa postupne vyvíjali. Z militantného víťaza sa stal ochrancom.169 Stvárnenie a propagácia Hercula získali mimoriadnu popularitu za vlády Traiana. Cisár využíva motív hrdinu s prehodenou levou kožou, opierajúceho sa o kyjak na reverze mincí. Záujem o kult a propagáciu dosiahol vrchol za vlády Antoninovcov, pričom syn Marca Aurelia Commodus dotiahol svoju posadnutosť týmto hrdinom do bizarných rozmerov (Obr. 17). Zobrazenie Hercula na prsteňoch alebo iných pamiatkach z vojenského prostredia môže naznačovať, že nositeľ jeho obrazu alebo nápisu žiadal božstvo o ochranu a pomoc pri plnení každodenných povinností. Aj tých vojenských. Svojím tvarom sú predchádzajúcemu prsteňu170 podobné aj ďalšie dva exempláre. V jednom (P.2; Tab. 1.2), z podlahy západného traktu Stavby 1, sa zachovali fragmenty očka zo sklenej pasty modrej a čiernej farby, upevnenej do prsteňa pomocou bielej pasty. Vrchná modrá vrstva skla je na väčšine plochy odbitá, na spodnej čiernej sklenej paste je vidieť fragment pôvodného, kvalitne vybrúseného výjavu kde je telo živočícha so zreteľným článkovaním. Článkované telá živočíchov sa na gemách vyskytujú v spojitosti s krevetami (ktoré však majú tykadlá iným smerom)171 alebo rôznymi druhmi hmyzu. Pri podrobnejšom náhľade je na geme vidieť hlava a časť hlavohrude lúčnej kobylky/ koníka. Končatiny alebo krídla chýbajú. CIL XIII.7717; CIL XIII.8533. Derks 1998, 112 - 115. CIL VI.308 - 309; CIL VI.210; CIL VI.333. CIL VI.315, CIL VI.317 - 318, CIL VI.320 - 325, CIL VI.326a - 329. Wojciechowski 2013, 106. Wojciechowski 2013, 115 - 116. Type Guiraud 2a. / Typ Guiraud 2a. Fig. 17 Emperor Commodus as Hercules. Author: M. Daňová. Obr. 17 Cisár Commodus ako Hercules. Autor: M. Daňová. Fig. 18 A detail of a gem with a grasshopper. Author: Archive of IA SAS Nitra., modified by M. Daňová. the western wing of Building 1, fragments of an inlay made of glass paste (P.2; Pl. 1.2) have been preserved. Remains of a blue-black glass gem, still attached to the ring with a white paste, are still visible at the top. The upper blue layer of glass is blasted on most of the surface, and on the lower black glass paste you can see a fragment of the original, wellcut scene where there is the body of an animal with clear articulation. The articulated bodies of animals appear on gems in connection with shrimps (which, however, have antennules in a different direction)171 and various insect species. A closer look at the gem shows the head and part of the head of a grasshopper. The legs and wings are missing. Based on the work of P. Naskrecki,172 who divided a large group of orthoptera based on the length of their antennules, we can assign the image on the gem from Iža to the group of Caelifera (with shorter antennules). Further biological determination is not possible due to the lack of details on the body. The eyes, mouth and individual lines of 171 172 Obr. 18 Detail gemy s kobylkou. Autor: Archív AÚ SAV, upravila M. Daňová. Na základe práce P. Naskreckeho,172 ktorý rozdelil veľkú skupinu rovnokrídlovcov podľa dĺžky tykadiel môžeme vyobrazenie na geme z Iže priradiť k skupine Caelifera (s kratšími tykadlami). Bližšie biologické určenie nie je možné kvôli chýbajúcim detailom tela. Oči, ústne ústroje a jednotlivé línie hlavy a hlavohrude sú precízne vypracované, rovnako ako pár tykadiel, ktoré smerujú dozadu (Obr. 18). Vyobrazenie rovnokrídlovcov (koníkov a kobyliek) sa v rímskom umení vyskytuje najčastejšie v spojení s hudobnou produkciou. F. Leitmeir ich nazval na základe antických prameňov spoločným názvom ἀκρίς173 a identifikoval toto zobrazenie na rímskych medailónoch.174 Hmyz tu vystupuje ako samostatný motív. Na medailónoch vystavených v Staatliche Antikensammlungen v Mníchove je zrejmé, že je zobrazený vo chvíli, kedy vydáva zvuk trením častí svojho tela (stridulatio).175 Motív kobylky alebo koníka bol známy už v starovekom Egypte176 a v antickom umení sa s ním stretávame najčastejšie ako s doplnkom centrálnych AGD V, 137 Kat. 367-369. Naskrecki 2004, 201. 57 the head and thorax are precisely designed, as are a pair of antennules facing backwards (Fig. 18). In Roman art, the depiction of orthoptera (grasshoppers and locusts) most often occurs in connection with music production. F. Leitmeir called them by their common name ἀκρίς173 on the basis of ancient sources and identified this depiction on Roman medallions. Insects appear here as a separate motif. On the medallions174 exhibited at the Staatliche Antikensammlungen in Munich, it is clear that it is depicted when it makes a sound by rubbing parts of its body together (stridulatio).175 The motif of the grasshopper was already known in ancient Egypt,176 and in ancient art we encounter it most often as a complement to central scenes, such as in Villa Poppaea in Oplontis or on the mosaic of Via Panisperna in Rome. On gems, grasshoppers can be alone177 or in various scenes, where they often replace human figures (a musical instrument player,178 a ploughboy,179 someone marching in armor,180 a grain collector).181 In these scenes, the detailed depiction of some lines is suppressed. More precisely, only specimens were made where the meadow grasshopper / locust is the dominant motif either alone or with grain. Such gems with details of physiology and grain or grass stalks were made in the Classical period (5th century BC182), and we know them from Roman times.183 On the one hand, the connection with the food that locusts eat can be reminiscent of their negative effects, but on the other hand, it may point to some (as yet) unknown aspect that may have been related to healing or magic. This hypothesis could also be supported by the common occurrence of grasshoppers, locusts and scén, napr. v Poppeinej vile v Oplontis alebo na mozaike Via Panisperna v Ríme. Na gemách môžu koníky a kobylky vystupovať samostatne177 alebo v rôznych kompozíciách, kde často nahrádzajú ľudské postavy (hráč na hudobnom nástroji178, pohonič179, pochodujúci v zbroji180, zberač klasov181). Na týchto výjavoch je potlačné detailné zobrazenie niektorých línií. Precíznejšie sú zhotovené len exempláre, kde je lúčny koník/kobylka dominujúcim motívom buď sám alebo s klasom. Takéto gemy s podrobnými detailami fyziológie a klasom, prípadne steblom trávy boli zhotovované už v klasickom období (5. stor. pred Kr.182) a poznáme ich aj z doby rímskej.183 Na jednej strane môže spojenie s potravou, ktorú kobylky zožerú pripomínať ich negatívne pôsobenie, na druhej strane to môže poukazovať na nejaký nám (zatiaľ) neznámy aspekt, ktorý mohol súvisieť s liečiteľstvom alebo mágiou. Túto hypotézu by mohol podporiť aj spoločný výskyt kobylky, klasu a jašterice na jednej intaglii.184 Práve motív jašterice je s obľubou používaný aj na magických gemách.185 Veľkosť gemy na prsteni P.2 a proporcia dochovaného zobrazenia navyše naznačujú, že pôvodný výjav bol väčší a mohol obsahovať aj ďalšie figúry. Spôsob vyhotovenia zachovanej časti výjavu je mimoriadne kvalitný, preto predpokladáme, že gema nepochádzala z provinčnej dielne. Interpretácia významu zobrazenia kobylky alebo koníka na geme z územia rímskeho kastela zostáva nateraz otvorená. Súvisí to v prvom rade s fragmentárnym stavom gemy a to, že nepoznáme zostávajúcu časť výjavu. Na bronzovom prsteni z priestoru pri vstupe západného traktu Stavby 9 (P.3; Tab. 1.3) nie sú zachované ani zvyšky očka, pretože jeho zasadenie bolo pomerne plytké.186 Leitmeir 2017, 221. Leitmeir 2017, 222 - 225. 175 Leitmeir 2017, 223 Fig. 1. 176 Intaglios in collections of the British Museum - Greek and Roman Nr. 1814,0704.1446, 1814,0704.1429, 1814,0704.1448, 1814,0704.1447, 1923,0401.322, 1923,0401.348, 1814,0704.1483. 177 Intaglios in collections of the British Museum - Greek and Roman Nr. 1987,0212.388; AGD I.1, 75 Kat. 393 (3. - 2. century BC/ 3. - 2. stor. pred Kr.); AGD I.2, 58 Kat. 889. 178 Intaglios in collections of the British Museum - Greek and Roman Nr. 1814,0704.1447; 1923,0401.323. 179 Intaglios in collections of the British Museum - Greek and Roman Nr. 1814,0704.1445; 1814,0704.1446. 180 Intaglio in collections of the British Museum - Greek and Roman Nr. 1814,0704.1448. 181 Intaglios in collections of the British Museum - Greek and Roman Nr. 1814,0704.2718; 1814,0704.2857. 182 Intaglio in collections of the British Museum - Greek and Roman Nr. 1814,0704.1291; Grasshopper_Getty. 183 Intaglio in collections of the British Museum - Greek and Roman Nr. 1814,0704.1444. 173 174 58 lizards on intaglio.184 It is the lizard motif that is also popularly used on magical gems.185 In addition, the size of the gems in ring P.2 and the proportion of the preserved image suggest that the original scene was larger and may have included other figures. The method of making the preserved part of the scene is extremely high quality, so we assume that the gem did not come from a provincial workshop. The interpretation of the meaning of the depiction of a grasshopper or a locust on a gem from the territory of the Roman fort remains open for the time being. This is primarily related to the fragmented state of the gems and the fact that we do not know the rest of the scene. On the bronze ring from the space at the entrance to the western wing of Building 9 (P.3; Pl. 1.3), the remnants of the inlay are not preserved because its setting was relatively shallow.186 Another iron ring from the area of a room in Building 9 (P.4; Pl. 1.4) was preserved in a fragmentary state. The loop of this ring widens again towards the upper part, but its crosssection is flattened (Guiraud 2d). It is made of thick sheet metal and the insertion of the inlay into the hoop is reinforced by gold-colored metal edging. The white-blue glass paste inlay has been preserved almost over the entire surface, but it is considerably damaged. We can no longer determine what the original scene is. The cast bronze ring from the floor of Building 6 (P.5; Pl. 1.5), which represents the same typological variant of Guiraud 2d, has a similar shape. It is dominated by an inlay made of glass paste that preserved on about 2/3 of the area. Again, however, it is damaged and the scene destroyed. The color spectrum ranges from yellow-green to green-blue, and the main area (in the middle) is lighter and more cohesive. The iron ring from the floor in the western tract of Building 2 (P.6; Pl. 1.6) has an evenly thick ring and is only reinforced around the shoulders (Guiraud 2e). In the upper part, it has a flange made of gold-colored metal, Ďalší železný prsteň z výplne miestnosti Stavby 9 (P.4; Tab. 1.4) sa zachoval vo fragmentárnom stave. Obrúčka tohto prsteňa sa opäť rozširuje smerom k hornej časti, avšak jej prierez je sploštený (Guiraud 2d). Je vyrobená z hrubého plechu a zasadenie očka do obrúčky spevňuje obruba z kovu zlatej farby. Očko z bielo-modrej sklenej pasty sa zachovalo takmer na celej ploche, ale má značné poškodenia. Pôvodný výjav už nevieme určiť. Podobný tvar má aj odliaty bronzový prsteň z dlážky v Stavbe 6 (P.5; Tab. 1.5), ktorý predstavuje rovnaký typologický variant Guiraud 2d. Dominuje mu očko zo sklenej pasty, zachované približne na 2/3 plochy. Opäť je však poškodené a výjav zničený. Farebné spektrum sa pohybuje od žltozelenej po zelenomodrú, hlavná plocha (v strede) je svetlejšia a celistvejšia. Železný prsteň z podlahy v západnom trakte Stavby 2 (P.6; Tab. 1.6) má obrúčku rovnomerne hrubú a zosilňuje sa až na úrovni pliec (Guiraud 2e). V hornej časti má zasadenú obrubu z kovu zlatej farby, ktorá pôvodne upevňovala očko. Obruba je na jednom mieste prasknutá a namiesto očka je v nej upevnený plech z bieleho kovu. Plech je ohnutý a popraskaný, bez možnosti identifikovať náznaky nejakého motívu na ňom (Obr. 19). Podobný variant prsteňa mohol predstavovať aj mierne skorodovaný železný prsteň s jaspisovou gemou z výplne miestnosti v Stavbe 9 (P.7; Tab. 1.7), ktorý má odlomenú obrúčku. Presný tvar prsteňa už nie je možné zistiť, avšak červená jaspisová intaglia je zachovaná veľmi dobre (Obr. 20). Na jej povrchu sú prehĺbené žilky a časť výjavu je tiež čierna. Na geme je zobrazená busta mladého muža z ľavého profilu. Oči, krk a odev na pleciach sú starostlivo vypracované. Nos, obočie a ústa sú naznačené lineárne, podobne aj účes vytvorený z hustých vlasov s výraznou ofinou. Úprava vlasov je netypická, vytvorená dlhými rovnými líniami.187 Chýbajúci veniec vo vlasoch poukazuje na ľudský pôvod mladíka. Ikonografickú analógiu je Intaglio in collections of the British Museum - Greek and Roman Nr. 1923,0401.322. CBd-178, 782, 1183, 1233, 1255, 1338-1339, 1708, 1792, 2095. 186 The ring underwent a significant conservation intervention, which changed its surface. / Prsteň prešiel výrazným konzervačným zásahom, ktorý zmenil jeho povrch. 184 185 59 Fig. 19 A detail of a white metal inlay. Author: Archive of IA SAS Nitra, modified by M. Daňová. Obr. 19 Detail očka z bieleho kovu. Autor: Archív AÚ SAV, upravila M. Daňová. which originally fastened the inlay. The rim is cracked in one place, and a sheet of white metal is fixed in it instead of an inlay. The sheet metal is bent and cracked, and there is no possibility of identifying any signs of a motif on it (Fig. 19). A similar variant of the ring could also be a slightly corroded iron ring with a jasper gem that was found in the filling of a room in Building 9 (P.7;Pl. 1.7) that has a broken ring. The exact shape of the ring can no longer be determined, but the red jasper inlay is preserved very well (Fig. 20). There are recessed veins on its surface, and part of the scene is also black. The gem displays a bust of a young man from the left profile. The eyes, neck and clothing on the shoulders are carefully crafted. The nose, eyebrows and mouth are indicated linearly, as is a hairstyle created from thick hair with pronounced bangs. The hair style is atypical, created with long straight lines.187 The missing wreath Fig. 20 An intaglio depicting a young man (Antinous). Author: Archive of IA SAS Nitra, modified by M. Daňová. Obr. 20 Intaglia s vyobrazením mladíka (Antinoos). Autor: Archív AÚ SAV, upravila M. Daňová. mimoriadne náročné určiť, pretože jedinými doplnkom mladíka je náznak kapucne alebo plášťa na úrovni pliec. Akékoľvek iné atribúty chýbajú. Motív mladíka s bujnými vlasmi, nahého alebo len s plášťom sa v rímskom umení značne rozšíril za vlády Hadriana. Spája sa s jeho spoločníkom Antinoom, ktorého cisár po tragickej smrti v roku 130 vyhlásil za héroa a kult rozšíril po celej Rímskej ríši. Cassius Dio o Antinoovi a jeho smrti píše: „Antinoos pochádzal z Bithynie, mesta v Bithyniu, ktoré dnes voláme aj Claudiopolis; bol obľúbencom cisára a zomrel v Egypte buď tak, že spadol do Nílu, ako píše Hadrian, alebo bol obetovaný. Hadrian bol, ako som už uviedol, vždy veľmi zvedavý a zamestnaný rôznymi veštbami a zaklínaniami. Podľa toho si uctil Antinoa, buď pre svoju lásku k nemu, alebo preto, že mladík sa dobrovoľne rozhodol podstúpiť smrť (bolo nevyhnutné, aby sa pre uskutočnenie cieľov, ktoré mal Hadrian na mysli, vzdal života slobodne), postavil mesto na mieste, kde odišiel (Antinoos); takisto nechal prakticky po celom The gem depicting a grotesque mask from the RGM collections was dated by A. Krug to the 1st century AD (Krug 1981, 239 Kat. 378) and the head of Victoria to the second half of the 1st century AD (Krug 1981, 208 Kat. 185). / Gema s vyobrazením grotesknej masky zo zbierok RGM je datovaná A. Krugovou do 1. storočia (Krug 1981, 239 Kat. 378) a hlava Victorie do druhej pol. 1. storočia (Krug 1981, 208 Kat. 185). 187 60 in his hair points to the human origin of the young man. The iconographic analogy is extremely difficult to determine because the only accessory the young man has is a hint of a hood or a coat at shoulder level. No other items are present. The motif of a young man with lush hair, naked or only with a cloak became widespread in Roman art during the reign of Hadrian. He is associated with his companion Antinous, whom the emperor declared a hero after his tragic death in 130. He spread the cult throughout the Roman Empire. Cassius Dio wrote about Antinous and his death: ”In Egypt, also he rebuilt the city named henceforth for Antinous. Antinous was from Bithynium, a city of Bithynia, which we also call Claudiopolis; he had been a favorite of the emperor and had died in Egypt, either by falling into the Nile as Hadrian writes, or, as the truth is, by being offered in sacrifice. For Hadrian, as I have stated, was always very curious and employed divinations and incantations of all kinds. Accordingly, he honoured Antinous, either because of his love for him or because the youth had voluntarily undertaken to die (it being necessary that a life should be surrendered freely for the accomplishment of the ends Hadrian had in mind), by building a city on the spot where he had suffered this fate and naming it after him; and he also set up statues, or rather sacred images, of him, practically all over the world. Finally, he declared that he had seen a star that he took to be that of Antinous, and gladly lent an ear to the fictitious tales woven by his associates to the effect that the star had really come into being from the spirit of Antinous and had then appeared for the first time. On this account, then, he became the object of some ridicule, in addition to the fact that at the death of his sister Paulina, he had not immediately paid her any honour ...” (Cass. Hist. LXIX.11.2-4). The depiction of Antinous thus became an authentic part of Roman art beginning in the 30th year of the 2nd century and survived until the 4th century.188 Even his cult did not escape syncretism. He was associated with other deities such as Apollo, Silvanus, Bacchus 188 svete postaviť jeho sochy, či skôr posvätné obrazy. Nakoniec vyhlásil, že videl hviezdu, ktorá mala patriť Antinoovi a s radosťou zapožičal ucho fiktívnymi príbehom, utkaným jeho spoločníkmi, že hviezda skutočne vznikla z Antinoovej duše a až po jeho smrti sa prvýkrát objavila. . .“ (Cass. Hist. LXIX.11.2-4). Vyobrazenie Antinoa sa tak od 30. rokov 2. storočia stalo autentickou súčasťou rímskeho umenia a prežilo až do 4. storočia.188 Ani jeho kult sa nevyhol synkretizmu. Bol spájaný s inými božstvami ako Apollon, Silvanus, Bacchus alebo Mercur. Poslední dvaja menovaní boli v gréckej časti impéria stále populárni pod svojimi gréckymi menami, preto sa môžeme stretnúť aj s menami Dionysos a Hermes. Vyskytujú sa však aj jeho sochy a busty bez akýchkoľvek atribútov. Charakteristický pre ne je uprený, až meravý pohľad mladíka a bohaté kadere vlasov.189 Mladého muža podobného vzhľadu, bez atribútov však vieme identifikovať vďaka nápisom napríklad na medailóne z Nicomedie190 alebo minciach rôznej proveniencie.191 Vyobrazenie Antinoa sa v glyptike objavuje viackrát. Azda najkrajšou a najznámejšou je intaglia z čierneho chalcedónu, ktorú v apríli 2019 získalo múzeum v Malibu (J. P. Getty Museum)192 (Obr. 21). Na geme zasadenej v novovekom zlatom prsteni je mladý muž s hustými bujnými vlasmi, v plášti (chlamys) zapnutom na pleci sponou a s loveckou kopijou. Za jeho ľavým ramenom sa nachádzajú písmená ANTO.193 Ďalšími príkladmi môžu byť intaglia z múzea v Kodani (Thorvaldsens Museum)194 a kamey zo zbierok v Petrohrade (Государственный Эрмитаж)195, Florencii (Museo Archeologico Firenze)196, Paríži (Cabinet des Médailles)197 alebo jeho portréty na viacerých medailónoch.198 Cisár Hadrian sa postaral, aby sa na jemu blízkeho človeka nezabudlo. Nechal ho pochovať v egyptskom Antinoopolise199 a vztýčil mu tam obelisk, kde bol prirovnávaný k Osiridovi,200 bohovi, ktorému sa podarilo vstať z mŕtvych. Jeho uctievanie sa vo všeobecnosti viac rozšírilo vo východnej časti Rímskej ríše.201 V Panónii je známy jeho héroon z Carnunta. V posvätnom okrsku Pfaffenberg Šašel Kos 2009, 185. 61 and Mercury. The latter two were still popular in the Greek part of the empire under their Greek names, so we can also come across the names Dionysos and Hermes. However, there are also his sculptures and busts without any attributes. They are characterized by a staring, even one could say measured, young man with rich curls of hair.189 However, we can identify a young man with a similar appearance without attributes thanks to inscriptions, for example, on a medallion from Nicomedia190 and coins of various origins.191 The image of Antinous appears multiple times in glyptics. Perhaps the most beautiful and well-known is an intaglio of black chalcedony, which was acquired in April 2019 by a museum in Malibu (J. P. Getty Museum)192 (Fig. 21). On a gem set in a modern gold ring is a young man with thick, lush hair in a cloak (chlamys) fastened around his shoulders with a clasp and with a hunting spear. Behind his left shoulder are the letters ANTO.193 Other examples are the intaglios from the Thorvaldsen Museum194 in Copenhagen and the stones from the collections in St. Petersburg (Государственный Эрмитаж),195 Florence (Museo Archeologico Firenze),196 Paris (Cabinet des Médailles)197 and his portraits on several medals.198 Emperor Hadrian made sure that a man so close to him was not forgotten. He had him buried in the Egyptian Antinoopolis199 and erected an obelisk there where he was compared to Osiris,200 the god who rose from the dead. However, him being worshipped was generally more widespread in the Eastern Roman Empire.201 This hero from Carnuntum is known in Pannonia. It was built in the sacred district of Pfaffenberg Fig. 21 Antinous on an intaglio from black chalcedony, years 131–138, today in the collections of the Getty Museum. Object Nr.: 2019.13.17. Autor: Digital image courtesy of the Getty‘s Open Content Program. Obr. 21 Antinoos na intaglii z čierneho chalcedónu, roky 131–138, dnes v zbierkach Gettyho múzea (3,5x2,9 cm). Prírastkové číslo: 2019.13.17. Autor: Digital image courtesy of the Getty‘s Open Content Program. ho nechal v roku 136 postaviť Lucius Aelius Caesar, adoptívny syn Hadriana a otec neskoršieho cisára Lucia Vera. Význam héroa v Panónii mohol byť spájaný buď s niektorou z jeho synkretických podôb – ako súčasť imperiálneho kultu a spomienka na cisára Hadriana, alebo mohli prejavy jeho uctievania súvisieť s osobnou (subjektívnou) motiváciou stúpencov. Železný prsteň s gemou z priestoru Stavby 6 (P.8; Tab. 1.8) je zachovaný len vo fragmentoch. Obrúčka skorodovala, preto identifikovať jej Pudil 2017, 48 - 65. Miller 2000, 153 Abb. 209. 191 Miller 2000, 398 Abb. 771; RPC III.260 - 270, 316, 325 - 330. 192 The gem is also named after the collection of the Dukes of Marborough, who owned it from 1761 to 1875. / Gema je označovaná aj podľa zbierky vojvodov z Marborough, ktorí ju vlastnili od roku 1761 do roku 1875. 193 These letters could indicate a contractor’s gems (Antinous_Getty). / Tieto písmená mohli označovať zhotoviteľa gemy (Antinous_Getty). 194 Pudill 2017, 147 Abb. 138. 195 Pudill 2017, 159 Abb. 160. 196 Pudill 2017, 159 Abb. 159. 197 Pudill 2017, 159 Abb. 158 (Bibliothèque Nationale, Cabinet des Médailles, Catalogue Babelon). 198 Pudill 2017, 176 Abb. 193 a-k. 199 Pudill 2017, 24 - 25; Zahrnt 1988, 669 - 706. 200 Meyer 1991, 175 - 178. 201 Šašel Kos 2009, 188. 189 190 62 in 136 by Lucius Aelius Caesar, Hadrian’s adopted son and the father of the later emperor Lucius Verus. The significance of the hero in Pannonia could have been associated with one of its syncretic forms as part of the imperial cult and the memory of Emperor Hadrian. It could also have dealt with the manifestations of his worship and could have been related to the personal (subjective) motivation of the followers. The iron ring with a gem from the area of Building 6 (P.8;Pl. 1.8) is only preserved in fragments. The ring is corroded, so it is impossible to identify its exact shape. However, based on comparable specimens from the fort as well as the ways of using types of iron rings, we believe that it is the same type as previous specimens. The oval jasper inlay has been excellently preserved. It shows a front-facing Jupiter with his left hand and head turned to the left (Fig. 22). In his left hand, he is holding a sacrificial bowl (patera) and he has a cloak (chlamys) wrapped around his body. In his right hand, there is a scepter and at his feet an eagle is standing, which is staring at Jupiter. The prevailing opinion among researchers is that the depiction of Jupiter standing was created from the classical scheme depicting Zeus, which was created by the sculptor Leochares.202 However, E.M. Moormann points out in his study that the statue of Jupiter standing on a pedestal (Fig. 23) not only had monuments associated with the cult of Jupiter Tonans, but also Jupiter Stator (the one who stops) and Jupiter Custos (Guardian).203 On preserved monuments, Jupiter is usually depicted naked or only with a chlamys draped over the upper part of his body. He stands counterpoise, leans on a scepter, has various items in his hands and is often accompanied by an eagle. Leochar’s statue of Jupiter Tonans (thundering) was taken to the temple, which he erected at the Capitol during the reign of Augustus in 22 BC out of gratitude for being allowed to escape being struck by lightning in 26 BC during his fortaigns in Cantabria (Suet. Aug. 29). One of 202 203 presný tvar je nemožné, avšak na základe analógií z kastela, ako aj spôsobov používania typov železných prsteňov sa domnievame, že ide o typ totožný s predchádzajúcimi exemplármi. Oválna jaspisová intaglia sa dochovala vo vynikajúcej kvalite. Je na nej zobrazený frontálne stojaci Jupiter, ktorý má ľavú ruku a hlavu otočenú doľava (Obr. 22). V ľavej ruke drží obetnú misku (patera), okolo tela má ovinutý plášť (chlamys), v pravej ruke je žezlo a pri nohách stojí orol, ktorý na Jupitera upiera pohľad. Medzi bádateľmi prevláda názor, že zobrazenie stojaceho Jupitera vzniklo z klasickej schémy zobrazenia Dia, ktorú vytvoril sochár Leochares.202 E. M. Moormann vo svojej štúdii však poukazuje na to, že sochu stojaceho Jupitera na podstavci (Obr. 23) nemali len pamiatky spojené s kultom Jupitera Tonanta, ale aj Jupiter Stator („ten, ktorý zastavuje“) a Jupiter Custos („Strážca“).203 Jupiter na dochovaných pamiatkach býva zobrazovaný nahý, alebo len s chlamys prehodenou cez hornú časť tela. Stojí v kontraposte, opiera sa o žezlo, v rukách má rôzne atribúty a často ho sprevádza orol. Leocharovu sochu Jupitera Tonanta („hrmiaci“) prijali do chrámu, ktorý mu postavili na Kapitole počas vlády Augusta v roku 22 pred Kr. ako poďakovanie za to, že v roku 26 pred Kr. unikol bleskom počas svojich ťažení v Kantábrii (Suet. Aug. 29). Z tohto obdobia pochádzajú aj jedny z mála razieb mincí s jeho eponymom.204 Chrám postavili pravdepodobne v blízkosti svätyne Jupitera Kapitolského, pretože v nasledujúcich rokoch považoval Augustus za potrebné upraviť ich vzájomné postavenie v prospech Iova Cappitolina (Suet. Aug. 91).205 Ďalší antickí autori však tvrdia, že Jupiter Tonans a jeho podobizeň patria aj do Kapitolského chrámu.206 Tradícia kultu Jupitera Statora siahala v Ríme až do čias bojov Romula proti Sabinom a neskôr do obdobia obliehania a dobytia Ríma Galmi v 4. stor. pred Kr.207 Základy tohto chrámu položil údajne sám Romulus a A. Vasalyová podľa dôrazu Ciceronových rečí uvažuje, že GETTY Veseli. Moormann 2015, 10. 63 Fig. 22 An intaglio depicting a standing Jupiter. Author: Archive of IA SAS Nitra. Obr. 22 Intaglia s vyobrazením stojaceho Jupitera. Autor: Archív AÚ SAV, upravila M. Daňová. the few pieces of coinage with his eponym204 comes from this period. The temple was probably built near the Temple of Jupiter Capitolinus, because in the following years Augustus considered it necessary to adjust the position in favor of Iupiter Cappitolinus (Suet. Aug. 91).205 However, other ancient authors claim that Jupiter Tonans and his likeness also belong to the Temple of Jupiter Capitolinus.206 The tradition of the cult of Jupiter Stator in Rome dates back to the time of Romulus’ battles against the Sabines and later to the period of the siege and conquest of Rome by the Gauls in the 4th century BC.207 The foundations of this temple were allegedly laid by Romulus himself, and, based on Cicero’s speeches, A. Vasaly considers this temple of this deity to be the so-called janua - a sacred entrance to the house, and thus to the city of Rome itself.208 The second temple stood at the Portico of Octavia.209 This place was probably somewhere before the entrance to the Forum, Fig. 23 A statue of a standing Jupiter in a slightly larger than life size in the Capitoline Museum. Author: M. Daňová. Obr. 23 Socha stojaceho Jupitera v mierne nadživotnej veľkosti v Kapitolskom múzeu. Autor: M. Daňová. chrám tohto božstva bol tzv. janua – svätý vstup do domu, a teda do mesta Ríma samotného.208 Druhý chrám stál pri porticu Octavie.209 Jeho miesto sa nachádzalo zrejme niekde pred vstupom na Forum, na úpätí Palatina.210 O mimoriadne dôležitej úlohe Statora pre vojenské prostredie nás informujú antickí autori aj epigrafické nápisy. Jupiter Stator totiž nepriamo ochraňoval mesto – zastavoval útok nepriateľa, ale aj dokázal zastaviť útek rímskych jednotiek z bojiska, zabezpečiť ich následný návrat do boja, čo niekoľkokrát v dejinách republiky aj cisárstva viedlo ku konečnému víťazstvu Rimanov.211 Preto sa už od obdobia republiky tešil veľkej popularite a úcte najmä v radoch vojakov a vojvodcov. Jeho ikonografia na minciach sa rozšírila u cisárov v hektickom 3. storočí a poznáme ju napríklad z razieb Claudia II,212 Galliena213 alebo Gordiana III.214 Jupiter je zobrazený, ako stojí v kontraposte, pravou rukou sa opiera o žezlo, v ľavej drží zväzok bleskov a pozerá sa do strany smerom od žezla. Treťou alternatívou by mohol byť Jupiter Hill 1960, 123. ‘’… Jupiter Tonans was only the doorman of Jupiter the Capitol…’’ (Platner 1929, 305). / „...Jupiter Tonans bol iba vrátnikom Jupitera Kapitolského...” (Platner 1929, 305). 206 Platner 1929, 305 - 306. 207 Vasaly 1993, 44 - 45. 208 Vasaly 1993, 49. 209 Hill 1960, 116. 204 205 64 at the foot of the Palatine Hill.210 Ancient authors and epigraphic inscriptions inform us about the extremely important role of Stator in the military environment. Jupiter Stator indirectly protected the city - he stopped the enemy’s attacks, but also managed to stop the escape of Roman troops from the battlefield to ensure their subsequent return to combat, which several times in the history of the Republic and the Empire led to the final victory for the Romans.211 Therefore, from the time of the Republic, he enjoyed great popularity and respect, especially among soldiers and dukes. His iconography on coins spread to the emperors in the hectic 3rd century, and we know it, for example, from the mintings of Claudius II,212 Gallienus213 and Gordian III.214 Jupiter is depicted standing counterpoise, leaning on a scepter with his right hand, holding a beam of lightning in his left and looking to the side away from the scepter. A third alternative could be Jupiter Custos (guardian). The temple in the Capitol was built by Emperor Domitian in the 1st century, and he especially enjoyed popularity during the reigns of Nero and Otho.215 The coins show him standing counterpoise, leaning on a scepter with one hand and holding a patera or a globus in the other. He is usually holding the patera in his right hand, and is sometimes directly above a small altar (Fig. 24). His appearance on the coins can be considered a copy of the cult statue at the Roman Capitol. Numismatic material could help to determine the eponym of Jupiter on the ring from Iža. An analysis carried out on the British Museum216 coins shows that Jupiter standing (with a scepter and various items in his hands) had the eponymous Conservator, Stator, Victor, Ultor on various mintings, and numerous mintings with this image from the Antoninian or Severan period do not have a more accurate name for the deity in the legend in which the motif was popularly used. Commodus 210 211 212 213 214 215 216 Custos (Strážca). Chrám na Kapitole mu nechal postaviť až v 1. storočí cisár Domitian a obľube sa tešil najmä počas vlády Nera a Otha.215 Na minciach je zobrazený, ako stojí v kontraposte, v jednej ruke sa opiera o žezlo a v druhej drží pateru alebo globus. Pateru drží spravidla v pravej ruke, niekedy priamo nad malým oltárom (Obr. 24). Jeho podobu na minciach môžeme považovať za kópiu kultovej sochy na rímskom Kapitole. Určeniu eponyma Jupitera na prsteni z Iže by mohol pomôcť numizmatický materiál. Analýza mincí Britského múzea216 ukazuje, že stojaci Jupiter (so žezlom a rôznymi atribútmi v rukách) mal na rôznych razbách eponymá Conservator, Stator, Victor, Ultor a početné razby s týmto vyobrazením z obdobia Antoninovcov alebo Severovcov nemajú v legende presnejšie pomenovanie božstva napriek tomu, že motív bol s obľubou používaný. Commodus na razbách svojich mincí z rokov 186 až 189 spojil s eponymami Conservator, Stator, Ultor aj Victor meno Jupitera Optima Maxima. O popularite tohto zobrazenia svedčia aj početné pamiatky v sochárstve. Bronzové sochy menších rozmerov sú známe z rôznych častí impéria, Fig. 24 Emperor Domitian‘s coin depicting Jupiter Custos. Author: L. Daňová. Obr. 24 Minca cisára Domitiana zobrazujúca Jupitera Custoda. Autor: L. Daňová. Vasaly 1993, 44 Fig. 2.16. Vasaly 1993, 46. RIC I.52 var. RIC V.216 - 218. RIC IV.85, 100, 112, 299. Hill 1960, 120. Hill 1960, 124 - 128. 65 combined the names of Jupiter Optimus Maximus with the eponyms Conservator, Stator, Ultor and Victor in the minting of coins from 186 to 189. The popularity of this depiction is also evidenced by the numerous sculptures. Bronze statuettes of smaller dimensions are known from various parts of the empire, although it is probable that they differed from each other by attributes related to their scope that have already been lost. On the gems, the analogy of the depiction Jupiter standing with various attributes had been known since the time of the early empire.217 In the environment of the Roman troops on the northern bank of the Danube, Jupiter Stator and Jupiter Custos in particular would find their justification for use. Based on an iconographic analogy of numismatic material, the depiction of Jupiter with a patera might have corresponded to Jupiter Custos, the protector and guardian of the Republic, who, of course, was able to apply his competencies to the bearer of the gems. Interestingly, the depiction of the deity on the gem from Iža has the body positioned opposite the subject on the coins. An iron ring with a gem depicting Jupiter can be considered (with regard to the material of the gem, the ring and the depicted motif) as a jewel belonging to an important member of the Roman army at the end of the 2nd century. A silver ring from a layer in the area of Building 3 or its close surroundings (sector 35/r), (P.9; Pl. 1.9) cannot be typologically assigned. It is an undecorated ring that widens towards the top and forms an atypical plate. Its center is tapered on the sides with four scratches on each side. In the older work, the ring was originally considered a semi-finished product or a modification of the original shape218 due to the lack of decoration and scratches. However, an unpublished comparison from the collections of the Archäologisches Museum Carnuntinum (without the circumstances of finding) suggests that this is probably the final product. The extended parts of the plate could be interpreted as resembling antithetically standing animals 217 218 66 AG KHM I, 132 - 133 Kat. 399 - 400. Mikovínyová 2003, 41. hoci je pravdepodobné, že sa navzájom líšili dnes už stratenými atribútmi súvisiacimi s ich pôsobnosťou. Na gemách je analógia zobrazenia stojaceho Jupitera s rôznymi atribútmi známa už od obdobia včasného cisárstva.217 V prostredí rímskych vojsk na severnom brehu Dunaja by si z uvedených prívlastkov našiel svoje opodstatnenie najmä Jupiter Stator a Jupiter Custos. Na základe ikonografickej analógie z numizmatického materiálu by zobrazenie Jupitera s paterou mohlo skôr zodpovedať Jupiterovi Custodovi, ochrancovi a strážcovi republiky, ktorý samozrejme dokázal svoje kompetencie aplikovať aj na nositeľa gemy. Zaujímavosťou je, že zobrazenie božstva na geme z Iže má opačné postavenie tela ako námet na minciach. Železný prsteň s gemou zobrazujúcou Jupitera môžeme (s ohľadom na materiál gemy, prsteňa aj zobrazený motív) považovať za šperk patriaci významnému členovi rímskej armády na sklonku 2. storočia. Strieborný prsteň z vrstvy v priestore Stavby 3 alebo jej blízkosti (sektor 35/r), (P.9; Tab. 1.9) nie je možné typologicky priradiť. Má nezdobenú obrúčku, ktorá sa smerom k hornej časti rozširuje a vytvára atypickú platničku. Jej stred je po stranách zúžený, so štyrmi vrypmi z každej strany. V staršej práci bol prsteň kvôli chýbajúcej dekorácii a vrypom pôvodne považovaný za polotovar alebo úpravu pôvodného tvaru.218 Doposiaľ nepublikovaná analógia zo zbierok Archäologisches Museum Carnuntinum (bez nálezových okolností) však naznačuje, že pravdepodobne ide o finálny produkt. Rozšírené časti platničky by mohli pripomínať antiteticky stojace zvieratá (hady, delfíny), ktoré sa v období rímskeho cisárstva na prsteňoch používali buď ako samostatný motív, alebo ako dekoratívny ornament obrúčky. Hlavy zvierat boli potom spravidla otočené ku kazetke, v ktorej bolo zasadené očko. Na prsteni z Iže chýba kazetka aj dominantný motív, rovnako ako detaily naznačujúce identitu prípadných zvierat. Presnejšia interpretácia tohto prsteňa zostáva preto otvorená. Železný prsteň s kľúčom (P.10) bol nájdený v priestore vojenského baraku označovaného (snakes, dolphins), which were used on rings during the Roman Empire either as separate motifs or as a decorative ring ornaments. The animals’ heads were then generally turned towards where the inlay was placed. The Iža ring also lacks a dominant motif and details indicating the identity of what could be animals. A more accurate interpretation of this ring therefore remains to be made. An iron ring with a key (P.10) was found in the area of a military barracks known as Building 7 (sector 16/r). Its exact typological classification cannot be determined at present because it was not available at the time of processing the material. Key rings are known from Roman finds, and they can be divided into two main categories according to how the key is attached to the ring. The first possibility of attaching the key stick is perpendicular to the fingers (H. Guiraud does not recognize this type). This is very impractical for normal wear, but the ring part was used on the finger just when unlocking the lock. The second option applies to specimens that had a key attached from the side of the hoop and pointed along the finger (Guiraud type 5). Although this variant was more difficult to use for unlocking, it did not interfere with normal wear and the owner could have the ring and the key under control at all times. The occurrence of key rings in the area of Brigetio was published by D. Gáspár,219 and other specimens from Slovakiaare known to have been found in the areas of Levice220 and Bratislava-Rusovce.221 Another iron ring with a key (P.11; Pl. 1.10) was found in the eastern tract of Building 9 (sector 11/p). The key plate is square and is attached to the ring in the direction of insertion on the finger. In the middle of the plate is a cut-out H-shaped hole that fits into the lock mechanism. A similar type of ring (with a modified shape of the plate) was also identified by H. Guiraud in a collection of finds from Gaul. It was marked as type 5b, and in Gaul it was dated to the period from the 1st to the middle of the 4th century. However, none of the finds in Gaul were made of iron 219 220 221 ako Stavba 7 (sektor 16/r). Jeho presné typologické zaradenie aktuálne nevieme určiť, pretože v čase spracovania materiálu nebol k dispozícii. Z rímskeho materiálu sú známe prstene s kľúčom, ktoré môžeme rozdeliť do dvoch hlavných kategórií podľa toho akým spôsobom je kľúč pripevnený na obrúčku. Prvá možnosť upevnenia tyčinky s kľúčom je kolmo na prsty (H. Guiraud tento typ nepozná), veľmi nepraktická pre bežné nosenie, ale prsteňová časť sa používala na prste práve pri odomykaní zámku. Druhá možnosť sa vzťahuje na exempláre, ktoré mali kľúčik pripevnený z bočnej strany obrúčky a smeroval pozdĺž prsta (Guiraud typ 5). Tento variant bol síce ťažšie použiteľný na odomykanie, ale neprekážal v bežnom nosení a majiteľ mal prsteň spolu s kľúčom celý čas pod kontrolou. Výskyt prsteňov s kľúčikom v oblasti Brigetia publikovala D. Gáspárová219 a ďalšie exempláre z územia dnešného Slovenska poznáme ešte z okolia Levíc220 a Bratislavy-Rusoviec221. Iný železný prsteň s kľúčom (P.11; Tab. 1.10) pochádza z východného traktu Stavby 9 (sektor 11/p). Štítok s kľúčom má tvar štvorca a je pripevnený na obrúčku v smere nasadzovania na prst. Uprostred štítku je vyrezaný otvor v tvare písmena H, ktorý zapadal do mechanizmu zámku. Podobný typ prsteňa (s modifikovaným tvarom štítka) pozná aj H. Guiraudová v súbore nálezov z Gallie. Označila ich ako typ 5b a v Gallii jeho výskyt datuje do obdobia od 1. do polovice 4. storočia. Ani jeden z nálezov v Gallii však nebol vyrobený zo železa (prevažuje bronz, minimálne je zastúpené striebro a zlato).222 Včasný pôvod tohto typu prsteňa potvrdzuje podobný exemplár z vojenského tábora na území dnešného Kaiseraugst (Švajčiarsko), ktorý bol nájdený v jednej z nastarších vrstiev (Phase 1a).223 Podobný prsteň vyrobený zo železa poznáme z vojenského baraku na území vojenského tábora v provincii Dacia Porolissensis, v dnešnom Buciumi (Rumunsko).224 Budovu pôvodne označovanú ako barak č. 5 súčasné bádanie považuje skôr Gáspár 1986. Mikovínyová 2002, 19 - 23 Kat. 60, Kat. 63. Varsik 1996, 306 Obr. 150.4. 67 (bronze predominates, with silver and gold222 at least present). The early origin of this type of ring was confirmed by a similar specimen from a military fort in the territory of today’s Kaiseraugst (Switzerland), which was found in old strata (Phase 1a).223 A similar ring made of iron was found in military barracks in the territory of a fort in the province of Dacia Porolissensis, today’s Buciumi (Romania).224 The building, originally referred to as Barracks No. 5, is currently considered to be a production space or a basilica.225 The lack of the stratification of the ring allows us to only roughly date the find to being from the middle of the 2nd century to the end of Roman activity in the area, but at least to the end of the 3rd century.226 The finding circumstances of the specimen from Iža date it to the period of the 70s of the 2nd century, at the latest to the period of the destruction of the earth-andtimber fort. Due to the nature and material of the ring, we can assume that, unlike other types, it might not have been used for a long time and could have originated in this period. Gems Four separately found gems come from the Roman fort in Iža, but only one of them can be dated to the period of the earth-andtimber fort based on how it was found (it was located under the plane layer, in the backfill of a room of the eastern wing of Building 1). It is a G.1 oval-shaped gem made of honeyorange carnelian. Part of the gem has broken off. Its shape tapers towards the back. On the gem is a linearly sketched clad figure that has his left hand in front of him, and he is holding a long object in his right hand (Fig. 25). Lines highlight the nose, mouth and wreath / helmet on the head, as well as the drapery on the garment. The hands, the underlying line, the attributes and other details were made relatively inaccurately. A full-body garment with a drapery and a hint of a wreath / helmet points to a female deity. One of the attributes 222 223 224 225 226 68 Guiraud 1989, 191. Fünfschilling 1991, 110 Kat. 1. Gudea/Lucăcel 1972, 81.26 Taf.CIX/5 a. Marcu 2009, 51. Marcu 2009, 53. za výrobný priestor alebo baziliku.225 Chýbajúca stratifikácia prsteňa nám umožňuje datovať nález len rámcovo, od polovice 2. storočia do konca rímskeho pôsobenia v oblasti, minimálne však do konca 3. storočia.226 Nálezové okolnosti exempláru z Iže ho datujú do obdobia 70. rokov 2. storočia, najneskôr však do obdobia deštrukcie drevozemného tábora. Vzhľadom na charakter a materiál prsteňa môžeme predpokladať, že na rozdiel od ostatných typov nemusel byť používaný dlhodobo a vznikol v tomto období. Gemy Z rímskeho kastela v Iži pochádzajú štyri samostatne nájdené gemy, avšak len jedinú z nich je možné na základe nálezovej situácie datovať do obdobia drevozemného tábora (nachádzala sa pod planírkovou vrstvou, v zásype miestnosti východného traktu Stavby 1). Ide o gemu G.1 oválneho tvaru, vyrobenú z medovo-oranžového karneolu. Časť gemy je odlomená. Jej tvar sa smerom k zadnej časti zužuje. Na geme je lineárne načrtnutá odetá postava, ktorá má ľavú ruku pred sebou a v pravej drží dlhý predmet (Obr. 25). Línie zvýrazňujú na hlave nos, ústa a veniec/ prilbu, na odeve drapériu. Ruky, podkladová línia, atribút aj ostatné detaily sú vyhotovené pomerne nepresne. Celotelový odev s drapériou a náznak venca/prilby poukazuje na ženské božstvo. Jedným z atribútov bohyne je kopija – dlhý predmet, ktorý drží v pravej ruke. Kopija a prilba sú atribútmi bohyne Minervy, ktorá je na jaspisových gemách pomerne obľúbeným motívom. V rímskom umení bohyňu spoznáme podľa atribútov a okrem kopije a prilby sú nimi napr. štít a sova. Typ vyobrazenia stojacej Minervy, ktorá má v ľavej ruke kopiju a v pravej obetnú misku (phiale alebo patera), je spojený s početnými malými bronzovými plastikami. Exempláre tohto typu poznáme napríklad zo zbierok múzeí v Bostone,227 Harvarde,228 Londýne229 či Bejrúte (Obr. 26). Ich veľkosť sa pohybuje od 9 do 12 cm a pravdepodobne Fig. 25 An intaglio depicting Minerva. Author:Archive of IA SAS Nitra. Obr. 25 Intaglia s vyobrazením Minervy. Autor: Archív AÚ SAV. of a goddess is a spear - the long object she is holding in her right hand. The spear and helmet are attributes of the goddess Minerva, who is a relatively popular motif on jasper gems. In Roman art, we know the goddess by her attributes, and in addition to the spear and helmet, they are, for example, a shield and an owl. The type of image of a standing Minerva, holding a spear in her left hand and a sacrificial bowl (phiale or patera) in her right hand, is associated with numerous small bronze sculptures. Specimens of this type are known, for example, from the collections of museums in Boston,227 Harvard,228 London229 and Beirut (Fig. 26). Their sizes range from 9 to 12 cm, and they were probably part of the Lares. The iconography of Minerva with a patera and a spear can also be found on the reverse side of coins, including those 227 228 229 Fig. 26 Minerva with a sacrificial bowl (phiale), 2nd - 3rd century AD. The National Museum of Beirut. Author: M. Daňová. Obr. 26 Minerva s obetnou miskou (phiale), 2.- 3.stor. po Kr. Národné múzeum Bejrút. Autor: M. Daňová. boli súčasťou larárií. Ikonografia Minervy s paterou a kopijou sa nachádza aj na reverze mincí napríklad u Domitiana,230 Hadriana,231 Antonina Pia,232 Marca Aurelia.233 Na všetkých vyobrazeniach je Minerva zobrazená z ľavého profilu a obetnú misku drží v pravej ruke. Na Punta della Campanella sa nachádzal chrám Minervy, ktorej kultová socha bola zobrazovaná s paterou, na rozdiel od nášho typu však mala štít a frýgickú prilbu.234 Vyobrazenie Minervy s kopijou a obetnou miskou je pomerne rozšírené aj na gemách. Všetky exempláre z Panónie (Brigetia,235 Carnunta,236 dnešnej lokality Nagyberky-Szalacska237), Hornej Germánie (Augusta Raurica)238 a Hispanie,239 podobne ako exempláre v zbierkach240, majú opačné držanie atribútov ako sochy. Kopiju držia vo svojej pravej a misku v ľavej ruke, čo naznačuje ich možné využitie aj ako pečatidiel. Minerva bola Boston 03.990. Harvard 1977.216.1857. British Museum 1824,0461.1. 69 issued by Domitian,230 Hadrian,231 Antoninus Pius232 and Marcus Aurelius.233 In all the images, Minerva is shown from a left profile and is holding a sacrificial bowl in her right hand. At Punta della Fortanella there was a temple of Minerva. There was an iconic statue of here, but unlike our type, she had a shield and a Friesian helmet.234 The image of Minerva with a spear and a sacrificial bowl is quite widespread on gems. All the specimens from Pannonia (Brigetio,235 Carnuntum,236 today’s Nagyberki-Szalacska237), Germania (Augusta Raurica)238 and Hispania,239 as well as specimens in the collections,240 are holding items in a way opposite the statues. They are holding a spear in their right hands and a bowl in their left hands, which suggests their possible use as a seal. Minerva, along with Jupiter and Juno, was part of the Capitoline Triad - the most important trio of gods that had a temple in the center of every Roman city.241 The goddess Minerva had her appearance and some of her competencies combined with the ideas from Athens and the Greek pantheon, the Latins, the Sabines and the Etruscans. She was a patron of crafts, arts, successful war and, in conjunction with others, was able to heal (Minerva Medica). Her name appears on the dedications of altars by soldiers and military auxiliaries. This is true in Britain242 and Pannonia,243 for example. From ancient Gerulata (today’s Bratislava-Rusovce), there is jewelry that depicts the goddess Minerva spolu s Jupiterom a Juno súčasťou Kapitolskej trojice – najvýznamnejšieho tria bohov, ktoré malo chrám v centre každého rímskeho mesta.241 Bohyňa v sebe spájala vzhľad a niektoré kompetencie Atény z gréckeho panteónu s predstavami Latinov, Sabinov a Etruskov o bohyni Menrve. Bola patrónkou remesiel, umení, úspešne vedenej vojny a v spojení s inými dokázala liečiť (Minerva Medica). Jej meno sa objavuje na dedikáciách oltárov vojakmi a vojenskými pomocnými silami napríklad v Británii242 a Panónii.243 Z antickej Gerulaty (dnes Bratislava-Rusovce) sú známe šperky s vyobrazením bohyne Minervy – gema244 a zlatý amulet s Minervou a Victoriou.245 Za vlády Domitiana vznikla na Rýne legio I Minervia (Minervina 1. légia), ktorá sa aktívne zapájala do obrany hraníc aj bojov mimo Germánie Superior. Hlavný tábor ležal od roku 83 do 4. storočia v meste Bonna (dnešný Bonn),246 avšak jej jednotky podporovali kampane Antoninovcov v bojoch proti Partom (162 – 166) aj Markomanom (166 – 175 a 178 – 180).247 Spájať Minervu na geme z Iže s touto jednotkou však nie je možné, pretože jej atribúty nenaznačujú jednoznačné vojenské zameranie. Vzhľadom na popularitu výjavu aj mimo vojenského prostredia (a početné paralely v laráriách) bude konečná interpretácia odlišná. Podľa polohy tela leje Minerva z obetnej misky obetu. Odpoveď na to, za koho je táto obeta, by nám mohlo poskytnúť vyjadrenie Cicera, ktorý RPC II, 313. RPC III, 1 427, 1 433. 232 RPC IV.1, 6 216; RPC IV.3, 7 263. 233 RPC IV.1, 5 185. 234 Van der Graaff 2018, Fig. 8.6. 235 Gesztelyi 2001, 36 Kat.7. 236 Dembski 2005, 60 - 61 Kat. 67 - 79. 237 Gesztelyi 2000, 51 - 52 Kat. 82. 238 Riha 1990, 123 Kat. 6. 239 Cravinho 2018, 54 - 57, Kat. 1 - 5. 240 AG KHM II, 192 Kat. 1 424; AGD I.3, Kat. 2 178; AGD II, Kat. 368, 457. 241 Nováková 2020, 74. 242 Inscription: ‘’Mars, Minerva, goddess of military boarding/parade, Hercules, Epona and Victoria, Marcus Cocceius Firmus, centurion of the Legion II of Augusta’’, dated between 142 and 180 (RIB 2177). / Nápis: „Martovi, Minerve, bohyni vojenského nástupu/prehliadky, Herculovi, Epone a Victorii, Marcus Cocceius Firmus, centurion Legie II Augusty“, datovaný medzi roky 142 - 180 (RIB 2177). 243 Inscription: ‘’Consecrated by Minerva Augusta, an association of trumpet players in the fulfilment of their vows, during the third consulate of our Emperor Alexander and Dio,’’ dated between 214 and 219 (ILS 2353). / Nápis: „Zasvätené Minerve Auguste, spolkom hráčov na trúbku ako splnenie ich sľubu, počas tretieho konzulátu nášho cisára Alexandra a Dio“, datovaný medzi roky 214 - 219 (ILS 2353). 230 231 70 – a gem244 and a golden amulet with Minerva and Victoria.245 During the reign of Domitian, the Legion I Minervia (Minerva’s 1st Legion) was established on the Rhine. It was actively involved in defending the borders and fighting outside Germia Superior. From 83 to the 4th century, the main fortress was located in the city of what is today Bonn,246 but its troops supported the Antonine fortaigns in the battles against the Parthians (162-166) and the Marcomanni (166-175 and 178-180).247 However, it is not possible to identify Minerva on the gem from Iža with this unit because its attributes do not indicate a clear military focus. Due to the scene even being popular outside the military environment (and numerous parallels in the Lares), the final interpretation will be different. According to the position of the body, Minerva is pouring from the victim’s bowl. The answer to who this victim is could be given to us by a statement from Cicero, who sent the statue of Minerva to the Capitol and called it custos urbis, the protector of the city (Plut. Cicer. XXXI.6). He also named her as the protector of the Republic. In this role, she could be a goddess who sacrifices for all the inhabitants and protects their interests and lives. The universally acting goddess could thus have an influence in the spheres of army matters, civil life and individual desires. Finds from the stone fort period According to research by the Institute of Archaeology of the Slovak Academy of Sciences, the construction of the stone fort began at the beginning of the reign of Emperor Commodus (180 - 192) at the latest. The area of the earth-and-timber fort was planned after previous destruction that was connected with fire, and the Romans built a stone fort in its place (Pl. 5.2). Two rings, one bronze with a plate (P.VIII) and the other a bronze polygon (P.IX), were found in the years 1955 and 1956 during research conducted by B. Svoboda. The 244 245 246 247 poslal sochu Minervy na Kapitol a nazýva ju custos urbis, ochrankyňou mesta (Plut. Cicer. XXXI.6) a prenesene aj ochrankyňou republiky. V tejto úlohe by mohla byť bohyňou, ktorá obetuje za všetkých obyvateľov a chráni ich záujmy aj životy. Univerzálne pôsobiaca bohyňa mohla mať teda vplyv vo sférach vojska, civilného života aj individuálnych prianí. Šperky z obdobia kamenného kastela Výstavba kamenného kastela začala podľa výsledkov novších výskumov zrejme už za vlády cisára Commoda (180 – 192). Územie drevozemného tábora bolo po predchádzajúcej deštrukcii požiarom splanírované a na jeho mieste postavili Rimania kamenný kastel (Tab. 5.2). Dva prstene, jeden bronzový so štítkom (P.VIII) a druhý bronzový polygonálny (P.IX), boli nájdené už v rokoch 1955 až 1956 počas výskumu vedeného B. Svobodom. Ich presné nálezové okolnosti nie sú zdokumentované ani zaznamenané. B. Svoboda realizoval v roku 1955 výskum v severnej časti kastela, v priestoroch severovýchodnej medziveže a severovýchodného nárožia kastela. Kvôli vysokej spodnej vode, ktorá zničila hlboké sondy, dokončili výskumnú sezónu skúmaním iných, menších plôch vo vnútri tábora.248 Sondy v severnej a severovýchodnej časti kastela boli nakoniec preskúmané až v nasledujúcom roku 1956. B. Svoboda v publikovanej správe z výskumu podotýka, že počas archeologických prác pri hradbách a medziveži neustále nachádzali už niekoľkokrát premiestnený materiál z výskumov J. Tóth Kurucza.249 Vychádzajúc z týchto informácií, sme prstene priradili k severovýchodným sondám B. Svobodu, ktoré sa javia ako najpravdepodobnejšie, nie však definitívne miesto nálezu oboch prsteňov. Do obdobia kamenného kastela boli priradené na základe typologického zaradenia. Ďalší bronzový prsteň so štítkom (P.VI) pochádza z výskumu z roku 1980. Výskum v tomto roku sa sústredil na oblasť juhozápad- Schmidtová/Jezná 2005, 2 - 4. Daňová 2013, 50 - 51 Abb. 2.3a-b. Stoll 2006, 226. Eck 2000, 87 - 93. 71 exact information about these finds were documented or recorded. In 1955, B. Svoboda carried out research in the northern part of the fort, across the northeastern intermediate tower and the northeastern corner of the fort.248 Due to high groundwater that destroyed their deep probes, they completed the research season by exploring other smaller areas in the middle of the fort. The probes in the northern and northeastern part of the fort were finally examined in the following year, 1956. In a published research report, B. Svoboda notes that during the archaeological work near the walls and the intermediate tower, J. Tóth Kurucz‘s249 research material was constantly relocated several times. Based on this information, we have assigned the rings to the northeastern probes that were carried out by B. Svoboda. This appears to be the most probable location, however, it is not the definitive location of where both rings were found. They were assigned to the stone fort period based on a typological classification. Another bronze ring with a plate (P.VI) comes from the research of the Archaeological Institute of the Slovak Academy of Sciences from 1980. Research in this year focused on the southwestern part of the inner fort and the unexplored section in the eastern half of the porta preatoriae.250 The ring was discovered in the area of Building I (sector 13/k) at a relatively shallow depth (30 cm). Other finds from sector 11-15/k-m (shards of Roman provincial ceramics, fragments of bricks and roofing251) suggest that this may have been a secondary position of the ring. The following year, 1981, research continued in the southwest quadrant of the fort by uncovering the surface of its inner area. Numerous modern disturbances (military trenches, holes from tree planting)252 and disturbances from the period of migration of nations253 were identified in the area. A bronze ring with a key (P.X) was found in the area of the barracks building marked as Building 248 249 250 251 252 253 72 Svoboda 1963, 402 - 403. Svoboda 1963, 403. Kuzmová/Kolník/Rajtár 1981, 155. Kuzmová/Kolník/Rajtár 1981, 156. Kuzmová/Rajtár 1982, 177. Kuzmová/Rajtár 1982, 178. nej časti vnútorného areálu tábora a nedoskúmaný úsek vo východnej polovici porta preatoria.250 Prsteň bol objavený v priestore Stavby I (sektor 13/k), v pomerne malej hĺbke (30 cm). Ďalšie nálezy zo sektoru 11-15/k-m (črepy rímskoprovinciálnej keramiky, zlomky tehál a strešnej krytiny251) naznačujú, že môže ísť o sekundárnu polohu prsteňa. V nasledujúcom roku 1981 pokračoval výskum v juhozápadnom kvadrante kastela plošnou odkrývkou jeho vnútorného areálu. V priestore boli identifikované početné novodobé zásahy (vojenský zákop, jamy po výsadbe stromov)252 a zásahy z obdobia sťahovania národov.253 V priestore kasárenskej budovy označenej ako Stavba I (sektor 12/k), v hĺbke 90 – 120 cm bol nájdený bronzový prsteň s kľúčom (P.X). Podlaha Stavby I bola v niektorých miestnostiach zachytená na úrovni 120 – 130 cm.254 Okrem prsteňa boli počas tejto sezóny objavené aj dve gemy. Sardonyxová kamea (G.I) pochádza zo základového žľabu Stavby I (sektor 16/i) a jaspisová intaglia (G.III) má uvedené ako miesto nálezu Stavbu I, bez udania sektora. V prípade kamey môže ísť o pôvodné umiestnenie, ale aj sekundárnu polohu. Intaglia bola nájdená dodatočne pri prezeraní hliny z priestoru Stavby I. V roku 1982 pokračovalo odkrývanie juhozápadného kvadrantu vnútorného areálu kastela, ktoré bolo zamerané na doskúmanie Stavby I a odkrývku novozachytených objektov.255 Zlomok jaspisovej gemy (G.II) bol objavený v sekundárnej polohe, v planírkovej vrstve v okolí Stavby I (sektor 10/j). Výskum v roku 1983 pokračoval v juhozápadnom kvadrante vnútorného areálu kastela a uskutočnil sa zisťovací výskum v západnom, severozápadnom a severovýchodnom predpolí kastela.256 V sektore 12/l, južne od Stavby I bol nájdený bronzový prsteň s očkom (P.II). Môže pochádzať z planírkovej vrstvy alebo zo zásypu zemníka, ktorý bol identifikovaný v sektoroch 9-10/k a 11-14/l, v hĺbke 150 – 160 cm a viac. Zlatý I (sector 12/k) at a depth of 90-120 cm. The floor of Building I was marked in some rooms at a level of 120-130 cm.254 In addition to the ring, two gems were discovered during this season. A sardonyx cameo (G.I) was found in the foundation drainage area of Building I (sector 16/i), and a jasper intaglio (G.III) has Building I listed as the site of the find without the sector being specified. In the case of the cameo, it could be the original location, but it could just as well be a secondary position. The intaglio was found additionally when viewing the clay from the area of Building I. In 1982, excavation in the southwest quadrant of the inner area of the fort continued, and it was focused on the exploration of Building I and the discovery of newly discovered objects.255 A fragment of a jasper gem (G.II) was discovered in a secondary position in a plane layer around Building I (sector 10/j). Research in 1983 continued in the southwest quadrant of the inner fort complex, and exploratory research was conducted in the western, northwestern and northeastern foregrounds of the fort.256 A bronze ring with an inlay (P.II) was found in sector 12/l south of Building I. It may have come from a plane layer or from a landfill of earth, which has been identified in sectors 9-10/k and 11-14/l, at a depth of 150-160 cm and more. A gold ring (P.V) that was found in sector 13/l came from the backfill of the ground. The position of both rings can be considered secondary with regard to the circumstances of the finds. In 1988, research focused on the southern fortification of the fort and its foregrounds, including a ditch in the area in front of the southern gate of the fort.257 Archaeological material from the Roman period and the early period of migration of nations was discovered in the filling of the ditch. One of the finds in sector 23/t was also a fragment of a ring with a plate (P.VII). In the following year, 1989, the research mainly focused on the discovery and documentation of the earth-and-timber fort, the southeast corner of the fort and the barracks building 254 255 256 257 prsteň (P.V), nájdený v sektore 13/l, pochádza zo zásypu zemníka. Polohu oboch prsteňov môžeme s ohľadom na nálezové okolnosti považovať za sekundárnu. V roku 1988 sa výskum sústredil na južné opevnenie kastela a jeho predpolie, vrátane priekopy v priestore pred južnou bránou kastela.257 Vo výplni priekopy bol odkrytý archeologický materiál z doby rímskej a včasného obdobia sťahovania národov. Jedným z nálezov v sektore 23/t bol aj fragment prsteňa so štítkom (P.VII). V nasledujúcom roku 1989 sa výskum sústredil najmä na odkrývanie a dokumentáciu drevozemného tábora, juhovýchodné nárožie kastela a kasárenskú budovu označovanú ako Stavba 1, ale boli skúmané aj ďalšie stavby a priekopa v predpolí kastela (v úseku medzi juhozápadným nárožím a južnou bránou).258 V predpolí kastela, v deštrukčnej planírkovej vrstve sektoru 16/s bol nájdený železný prsteň s karneolovou gemou (P.I). Predpokladáme, že môže ísť o sekundárnu polohu nad úrovňou kasárenského baraku drevozemného tábora, označovaného ako Stavba 7. Počas výskumnej sezóny v roku 2004 sa pozornosť sústredila na priestor kúpeľov a ich bezprostredné okolie. Počas výskumu bol v priestoroch kúpeľov (sektor 37/p), v popolovej deštrukcii objavený jantárový prsteň (P.IV). V roku 2008 pokračoval výskum v rovnakej oblasti priestoru kúpeľov kamenného tábora. V popolovej deštrukcii sektora 36/n bol nájdený železný prsteň so sklenenou intagliou (P.III). Nálezy z planírkovej vrstvy nie je možné presne datovať, pretože sa nachádzajú v sekundárnej polohe a môžu pochádzať tak z obdobia existencie drevozemného tábora (175 – 179), ako aj z mladšieho obdobia výstavby kamenného kastela (po roku 180). V planírkovej vrstve sa zachovala jedna gema a prsteň (G.II, P.I) a v prípade ďalších šiestich nálezov uvažujeme o sekundárnej polohe nálezu (P.II?, P.V, P.VI, P.VII, G.I?), resp. nepoznáme presnú polohu (G.III). Pravdepodobne primárne nálezové situácie z obdobia kamenného kastela poznáme len Kuzmová/Rajtár 1982, 179. Kuzmová/Rajtár 1983, 150. Kuzmová/Rajtár 1984, 135 - 136. Kuzmová/Rajtár 1990, 102. 73 called Building 1, but other structures and ditches in front of the fort (between the southwest corner and the south gate)258 were investigated. An iron ring with a carnelian gem (P.I) was found in the area in front of the fort, in the destruction plane layer in sector 16/s. We assume that it may be a secondary position above the level of the barracks of the earth-and-timber fort, which is referred to as Building 7. During the research season in 2004, the attention of archaeologists was focused on the area of the bath and its immediate surroundings. During the research, an amber ring (P.IV) was discovered in the bath premises (sector 37/p) in an ash destruction layer. In 2008, research continued in the same area of the stone fort bath area. An iron ring with a glass intaglio (P.III) was found in the ash destruction of sector 36/n. Finds from the plane layer cannot be dated exactly, as they are located in a secondary position and may come from both the period of the existence of the earth-andtimber fort (175-179) and the later period of the stone fort construction (after 180). One gem and a ring (G.II, P.I) were preserved in the plane layer, and in the case of six other finds, we consider them to be in secondary positions (P.II ?, P.V, P.VI, P.VII, G.I?). Therefore, we cannot identify the exact position (G.III). It is highly likely that the primary finding situations from the period of the stone fort are only known in a few cases (P.III, P.IV, P.X). The stratification of the two finds is unknown (P.VIII-IX). Rings Rings from the stone fort were made of bronze alloy (6 pieces), iron (2 pieces), gold (1 piece) and amber (1 piece). Four of them were adjusted to hold a stone or a gem, but the stones were not preserved in all of them. The variety of the rings and the methods of their manufacturing are much wider compared to the group of finds from the earth-and-timber fort. Only three specimens from this group follow the popular design of a hoop being 258 74 Kuzmová/Rajtár 1991, 58. v niekoľkých prípadoch (P.III, P.IV, P.X). Stratifikácia pri dvoch nálezoch je neznáma (P.VIII-IX). Prstene Prstene z kamenného kastela boli vyrobené z bronzovej zliatiny (6 ks), železa (2 ks), zlata (1 ks) a jantáru (1 ks). Štyri z nich boli prispôsobené na zasadenie očka alebo gemy, no nie vo všetkých sa toto očko zachovalo. Variabilita typov prsteňov a ich spôsobu výroby je oveľa väčšia ako v skupine nálezov z drevozemného tábora. K populárnemu tvaru obrúčky, ktorá sa postupne rozširovala smerom k hornej časti a dominovalo jej očko (rôzne varianty H. Guiraud, typ 2 a-d), je možné z tejto skupiny zaradiť len tri exempláre. Objavujú sa typy prsteňov rozšírené najmä v 3. storočí – tri prstene so štítkom (Guiraud 4 g, f), jeden s výraznými plecami zložený z častí (Guiraud 3), jeden vyrobený z jedného kusa jantáru (Guiraud 2 i), jeden polygonálny (Guiraud 8 g) a jeden s kľúčom, bez bližšieho určenia. Železný prsteň s karneolovou gemou z deštrukčnej vrstvy v sektore 16/s (P.I; Tab. 2.1) je vykutý ako jeden celok a v jeho hornej časti je zasadená gema. Obrúčka prsteňa sa smerom k hornej časti postupne rozširuje, prsteň nemá výrazné plecia ani výzdobu na povrchu (Guiraud 2 a). Na oranžovej intaglii je zobrazený brodivý vták z ľavého profilu, stojaci na podkladovej línii. Má dlhé nohy, oválne telo, na ktorom je jednoduchou líniou naznačené krídlo, dlhý krk, hlava a dlhý rovný zobák (Obr. 27). Jednotlivé fyziognomické znaky a proporcie tela sú dôležité pre jeho bližšiu interpretáciu. Najrozšírenejšími brodivými vtákmi, s ktorými sa môžeme stretnúť v rímskom umení, sú ibis (spájaný s egyptskými kultmi), volavka a bocian. Ibis je charakteristický svojím zahnutým zobákom, ktorý však vták na geme z Iže-Leányváru nemá.259 Vyobrazenia volavky na glyptike bývajú dobre odlíšiteľné vďaka typickým pierkam na hlave a esovite zahnutému krku. Proporcie tela aj chýbajúce špecifické znaky iných druhov zodpovedajú na intaglii z IžeLeányváru najlepšie bocianovi.260 gradually widened towards the upper part and the stone being the dominant element (various variants of H. Guiraud, type 2 a-d). Ring types that were especially common in the 3rd century were found – three plated rings (Guiraud 4 g, f), one with distinct shoulders composed of several parts (Guiraud 3), one made from a single piece of amber (Guiraud 2 i), one polygonal ring (Guiraud 8g) and one ring with a key, without further specification. The iron ring with a carnelian gem from the destruction layer in sector 16/s (P.I; Pl. 2.1) was cast as a single piece, and the gem is placed in its upper part. The ring hoop gradually widens towards the upper part, and the ring does not have distinct shoulders or a decorated surface (Guiraud 2a). An orange intaglio depicts a wading bird from the left profile standing on a groundline. It has long legs, an oval body with a wing hinted by a simple line, a long neck, a head and a long straight beak (Fig. 27). The individual physiognomic features and body proportions are important to be able to more closely interpret it. The most common wading birds that we encounter in Roman art are ibises (associated with the Egyptian cults), herons and storks. The ibis is characteristic of having a bent beak, which is, however, not depicted on the bird on the Iža-Leányvár gem.259 Depictions of herons can usually be clearly identified in glyptics thanks to the characteristic feathers on the bird‘s head and its S-shaped neck. The body proportions of the bird on the intaglios from Iža-Leányvár are missing specific signs of other species and are best matched with the stork.260 The depiction of a stork on a gem might have had several meanings in Roman times. A stork defeating a lizard is depicted on magical gems and amulets261 and might have been considered as a healing or empowering motif. Regarding depictions of a single stork, the following words of the ancient author Petronius provide insight: “Even our beloved foreign guest the stork, its type of parental love, Fig. 27 An imprint and a gem depicting a stork. Author: M. Daňová, Archive of IA SAS Nitra. Obr. 27 Odtlačok a gema s vyobrazením bociana. Autor: M. Daňová, Archív AÚ SAV. Zobrazenie bociana na geme mohlo mať v rímskej dobe niekoľko významov. Bocian porážajúci jaštericu je zachytený na magických gemách a amuletoch261 a možno ho považovať za liečebný alebo posilňujúci motív. Pri zobrazení samostatne stojaceho bociana je nápomocný antický autor Petronius, keď hovorí: „Ešte aj náš milovaný cudzí hosť – bocian, typ rodičovskej lásky, s tenkými nohami a zvukom rapkáča, vták, ktorý je na zimu v exile, ohlasovateľ teplého počasia, si teraz postavil hniezdo v tvojom obávanom hrnci.“ (Petr. Sat. LV.6). Bociana v latinčine nazýva ako pietaticultrix – ten, ktorý ctí pietas. Význam tohto slova je široký a môže znamenať vernosť, zodpovednosť, ale aj smútok. Vplyv pietas sa mohol vzťahovať na rodinné záležitosti (pietas erga parentes / pietas erga familiares), na kult (pietas erga deos) aj na vlasť (pietas erga patriam) a táto tradícia siaha hlboko do obdobia Rímskej republiky.262 Pietas bola súčasťou rímskej propagandy a jej podobizeň sa nachádzala okrem verejných stavieb veľmi často na minciach.263 Na razbách Q. Ceacillia Metella Pia z roku 81 pred Kr.264 aj na reverze In a not yet published graduate thesis of the author (Mikovínyová 2002, 30 Cat. 82) and J. Bukovič (Bukovič 2013, 26 Cat. 11), the bird on a gem is identified as an ibis. / V doposiaľ nepublikovaných absolventských prácach autorky (Mikovínyová 2002, 30 Kat. 82) a J. Bukoviča (Bukovič 2013, 26 Kat. 11) je vták na geme označený ako ibis. 260 The gems depicting a stork were found in the Snettisham Treasure (Kleibrink 1997, 92 Cat. 199 - 201). / Gemy s vyobrazením bociana sú známe zo Snettishamského pokladu (Kleibrink 1997, 92 Kat. 199 - 201). 261 CBd-446; CBd-1075, CBd-2 789; AG KHM III, 106 - 107 Cat. 1 945. 259 75 with thin legs and rattle sounds, the bird exiled by winter, the harbinger of warm weather...” (Petr. Sat. LV.6). A stork is called pietaticultrix in Latin, meaning “cultivator of pietas”. The meaning of this word is broad, and it can mean fidelity and responsibility, but also sadness. The influence of pietas might have been extended to family affairs (pietas erga parentes / pietas erga familiares), cults (pietas erga deos) and to the homeland (pietas erga patriam), and this tradition dates back deep into the period of the Roman Republic.262 Pietas was part of Roman propaganda, and its portrayal was not only common in public buildings, but very often also on coins.263 On the mintages of Q. Caecilius Metellus Pius from the year 81 BC264 and on the reverse side of coins from Marcus Agrippa from the year 41 BC,265 a stork is represented directly next to the personification of pietas. The motif of this bird on gems is often accompanied by a ritual staff of augurs (lituus)266 and priests interpreting the will of the gods by studying the bird’s behavior (their flight, sound, the time during which they appeared). The connection of a lituus and a stork indicates that the bird was also associated with magic, and its role next to the augurs on a gem was related to the role of storks in Disciplina Etrusca, texts on Etruscan magic and divination that are not in existence today (Fig. 28). The stork was depicted particularly often on coins dated to the rule of Gallienus (coinage from Mediolanum, 258 – 259267). However, interpreting the depictions of storks without any symbols or text is more difficult due to their wide range of functions. Currently, we know several analogies to the motifs from Iža. They come from collections268 and archaeological excavation. A carnelian gem from the site of Augusta Raurica is dated to the 2nd century,269 and three specimens of carnelian gems with 262 263 264 265 266 267 268 269 76 mince Marca Agrippu v roku 41 pred Kr.265 figuruje dokonca vyobrazenie bociana priamo vedľa personifikácie Pietas. Na gemách býva motív tohto vtáka doplnený aj rituálnou barlou augurov (lituus),266 kňazov interpretujúcich vôľu bohov podľa správania vtáctva (letu, zvuku, času, kedy sa objavili). Spojenie lituus a bociana naznačuje, že vták tu bol zároveň spájaný aj s mágiou a jeho úloha vedľa augurov na geme súvisela s pôsobnosťou bociana v Disciplina Etrusca, dnes už nedochovaných textoch o etruskej mágii a veštení (Obr. 28). Pozoruhodnej obľube na minciach sa bocian teší za vlády Galliena (razby z Mediolana, r. 258 – 259267). Interpretovať zobrazenia bociana bez symbolov alebo textu je však vzhľadom na jeho širokú pôsobnosť o niečo náročnejšie. Aktuálne poznáme niekoľko analógií k motívu z Iže. Pochádzajú zo zbierok268 aj archeologických výskumov. Karneolová gema zo švajčiarskej lokality Augusta Raurica je datovaná do 2. Fig. 28 Reverse of denarius depicting Pietas and a stork, under Q. Caecilius Metellus Pius, year 81 BC. Author: L. Daňová. Obr. 28 Reverz denára Q. Caecilia Metella Pia zobrazujúci Pietas a bocian, rok 81 pred Kr. Autor: L. Daňová. For more information on this topic, see Berdowski 2014, 143 - 160. /Viac o problematike pozri Berdowski 2014, 143 - 160. Komij 2011, 203 - 216 (pietas erga parentes). RRC 374/1-2. RRC 516/1-2. AG KHM III, 145 Cat. 1 946. RIC V.339, 341. AG KHM III, 145 Cat. 1 944 - 1 945; Zahlhaas 1985, 31 Cat. 21. Platz-Horster 2012, 45 Cat. 16. depictions of a stork from the Snettisham Treasure can be dated back to the 2nd century. The latest possible dating is the beginning of the 3rd century.270 In addition to the depictions of a solitary bird, we also encounter the motif of a bird defeating or devouring lizards and snakes.271 This scene is related to the concepts of magic and healing; however, lizards are missing on the gem from Iža. The meaning of the depiction of a stork on the gem from the ring P.I can therefore be understood as a symbol related to pietas; however, as of today, we cannot determine more exactly whether it was a demonstration of personal union and hope to return to the nest (to the family), or even an expression of duty and honor to the cult (pietas erga deos), the emperor or the homeland (pietas erga patriam). A bronze alloy ring with an orange-brown stone (P.II; Tab. 2.2) was found in sector 12/l. The hoop of the ring is relatively big and narrow, and it widens only in the upper part. The shoulders are neither distinctive nor decorated (Guiraud 2 b). The stone rises above the level of the ring and is only preserved in fragments. The color, transparency and the damaged state of the stone indicate that it might be made of amber, which is much softer compared to the semi-precious stones used for making gems. At the same time, it was regarded during the Roman civilization as a raw material with healing properties, which is why its use as a gem might have been more widespread than what we assume today. The stone of the ring from Iža-Leányvár could have been decorated with an engraved scene that we can no longer distinguish today. One iron ring with a glass gem (P.III; Pl. 2.3) from the ash destruction of the baths (sector 36/n) has a relatively wide and flat hoop that becomes even wider towards the upper part. The shoulders of the ring are neither distinctive nor decorated (Guiraud 2 d). The surface of the ring has been damaged by corrosion. Nearly one third of the area of the black-blue oval gem is damaged (Fig. 29). The preserved part shows a figure from its right profile standing on a groundline. The figure is leaning on a 270 271 storočia269 a tri exempláre karneolových gem s vyobrazením bociana zo Snettishamského pokladu sú datovateľné do 2., najneskôr na začiatok 3. storočia.270 Okrem samostatne zobrazeného vtáka sa stretávame aj s motívom kedy poráža alebo požiera jašterice a hady.271 Tento výjav je dávaný do súvisu s mágiou a liečením, na geme z Iže však plazy chýbajú. Význam zobrazenia bociana na geme z prsteňa P.I preto môžeme skôr označiť ako symbol spojený s pietas, avšak dnes už nevieme presnejšie určiť, či išlo o demonštráciu súkromného zväzku a nádeje na návrat do hniezda (k rodine), alebo o vyjadrenie povinnosti a cti ku kultu (pietas erga deos), napr. cisárovi alebo vlasti (pietas erga patriam). Prsteň z bronzovej zliatiny s očkom oranžovo-hnedej farby (P.II; Tab. 2.2) bol nájdený v sektore 12/l. Obrúčka prsteňa je pomerne veľká a úzka a len v hornej časti rozšírená. Plecia nie sú výrazné ani zdobené (Guiraud 2 b). Očko vystupuje nad úroveň prsteňa a zachovalo sa len vo fragmentoch. Farba, priehľadnosť a poškodenie kameňa indikujú, že by mohlo ísť o jantár. Ten má v porovnaní s polodrahokamami využívanými na výrobu gem oveľa menšiu tvrdosť. Zároveň bol v očiach rímskej civilizácie surovinou s liečivými účinkami, preto jeho využitie v podobe gem mohlo byť v antike rozšírenejšie, ako sa nám dnes javí. Očko prsteňa z IžeLeányváru mohlo byť zdobené rytým výjavom, ktorého vzhľad už dnes nevieme určiť. Železný prsteň so sklenou gemou (P.III; Tab. 2.3) z popolovej deštrukcie kúpeľov (sektor 36/n) má pomerne širokú a plochú obrúčku, ktorá sa smerom k hornej časti ešte viac rozširuje. Plecia prsteňa nie sú výrazné ani zdobené (Guiraud 2 d). Povrch prsteňa je poškodený koróziou. Plocha oválnej gemy čierno-modrej farby je takmer z jednej tretiny poškodená (Obr. 29). Na zachovanej časti je vidieť postavu z pravého profilu, ktorá stojí na podkladovej línii. Má pred sebou kopiju, o ktorú sa opiera, vedľa nej položený štít a z chrbta jej visí odev (plášť?). Pravá noha je vystretá, ľavá pokrčená a opretá len o prsty. Pravú ruku má mierne natiahnutú pred sebou. Kleibrink 1997, 92 Cat. 200 - 201. Dembski 2005, 145 Kat. 932; CBd-466, 1075, 1595, 2789. 77 spear in front of it, a shield is lying next to it and clothes (a cloak?) are draped over the figure‘s back. The right leg is straight, and the left one is bent and resting only on the toes. The figure‘s right hand is stretched slightly forward. The cloak next to the silhouette of the naked body hints that the depicted figure might be a god, the goddess Venus or a mythical hero. Neither the upper part of the figure‘s body nor the object it is holding in its right hand were preserved, but they can be reconstructed on the basis of comparable specimens. The identification of a motif with a similar depiction of a naked male figure leaning on a spear without unequivocal characteristics is not always unambiguous. Paradoxically, it is much harder to identify a mythical hero than a deity. One of the most famous scenes depicting a hero standing in front of weapons might be related to Achilles, to whom Vulcan (Greek Hephaestus) or his mother Thetis presents new weapons. Achilles even received new weapons twice during the Trojan War – the first time when he joined the war and the second time after the death of Patroclus, who went fighting with Achilles‘ weapons. After his death, the weapons came into Hector‘s possession (Hom. Ili. XVIII.478-608). That is why the second time he received weapons had a sad undertone.272 The paintings on Greek ceramics from the Archaic period depict Achilles sitting and leaning on a stick and Thetis bringing him the new weapons or comforting him in the presence of new weapons.273 This depiction continues into the Roman period as well, and is found, for example, on a mural from Pompeii.274 The composition of the scene resembles the grieving Athena on a marble relief from Athens where she is grieving in front of a grave and leaning on a spear.275 However, the combining of these two motifs where Achilles Plášť vedľa siluety nahého tela naznačuje, že vyobrazenou postavou môže byť nejaký boh, bohyňa Venuša alebo mýtický hrdina. Horná časť tela ani predmet, ktorý držal v pravej ruke, už nie sú zachované, ale na základe analógií ich vieme zrekonštruovať. Identifikácia motívu s podobným vyobrazením nahej mužskej postavy opretej o kopiju, bez jednoznačných atribútov, nie je vždy jednoznačná. Paradoxne je oveľa ťažšie identifikovať mytologického hrdinu než boha. Jeden z najznámejších výjavov so zobrazením hrdinu stojaceho nad výzbrojou môže súvisieť s Achillom, ktorému prezentuje novú zbroj Vulcan (gr. Hefaistos) alebo matka Thetis. Achilles dostal novú zbroj počas trójskej vojny dokonca dvakrát. Prvýkrát pri svojom vstupe do vojny a druhýkrát po smrti Patrokla, ktorý sa v Achillovej zbroji vydal bojovať, a po jeho smrti si Achillov majetok prisvojil Hector (Hom. Ili. XVIII.478-608). Preto druhé odovzdávanie výstroje má smutný podtón.272 Na maľbách z gréckej keramiky od archaického obdobia je Achilles zobrazovaný, ako sedí opretý o palicu, a Thetis mu prináša novú zbroj, alebo ho vedľa novej zbroje utešuje.273 Zobrazenie pokračuje aj v rímskom období, napríklad na nástennej maľbe z Pompejí.274 Kompozícia výjavu pripomína smútiacu Athenu na mramorovom reliéfe z Atén, ktorá smúti nad hrobom opretá o kopiju.275 Spojenie oboch motívov, kedy by Achilles (či iný antický hrdina) stál opretý o kopiju alebo palicu nad zbrojou, však v rímskom umení okrem zobrazení na gemách nepoznáme. (Obr. 30) Výjavy podobné mladíkovi z Iže sú známe z viacerých nálezov z oblasti rímskeho impéria. Na exemplároch z Carnunta označuje G. Dembski zobrazenie ako Achilla276 alebo Thesea.277 Oboch hrdinov odlišuje podľa predmetu, ktorí držia v ruke (Achilles má prilbu, Theseus opasok s mečom278). Ďalšie intaglie s takmer totožným motívom sa nachádzajú This moment is caught on a red figure pottery painting, dated around 470 BC, British Museum Inv. Nr. 1864,1007.126 Cat. Vases E 363. / Tento moment zobrazuje červenofigúrová maľba na keramike, dat. okolo 470 pred Kr. British Museum Inv. Nr. 1864,1007.126 Cat. Vases E 363. 273 For example, red-figured hydria (575 - 550 BC), today in Musée du Louvre, Paris, Inv. nr. E 869. / Napr. čiernofigúrová hydria (575 - 550 pred Kr.), dnes Musée du Louvre, Paris, Inv. nr. E 869. 274 Fresco from a house in Pompeii IX.1.7, found in triclinium E. Today in National Archaeological Museum, Neapol. / Freska z domu v Pompejách IX.1.7, nájdená v tricliniu E. Dnes v National Archaeological Museum, Neaples. 275 Acropolis Museum in Athens, Inv. nr. 695. 272 78 Fig. 29 A detail of a gem with fragments depicting a hero. Author: Archive of IA SAS Nitra, modified by M. Daňová. Obr. 29 Detail gemy s fragmentom vyobrazenia héroa. Autor: Archív AÚ SAV, upravila M. Daňová. (or another ancient hero) stands leaning on a spear or a stick over weapons had not yet been found in the Roman art, with the exception of depictions on gems (Fig. 30). Scenes resembling the one with the young man from Iža are known from various finds in the area of the Roman Empire. G. Dembski describes the specimens from Carnuntum as depicting Achilles276 or Theseus.277 He distinguishes both heroes on the basis of an object they are holding in their hands (Achilles a helmet, Theseus a belt with a sword278). Other intaglios with an almost identical motif are found in the collections of museums in Fig. 30 Bearded man standing at tomb stele. Attic red figure lekythos. Kassel, Antikensammlung Author: ArchaiOptix (CC-BY-SA-4.0), modified by M. Daňová. Obr. 30 Muž s bradou stojaci pred pomníkom. Attický červenofigúrový lekythos. Kassel, Antikensammlung. Autor: ArchaiOptix (CC-BY-SA-4.0), upravila M. Daňová. v zbierkach múzeí v Budapešti, Ljubljane alebo Lisabone.279 Aká je teda identita nahého hrdinu na geme zasadenej v prsteni (P.III) z Iže? Podľa M. Heniga sa tento motív v rôznych variantoch objavuje na rímskych gemách najčastejšie v 2. storočí280 a mladíka, ktorý drží meč alebo Peleovu prilbu, je podľa Heniga možné identifikovať ako Achilla smútiaceho za Patroklom.281 E. Zwierlein-Diehlová nazýva mladíkov (s prilbou) jednoducho ako héroov282 a R. Amedicková je v presnom určení rovnako opatrná.283 Pretože časť gemy z Iže je poškodená, nevidíme na nej celého hrdinu. Konečné určenie identity héroa nechávame Dembski 2005, 109 Taf. 56 Cat. 568 - 569. Dembski 2005, 108 Taf. 55 Cat. 560. 278 G. Dembski also published another gem depicting a young man with a spear and a helmet, and identifies him as Theseus/ G. Dembski publikoval zároveň gemu s mladíkom, ktorý má kopiju a prilbu, a identifikuje ho ako Thésea (Dembski 2005, 108 Taf. 55 Cat. 560). 276 277 79 Budapest, Ljubljana and Lisbon.279 What is the identity of the naked hero on the gem from the ring (P.III) found in Iža then? According to M. Henig, this motif can be found in multiple variations on Roman gems, most often in the 2nd century,280 and the young man holding a sword or the helmet of Peleus can, in Henig‘s opinion, be identified as Achilles mourning Patroclus.281 E. Zwierlein-Diehl names the young men (with the helmet) simply as heroes,282 and R. Amedick is similarly careful in definitive identification.283 Since part of the gem from Iža is damaged, we cannot see the complete picture of the hero on it. Therefore, we leave the final identification of the hero open. The motif of an ancient hero on the gem could have had cult importance as well as personal importance for its wearer. Its presence is not surprising in the military environment since the strength, courage and wit of heroes could help the wearer survive battle. The amber ring (P.IV; Pl. 2.4) from the ash destruction in the bath building (sector 37/p) has an evenly wide hoop that thickens towards the upper part and develops into an indication of shoulders (Guiraud 2 i). The external side of the hoop is adorned with protruding lines and a bezel is found in the upper part. The surface of the ring is partly damaged, and except for the protruding lines, no other type of decoration is present (Fig. 31). It was made of a single piece of amber. Given the environment of the military fort, an object made of this material is a unique find. In the ancient period, amber and the products made from it were mostly associated with luxury. Pliny mentions them as being luxury goods that are attractive for women, and compares its preciousness to crystal and preto otvorené. Motív antického hrdinu na geme mohol mať pre nositeľa ako kultový, tak osobný význam. Vo vojenskom prostredí nie je jeho výskyt ničím prekvapujúci, pretože sila, odvaha alebo dôvtip hrdinov mohli nositeľovi pomôcť prežiť v boji. Jantárový prsteň (P.IV; Tab. 2.4) z popolovej deštrukcie v budove kúpeľov (sektor 37/p) má rovnomerne širokú obrúčku, ktorá však smerom k hornej časti hrubne a vytvára náznak pliec (Guiraud 2 i). Vonkajšia strana obrúčky je zdobená vystupujúcimi líniami a na hornej časti je malá hladká plôška. Povrch prsteňa je čiastočne poškodený a okrem vystupujúcich línií nie je badať iný spôsob výzdoby (Obr. 31). Bol vyrobený z jediného kusu jantáru. V prostredí vojenského tábora je predmet z tejto suroviny unikátnym nálezom. Jantár a výrobky z neho boli v antike spájané v prvom Fig. 31 An amber ring (P.IV). Author:Archive of IA SAS Nitra. Obr. 31 Jantárový prsteň (P.IV). Autor: Archív AÚ SAV. Magyar Nemzeti Múzeum, Budapest (the site of the find is unknown, the meaning is interpreted as a depiction of Achilles or a warrior) (Gesztelyi 2000, 68 Cat. 182); Narodni Muzej Slovenije, Ljubljana (the site of the find is Emona; the scene is interpreted as Bonus Eventus) (Nestorović 2005, 28 Cat. 19); Museu Nacional de Arqueologia, Lisbon (the site of the find is Ammaia, the scene is interpreted as a young warrior) / Magyar Nemzeti Múzeum, Budapest (miesto nálezu neznáme; interpretácia výjavu ako Achilles alebo bojovník) (Gesztelyi 2000, 68 Kat. 182); Narodni Muzej Slovenije, Ljubljana (miesto nálezu Emona; interpretácia výjavu ako Bonus Eventus) (Nestorović 2005, 28 Kat. 19); Museu Nacional de Arqueologia, Lisabon (miesto nálezu Ammaia, interpretácia výjavu ako mladý bojovník) (Cravinho 2017, 198 Cat. 33). (Cravinho 2017, 198 Cat. 33). 280 Henig 1974, 41. 281 Henig 1974, 65 - 66. 282 AG KHM III, 50 - 51 Cat. 1 627 - 1 629. 283 Amedick 2007, 136 Nr. I. 279 80 vessels made of fluorite (Plin. Nat. XXXVII.11); he also recognizes several types of it, and considers translucent red amber to be the most valuable (Plin. Nat. XXXVII.12). When shaped as an amulet, it was meant to protect children, and according to Callistratus, it also possessed healing properties. It could cure hallucinations and troubles with urination when a person wore it on their body or when they drank it (crushed or ground), and in combination with other substances, it was a remedy for inflammation and stomach problems (Plin. Nat. XXXVII.12). In ancient Rome, amber was processed in specialized workshops where it was used for making amulets, cosmetics tools, jewelry and miniatures of vessels with characteristic reddish coloration.284 Gladiators wore amber amulets to ensure their victory.285 Whereas beads and amulets were considerably abundant in the areas of the Roman provinces,286 rings made of a single piece of amber are much scarcer. Analogies from the area of Pannonia were catalogued by F. Szűcs,287 who typologically classified all the known rings based on their shape and decor.288 She managed to trace the most numerous groups of amber rings to the Roman town of Poetovio,289 and somehow a smaller number to Savaria.290 Three specimens are listed as being from Brigetio.291 Roman Aquilea is considered to be a central point of amber product crafting, and numerous finds of amber rings of various shapes were discovered there.292 The production of amber goods peaked in the period of the Flavian dynasty until the end of the rule of the Antonine dynasty (69-192 AD).293 The dating of these types of rings is most rade s prepychom. Plinius o ňom hovorí ako o luxusnom tovare, ktorý je zaujímavý pre ženy, a jeho vzácnosť prirovnáva ku krištáľu a nádobám z fluoritu (Plin. Nat. XXXVII.11), rozoznáva niekoľko druhov a za najvzácnejší považuje priesvitný jantár červenej farby (Plin. Nat. XXXVII.12). Vo forme amuletov mal chrániť deti a podľa Callistrata mal aj liečivé účinky. Odstraňoval blúznenie, problémy s močením takým spôsobom, že ho človek mohol nosiť na tele alebo (podrvený či pomletý) vypiť, a v kombinácii s inými látkami liečil zápaly a žalúdočné problémy (Plin. Nat. XXXVII.12). Jantár bol v Rímskej ríši opracovávaný v špecializovaných dielňach, ktoré dokázali vytvoriť amulety, kozmetické potreby, šperky alebo miniatúry nádob s charakteristickým sfarbením do červena.284 Gladiátori nosili jantárové amulety aby im zaistili víťazstvo.285 Kým korálikov a amuletov je v prostredí rímskych provincií pozoruhodné množstvo,286 prítomnosť prsteňov z jedného kusu jantáru je oveľa zriedkavejšia. Analógie z prostredia Panónie spracovala F. Szűcsová,287 ktorá všetky známe prstene typologicky zaradila na základe ich tvaru a výzdoby.288 Počtom najväčšie skupiny jantárových prsteňov sa jej podarilo dohľadať v rímskom meste Poetovio289 a o niečo menej v Savarii290. V Brigetiu eviduje 3 exempláre.291 Za centrum výroby jantárových výrobkov sa považovala rímska Aquilea, odkiaľ pochádzajú aj početné nálezy jantárových prsteňov rozličného tvaru.292 Produkcia jantárových výrobkov kulminovala v období od vlády Flaviovcov do konca vlády Antoninovcov (69-192 po Kr.).293 Datovanie týchto druhov Mrázek 2013, 258. Mrázek 2013, 258. 286 Augusta Raurica (Riha 1990, 79 Tab. 94); Gerulata (Kraskovská 1974, 153 - 154). 287 Szűcs 2017, 19 - 24. 288 F. Szűcs also worked with the older typology of E. Sprincz (Sprincz 1957, 107 - 117), but considers it obsolete (Szűcs 2017, 19). / F. Szűcsová pracovala aj so staršou typológiou E. Sprinczovej (Sprincz 1957, 107 - 117), považuje ju však za zastaralú (Szűcs 2017, 19). 289 Szűcs 2017, 84.1.1. 26 specimens in total were from the various locations in the area of today‘s cities of Ptuj and Zgorna Hajdina (Lazar 2004, 78 Fig. 92; Vomer-Gojković 1992, 93 - 95 Cat. 33 - 39; Vomer-Gojković/Žižek 2008, 106 Fig. a-f). All specimens correspond to the Guiraud type 2. / Szűcs 2017, 84.1.1. Spolu 26 exemplárov pochádza z rôznych lokalít v oblasti dnešného mesta Ptuj a Zgorna Hajdina (Lazar 2004, 78 Fig. 92; Vomer-Gojković 1992, 93 - 95 Kat. 33 - 39; Vomer-Gojković/Žižek 2008, 106 Fig. a-f). Všetky exempláre zodpovedajú typu Guiraud 2. 290 Szűcs 2017, 84.1.13. 291 Szűcs 2017, 84.1.19. 292 Di Giacomo 2016, 189 Tav. XIII.13 - 20. 293 Milovanović 2018, 104. 284 285 81 often delimited to the 1st to 2nd centuries depending on the circumstances of discovery and their visual appearance. The shapes of the amber rings preferred in the Pannonia province were rings with anthropomorphic or zoomorphic motifs that significantly extended over the edge of a jewel in its upper part. A ring with indentation along the edges without accented shoulders and with a bezel similar to the one found in Iža has so far only been identified in Poetovio (one specimen).294 F. Szűcs also mentions the older opinion of E. Sprincz in her work, stating that the massive and heavy amber rings might have been worn on a string or were just put on display.295 However, the shape of the Iža specimen does not especially stand out, so it could have been used functionally and worn on a regular basis. The specific shape of the ring from Poetovio could, moreover, hypothetically hint to the trade or personal connections of an individual in a military unit on the Danube with this city. There is at least one preserved find linked to a military leader from Poetovio that was discovered in Slovakia. Marcus Valerius Maximianus, the leader of the vexillatio that spent the winter of the year 179/180 near the Laugaricio settlement (where he gave an order to carve the inscription commemorating this event into a rock), also came from Poetovio.296 The amber ring (P.IV) from the Iža fort is also an important indicator that amber was not necessarily intended as protection for women and children, as evidenced by the finds from ancient burial sites, but that it also appears in the military environment. A massive golden ring (P.V; Pl. 2.5) was found in a mixed layer of a borrow pit from the 4th century (sector 13/l). The ring hoop becomes significantly wider towards the upper part and creates relatively sharp shoulders that are almost in one line with the central bezel in the upper part (Guiraud 3). Indentations in the lower part form a motif of a pelte or a floral motif. The upper part of the ring is decorated with perforations and incisions 294 295 296 82 prsteňov je najčastejšie ohraničené do 1. až 2. storočia v závislosti od nálezových okolností a vzhľadu. Preferovanými tvarmi jantárových prsteňov v provincii Panónia boli prstene s antropomorfnými alebo zoomorfnými motívmi, ktoré výrazne prečnievali nad úroveň šperku v jeho hornej časti. Prsteň s vrúbkovaním po obvode, bez zvýraznených pliec a s hladkou hornou plôškou podobný nálezu z Iže bol zatiaľ identifikovaný len v Poetoviu (jeden exemplár).294 F. Szűcsová vo svojej práci uvádza aj starší názor E. Sprinczovej, že masívne a ťažké jantárové prstene mohli byť nosené na šnúrke alebo len vystavené.295 Tvar exempláru z Iže však príliš neodstával, a preto mohol byť prakticky využívaný a bežne nosený. Špecifický tvar prsteňa podobný exempláru z Poetovia by zároveň mohol hypoteticky naznačovať obchodné alebo osobné väzby jednotlivca z vojenskej posádky na Dunaji s týmto mestom. Na území Slovenska je dochovaná ešte minimálne jedna pamiatka súvisiaca s vojenským veliteľom pôvodom z Poetovia. Marcus Valerius Maximianus, veliteľ vexilácie, ktorá zimovala v roku 179/180 neďaleko miesta zvaného Laugaricio, kde aj nechal na skale vytesať nápis pripomínajúci túto udalosť, pochádzal práve z Poetovia.296 Jantárový prsteň (P.IV) z kastela v Iži je zároveň dôležitým indikátorom, že jantár nemusel byť materiálom určeným na ochranu žien a detí, ako dokazujú nálezy z antických pohrebísk, ale vyskytuje sa aj vo vojenskom prostredí. Masívny zlatý prsteň (P.V; Tab. 2.5) bol nájdený v zmiešanej vrstve zásypu zemníka zo 4. storočia (sektor 13/l). Obrúčka prsteňa sa smerom k hornej časti výrazne rozširuje a vytvára pomerne ostré plecia, ktoré sú takmer v jednej úrovni s centrálnou plôškou v hornej časti (Guiraud 3). V dolnej časti vytvárajú zárezy motív pelty, resp. florálny motív. Horná časť prsteňa je zdobená prelamovaním a zárezmi vytvárajúcimi po stranách masívne volúty pripomínajúce štylizované rastlinné úponky. Tvar tohto šperku je veľmi špecifický, charakteristický pre 3. storočie. Analógie tohto honosného tvaru nie sú bežné. Z prostredia Szűcs 2017, 77 Nr.8. (Cat. III.13); Vomer-Gojković/Žizek 2008, 106 Cat. 82.a. Szűcs 2017, 20. Nešporová/Rajtár 2000, 32. creating massive volutes that resemble stylised plant tendrils. The shape of this jewel is very specific, typical of the 3rd century. Analogies of this luxurious shape are not common. Only one specimen is known from the Pannonia region, namely from the area of today‘s Lake Balaton.297 The shapes and decor of the much more widespread ring types (Guiraud 3 e-f) that were discovered, e.g., in Carnuntum298 and in Cífer-Pác299 (Fig. 10) suggest that they could belong to a similar period; alternatively, they could have been the first stage or a continuation of the extravagant rings with sharp shoulders. A stone made of a thin golden sheet dominates the center of the surface in the upper part. The motif rises above the surface and could have been created by two methods: either by simply hammering the sheet around the original shape300 followed by the additional deepening of certain spots of the scene or by repoussé (punches in the rear part of the sheet in order to create a relief, to which details were added). The current state of the relief decor does not allow for the identification of certain details of the scene. The sheet replaces the original gem that was not preserved, and its outer edges are enclosed by an undecorated rim and beading. A scene similar to this one, also depicted on a plate made of a thin sheet of gold rimmed by beading, is known from the now lost ring made of golden sheet which was found in the close vicinity of Eisenstadt.301 A couple holding hands (dextrarum iunctio) is depicted on the ring‘s bezel.302 The golden foil of the Iža specimen contains the image of two figures standing opposite each other. K. Kuzmová and J. Rajtár interpreted the scene as an image copied from a coin. It is supposed to represent a man (standing on the left) and a woman Pannonie Superior je známy jediný exemplár z okolia dnešného Balatonského jazera.297 Tvary a dekorácia oveľa rozšírenejších typov prsteňov (Guiraud 3 e-f), aké poznáme napríklad z Carnunta298 a Cífera-Pácu299 (Obr. 10), naznačujú, že by mohli pochádzať z podobného obdobia, prípadne byť predstupňom alebo pokračovateľom módy extravagantných prsteňov s ostrými plecami. Uprostred plochy v hornej časti prsteňa je očko vytvorené z tenkého zlatého plechu. Motív vystupuje nad povrch a mohol vzniknúť dvoma spôsobmi. Buď jednoduchým obtepaním predlohy300 a niektoré časti výjavu sa dodatočne prehĺbili, alebo bol vytvorený cizelovaním (údermi zo zadnej strany plechu sa vytvoril reliéf, ktorý bol následne doplnený o detaily). Súčasný stav reliéfnej výzdoby neumožňuje identifikovať niektoré detaily výjavu. Plech nahrádza pôvodnú gemu, ktorá sa nezachovala, a jeho obvod je ohraničený nezdobenou obrubou a perlovcom. Podobný výjav vytvorený tiež na platničke z tenkého zlatého plieška, lemovaný perlovcom je známy na dnes už stratenom prsteni zo zlatého plechu, ktorý sa našiel v blízkosti Eisenstadtu.301 Na platničke prsteňa je zobrazený pár, ktorý sa drží za ruky (dextrarum iunctio).302 Na zlatej platničke exempláru z Iže sú tiež zobrazené dve oproti sebe stojace postavy. K. Kuzmová a J. Rajtár interpretovali scénu ako výjav skopírovaný z mince. Má predstavovať muža (stojaceho vľavo) a ženu (stojacu vpravo), ktorá mu podáva ruku. Podobné výjavy sa vyskytujú na reverzoch mincí a tie zobrazujú napr. Concordiu, Felicitas alebo Fortunu.303 T. Kolník interpretuje tento motív ako vyobraze-nie niektorého z cisárov, ktorého korunuje bohyňa víťazstva Victoria.304 Pretože platnička je zhotovená z tenkého plechu a motív Gesztelyi 2001, 135 - 137 Cat. 13.; Daňová 2002, 124 Cat. 393. Daňová 2002, 124 Cat. 394. 299 Varsik/Kolník 2016, 184 - 185. 300 A similar small sheet hammered originally around the glass core is found in the collections of Archäologisches Museum Carnuntinum (Inv. No. 22 695). The motif on the golden sheet cannot be properly identified anymore, however, the glass core clearly depicts a lion walking to the right with a flipped crescent above it. / Podobný pliešok obtepaný pôvodne okolo skleneného jadra sa nachádza v zbierkach Archäologisches Museum Carnuntinum (Inv. č. 22695). Na zlatom pliešku už nie je možné motív dobre identifikovať, avšak na sklenom jadre je zreteľne zobrazený doprava kráčajúci lev s obráteným polmesiacom nad sebou. 301 Kubitschek 1928, 105 Taf. 3.1.a., Taf. 3.2.a. 302 According to Kubitschek, the diameter of the ring is very small even for smaller fingers. / Priemer prsteňa je podľa Kubitscheka veľmi malý aj na menšie prsty ruky. 297 298 83 Fig. 32 A detail depicting a pair of figures on a golden plate. Author: M. Daňová Obr. 32 Detail vyobrazenia dvojice postáv na zlatej platničke. Autor: M. Daňová. (standing on the right) who is extending her hand towards him. Similar scenes can be found on the reverse side of coins and are meant to depict, e.g., Concordia, Felicitas or Fortuna.303 T. Kolník interprets this motif as a depiction of an emperor that is being crowned by Victoria, the goddess of victory.304 Because the bezel is made of a thin sheet and the motif was not carefully worked out and deepened, the details are very hard to identify. The only distinguishable items are the main lines of both figures, the connection of their hands and a hint of cloth/drapery on the bodies of the protagonists. No other attributes or gestures can be clearly identified (Fig. 32). The depiction of two figures with the gesture of holding hands had multiple variations in ancient iconography. The most often encountered depiction is a married couple holding hands and thus demonstrating a certain union (dextrarum iunctio). It was a gesture of the confirmation of an oath and union in Roman religion. The right hand was, according to Romans, dedicated to the goddess Fides (Trust, Fidelity) (Liv. Hist. XXIII.9.3), 303 304 84 Kuzmová/Rajtár 1984, 137. Kolník 1988, C.1.13. Fig. 33 A married couple shaking hands (dextrarum iunctio). A detail of the funeral altar in the Uffizzi Gallery in Florence. Author: M. Daňová. Obr. 33 Manželský pár podávajúci si ruky (dextrarum iunctio). Detail pohrebného oltára v Galérii Uffizzi vo Florencii. Autor: M. Daňová. nebol precízne prepracovaný a prehĺbený, detaily sú veľmi ťažko identifikovateľné. Zreteľné sú len hlavné línie oboch postáv, spojenie ich rúk a náznak odevu/drapérie na telách oboch aktérov. Žiadne ďalšie atribúty ani gestá nie je možné jednoznačne identifikovať (Obr. 32). Vyobrazenie dvoch postáv s gestom podaných rúk má v antickej ikonografii niekoľko rôznych variantov. Najčastejšie sa stretávame so zobrazením manželského páru, ktorý si podáva ruky a demonštruje tým určitý zväzok (dextrarum iunctio). V rímskom náboženstve bolo toto gesto potvrdením prísahy a zväzku. Pravá ruka bola podľa Rimanov zasvätená bohyni Fides (Dôvera, Vernosť) (Liv. Hist. XXIII.9.3) a výjav dvoch postáv so spojenými pravými rukami zároveň zosobňoval iné personifikované božstvo, s obľubou prezentované v umení rímskeho cisárstva – Concordiu (Svornosť). Dextrarum iunctio býva spájané s manželským zväzkom (Obr. 33), ale aj s politickým a mocenským spojenectvom, často propagovaným práve na rímskych minciach ako Concordia Augusta/ Concordia Augustorum (Svornosť cisárskej rodiny). Námet and the scene of two figures holding right hands also represented another personified deity, one that was much liked and often represented in the art of the Roman Empire – Concordia (Concord). Dextrarum iunctio is often associated with the union of marriage (Fig. 33), but also with political and power alliances, often promoted particularly on Roman coins as Concordia Augusta/Concordia Augustorum (Concord of an emperor‘s family). During the rule of the Nerva–Antonine dynasty, the imagery of dextrarum iunctio became popular in minting, in particular on the motifs depicted on the reverse side of coins. Antoninus Pius even issued coins with the images of Marcus Aurelius and Faustina Minor on the reverse side during his rule.305 Several decades later, co-emperors Marcus Aurelius and Lucius Verus appear next to each other.306 The popularity of this motif on Roman coinage continued until the 3rd century, in which married couples are depicted side by side,307 two deities holding hands308 or the emperor striving to establish order in the Empire by holding hands with Concordia.309 Given the quality of the depiction, it is difficult to determine what kind of union is depicted. The scene must have had great importance to the wearer, however, since it was used as a replacement for a missing gem in the golden ring. Pliny the Elder even writes about golden rings, portraying that a precedent had been set by the emperor during the rule of emperor Claudius, when “people who owned a golden ring with the likeness of the emperor could apply for an audience with the emperor without major difficulty” (Plin. Nat. XXXIII.12). However, in the current stage of investigation, we cannot sta-te dextrarum iunctio sa stal v mincovníctve, resp. zobrazovaných motívoch na reverzoch mincí populárnym za vlády adoptívnych cisárov, keď Antoninus Pius nechával ešte za svojej vlády na reverzoch mincí zobrazovať Marca Aurelia a Faustinu Minor.305 O niekoľko desaťročí neskôr sa vedľa seba objavujú spoluvladári Marcus Aurelius a Lucius Verus.306 Obľuba tohto motívu v rímskom mincovníctve pokračuje aj v 3. storočí, kedy sú vedľa seba zobrazené manželské páry,307 dve božstvá podávajúce si ruku308 alebo cisár usilujúci sa o nastolenie poriadku v ríši, podávajúci si ruku práve s Concordiou.309 Vzhľadom na kvalitu zobrazenia je preto ťažké určiť, o aký druh zväzku ide. Nositeľ však výjavu pripisoval veľký význam, keď ním nahradil chýbajúcu gemu v zlatom prsteni. Plinius Starší o zlatých prsteňoch s podobizňou cisára dokonca uvádza, že za cisára Claudia vznikol nový precedens, kedy „ľudia, ktorí mali na zlatom prsteni podobizeň cisára, sa mohli bez väčších problémov uchádzať o audienciu u cisára” (Plin. Nat. XXXIII.12). V súčasnom stave bádania však nevieme s istotou určiť, do akej miery bolo toto pravidlo dodržiavané aj v 3. storočí a neskorej antike. Napriek tomu možno prsteň z Iže jednoznačne považovať za predmet určujúci mimoriadne postavenie nositeľa. Vzhľadom na nálezový kontext prsteňa (vojenské prostredie, typologické zaradenie do 3. storočia) možno skôr uvažovať, že na výjave je zobrazený cisár, ktorý si podáva ruku s personifikáciou Svornosti – Concordiou (Obr. 34). Možno teda súhlasiť s pôvodnou interpretáciou K. Kuzmovej a J. Rajtára, že ide o motív, ktorého predobrazom je numizmatická predloha. Je viac ako pozoruhodné, že práve Coinages e.g. RIC III.191, 402A-B, 434. / Razby napr. RIC III.191, 402A-B, 434. Coinages e.g. RIC III 795 - 799, 801. Coins with Concordia and the inscription CONCORDIA AVG are also known from the coinage of Vespasian, although the reverse side solely depicts a goddess (RPC II.804, 809, 818, 823 - 824, 830, 837, 842 -843, 847 and further). / Razby napr. RIC III 795 - 799, 801. Mince s Concordiou a nápisom CONCORDIA AVG sú známe aj z razieb Vespasiana, avšak na reverze je zobrazená len samotná bohyňa (RPC II.804, 809, 818, 823 - 824, 830, 837, 842 -843, 847 a ďalej). 307 Alexander Severus and Orbiana (RIC IV.2, 122, 657); Elagabalus and Aquilia (RIC 228); Gallienus and Salonina (RIC 63) – all with the multiple variants of the inscription CONCORDIA. / Alexander Severus a Orbiana (RIC IV.2, 122, 657); Elagabalus a Aquilia (RIC 228); Gallienus a Salonina (RIC 63) – všetky s rôznymi variantmi nápisu CONCORDIA. 308 Tyche and Zeus Ammon, inscription CONCORDIA BOSTREN(O)RVM (RPC IX, 2210, 2213). 309 Aurelianus and Concordia (RIC online 2216); Philip I the Arab and Concordia (?) (RPC VIII. 6486), Marcus Aurelius Probus and Concordia Milit(um) (RIC 325; RIC 340; RIC V.657; RIC V.650); Tacitus and Concordia Milit(um) (e. g. RIC V.1 183 var). 305 306 85 Fig. 34 The reverse of an aureus of Emperor Aurelianus depicting the Emperor and Concordia, year 271. Author: L. Daňová. Obr. 34 Reverz antoniniánu cisára Aureliana zobrazujúci cisára a Concordiu, rok 271. Autor: L. Daňová. with certainty to what extent this rule was followed in the 3rd century and late antiquity. Despite this, the ring from Iža can definitely be considered as an object pointing to the unique status of its wearer. Given the context of the ring’s discovery (military environment, typological classification as being from the 3rd century), it can be assumed that the scene depicts the emperor holding hands with the personification of concord – Concordia (Fig. 34). It is therefore possible to agree with the original interpretation of K. Kuzmová and J. Rajtár that it concerns a motif borrowed from numismatics. It is highly remarkable that the desperate barracks emperors specifically had a penchant for depictions of Concordia, and her specification as Concordia Militum on the Siscian coinage of Probus and Tacitus prove the emperors’ connection with the military environment and with this part of the Roman Empire. The image of the union of the emperor‘s hands and the hands of Concordia Militum persists until the end of the 3rd century on the Antoninianus coinage of Diocletian (295 – 296).310 The period of the rule of the barracks emperors appears to be the most likely period of interference with rings. One of the reasons explaining why wearers were forced to replace original gems with a different 310 86 RCV IV, Nr. 12636. znesvárení vojenskí cisári nachádzali obľubu v zobrazovaní Concordie a jej špecifikácia ako Concordia Militum na siscijských razbách Proba a Tacita dokladajú spätosť cisárov s vojenským prostredím i touto časťou Rímskej ríše. Výjav spojenia rúk cisára s bohyňou Concordiou Militum pretrváva aj v závere 3. storočia na razbách antoniniánov Diocletiana (295 – 296).310 Práve obdobie vlády vojenských cisárov sa javí aj ako najpravdepodobnejšie obdobie, kedy zrejme došlo k zásahu na prsteni. Jedna z možností, prečo musel nositeľ vymeniť pôvodnú gemu za iný motív, mohlo byť damnatio memoriae. Následná snaha o vytvorenie alternatívneho výjavu na zlatom pliešku naznačuje, že nositeľ potreboval rýchlu alternatívu, ktorá by mala spätosť s cisárom. Podoba prsteňa nájdeného v zemníku mohla hypoteticky vzniknúť v záverečnej štvrtine 3. storočia. Povrch prsteňa aj plieška nesie znaky ošúchania a vrypov, preto je pravdepodobné, že ho v tejto podobe ešte nejaký čas jeho majiteľ používal. Tri štítkové prstene z bronzovej zliatiny pochádzajú z výskumov Archeologického ústavu SAV (P.VI; Tab. 2.6 a P.VII; Tab. 2.7) a B. Svobodu (P.VIII; Tab. 2.8). Prsteň P.VI bol nájdený v zmiešanej vrstve na ploche Stavby I (sektor 13/k), pravdepodobne v sekundárnej polohe, ďalší exemplár P.VII pochádza zo zásypu priekopy pred južnou bránou kastela (sektor 23/t). Presné miesto nálezu posledného prsteňa (P.VIII) nepoznáme, predpokladáme však, že by mohol pochádzať skôr zo severovýchodnej časti kastela, kde sa realizovala väčšina výskumov v 50. rokoch. Všetky majú tenkú, rovnomerne hrubú obrúčku, ktorá je v hornej časti rozšírená do oválneho štítku. Prsteň P.VI má spoj obrúčky a plôšky zosilnený o bočnú dekoráciu obrúčky pri štítku (Guiraud 4 g), ďalšie dva sú bez výzdoby (Guiraud 4 f). Povrch obrúčok zdobia po vonkajšom obvode pravidelné ryhy. Prvé dva exempláre sa zachovali len čiastočne, dolná časť ich obrúčky je odlomená. Prsteň P.VIII sa zachoval v celku. Výjavy na štítkoch nie je vždy možné úplne identifikovať. H. Guiraudová tieto varianty (4 d-h) nezaradila do časovej osi, pretože v skúmanej skupine z Gallie mala len veľmi málo exemplárov. 311 Na štítku prsteňov P.VI aj P.VII je zobrazený orol motif might have been damnatio memoriae. The subsequent effort to create an alternative scene on the golden sheet indicates that the wearer needed a quick alternative that would have a connection to the emperor. The appearance of the ring found in the borrow pit could hypothetically have been made in the final quarter of the 3rd century. The surface of the ring and the sheet show signs of wear and incisions, which makes it likely that the wearer used this ring in this form for some time. Three plated rings from bronze alloy come from the finds of the SAS Institute of Archaeology (P.VI; Pl. 2.6 and P.VII; Pl. 2.7) and B. Svoboda (P.VIII; Pl. 2.8). Ring P.VI was discovered in a mixed layer in the area of Building I (sector 13/k), most likely in a secondary position. Another specimen, P.VII, comes from the backfill of a trench in front of the southern gate of the fort (sector 23/t). The exact place of the discovery of the last ring (P.VIII) is not known; we, however, assume that it most likely came from the northeastern part of the fort where most of the research in the 1950s took place. All of them have a thin, evenly thick hoop that widens towards the oval plate in the upper part. Ring P.VI has a link between the hoop and the bezel that is supported by side hoop decoration near the plate (Guiraud 4g), and the other two are without any decoration (Guiraud 4f). The hoop surface is adorned with regular indentations along the exterior edge. The first two specimens were only partly preserved, and the lower part of the hoop is broken off. Ring P.VIII was wholly preserved. The scenes on the plates cannot be completely identified. H. Guiraud did not place these variants (4d-h) on the timeline since the research group from Gaul listed only very few specimens.311 The plates of rings P.VI and P.VII depict an eagle with slightly extended wings, shown from its right profile, standing on a groundline (Fig. 35). The scene on ring P.VII is partly damaged. Its stance resembles depictions on gems312 or Fig. 35 A detail depicting a ring plate (P.VI). Author: M. Daňová. Obr. 35 Detail vyobrazenia zo štítku prsteňa (P.VI). Autor: M. Daňová. s mierne roztiahnutými krídlami, natočený z pravého profilu, stojaci na podkladovej línii (Obr. 35). Na prsteni P.VII je výjav čiastočne poškodený. Jeho postoj pripomína vyobrazenia na gemách312 alebo v sochárstve313, ktoré bývajú doplnené vojenskými insígniami a oltármi. Pre vojakov rímskej cisárskej armády bolo zobrazenie orla légie (aquila) najdôležitejším symbolom. Napriek tomu, že sa nám nezachoval žiadny pôvodný nález tohto druhu,314 ikonografia z vojenského prostredia je mimoriadne bohatá a na jej základe je možné urobiť si obraz o vzhľade tohto symbolu. Čestný titul nositeľa orla légie bol určený pre najschopnejších vojakov, ktorí získali titul aquiliferi. Na stéle aquilifera 13. légie Cn. Masia sa nachádza jeho podoba vo vojenskej zbroji a insígnia, na ktorej vrchole je aquila.315 Orol stojí a má do strán roztiahnuté krídla.316 Podľa K. Töpfera sa v antických prameňoch nikde presne neuvádza, prečo sa symbolom légie stal práve orol, predpokladá však, že dôvodom je spojitosť orla s Jupiterom Optimom Maximom.317 Bol atribútom tohto Guiraud 1989, 176. Dembski 2005, 138 - 141 Cat. 855 - 897; Gesztelyi 2000, 74 Cat. 215 - 221; Krug 2001, 246 Cat. 428 - 429; AG KHM II, Cat. 1528 (tropheaum in the middle, eagle on the right, Victoria on the left); AG KHM III, 104 - 105 Cat. 1 925 - 1 934 (all dated to the 2nd century); Platz-Horster 2012, 56 Cat. 23 (2nd century) / Dembski 2005, 138 - 141 Kat. 855 - 897; Gesztelyi 2000, 74 Kat. 215 - 221; Krug 2001, 246 Kat. 428 - 429; AG KHM II, Kat. 1528 (uprostred tropheaum, vpravo orol, vľavo Victoria); AG KHM III, 104 - 105 Kat. 1 925 - 1 934 (všetky datované do 2. storočia); Platz-Horster 2012, 56 Kat. 23 (2. storočie). 311 312 87 sculptures313 that are often accompanied by military insignia and altars. The image of a legion eagle (aquila) was the most important symbol for the soldiers of the Roman imperial army. Despite the fact that no original find of this kind was preserved,314 iconography from the military environment is especially prolific and can help us understand the appearance of this symbol. The honor of the bearer of the legion eagle was reserved for the most proficient soldiers that had earned the title aquiliferi. The stela of the aquilifer of the 13th legion of Cn. Masio bears his portrait on body armor and an insignia with aquila at the top.315 An eagle is standing and its wings are extended to the sides.316 According to K. Töpfer, none of the ancient sources explicitly explain why it was the eagle that became the symbol of the legion, It is, however, assumed that the reason is the link between the eagle and Jupiter Optimus Maximus.317 He was an attribute of this god as well as his messenger. Depictions of eagles also appear very often in different contexts in the military environment. They were part of altar decor (Fig. 36), military insignia,318 military decorations (silver phalera319), defensive equipment, for example on the breastplates320 and the shields of the soldiers on Trajan‘s Column,321 on the shield from the Sant‘Omobono monument322 and also directly on the shield (scutum) type from Dura-Europos.323 There is also an example of an equestrian helmet from Theilenhofen with the above depiction on the cheek-pieces324 and several specimens of pseudo-Attic helmets with the bust of an Fig. 36 A fragment of an altar with an eagle. The National Museum of Beirut. Author: M. Daňová. Obr. 36 Fragment oltára s orlom. Národné múzeum Bejrút. Autor: M. Daňová. boha a zároveň jeho poslom. Vo vojenskom prostredí sa zobrazenia orla vyskytujú veľmi často aj v iných kontextoch. Môžu byť súčasťou dekorácie oltárov (Obr. 36), vojenských insígnií,318 vojenských vyznamenaní (strieborná falera319), defenzívnej výstroje, napríklad na pancieroch,320 štítoch vojakov na Traianovom stĺpe,321 na štíte z momumentu zo San Omobono322 aj priamo na náleze štítu (scutum) z Dura Europos.323 Poznáme aj príklad jazdeckej helmy z Theilenhofenu s týmto zobrazením na bočniciach324 a viacero exemplárov pseudoattických heliem s bustou orla v hornej časti ako dominanty prilby,325 prípadne je známa aj busta Minervy, ktorá má prilbu s rovnakým motívom.326 Sediaci orol s roztiahnutými krídlami sa nachádzal aj na útočných zbraniach rímskych vojakov a súvisiacej Durham 2013, 78 - 105. Töpfer 2011, 18. 315 Fischer 2014, 231 Abb. 349. 316 Similarly depicted aquila also appears on a funerary altar of Aquilea (Alexandrescu 2010, 488 Fig. 18) or on a stele of M. Pompeius Asper of Grottaferrata in Rome (Domaszewski 1885, 31 Abb. 5). / Podobne zobrazená aquila sa nachádza aj na funerálnom oltári z Aquileje (Alexandrescu 2010, 488 Fig. 18) alebo stéle M. Pompeia Aspera z Grottaferrata v Ríme (Domaszewski 1885, 31 Abb. 5). 317 Töpfer 2011, 20. 318 Fischer 2012, 235 Abb. 358. 319 Wamser et al. 2000, 325 Cat. 31a. 320 From Bertoldsheim bei Neuburg a. Donau (Fischer 2012, 165 Abb. 205); from unknown places of discovery (Fischer 2012, 166 Abb. 207, 208). / Z Bertoldsheim bei Neuburg a. Donau (Fischer 2012, 165 Abb. 205); z neznámych nálezísk (Fischer 2012, 166 Abb. 207, 208). 321 Richter 2010, Abb. 11 - 15. 322 Fischer 2012, 38 Abb. 19 (on a shield held by two Victorias). / Fischer 2012, 38 Abb. 19 (na štíte, ktorý držia dve Victorie). 323 Rostovtzeff 1938, 4 pl. 3:1. 324 Fischer 2012, 210 Abb.305.1. 313 314 88 eagle in the upper part as the dominant of a helmet.325 In addition, there is also a bust of Minerva wearing a helmet with the described motif.326 An eagle sitting with its wings extended was also found on the offensive weapons of Roman soldiers and on related equipment, as evidenced, for example, by the decor on the blade of a sword of spatha type (as part of military insignia), and by the metalwork on a sword belt (balteus).327 The motif of an eagle with extended wings also appeared on horse barding, which was an inseparable part of military equipment. On the find from Eining (distr. Kelheim, Germany) from the 1st half of the 3rd century, there is an eagle with extended wings portrayed as one of the central motifs above the image of Hercules and a lion.328 It also appears as a central motif on greaves, placed among the military insignias,329 and also as a stand-along motif, pictured with its wings extended.330 A standalone head of an eagle appears on particularly representative parts of military equipment. Perhaps the most prominent example is the decor of sword hilts seen on the statues of Roman emperors,331 Jupiter Dolichenus332 and unidentified statues, most likely of an emperor,333 as well as the decor on the metalwork of a sword belt (balteus) accompanied by military insignia and the inscription VTERE FELIX.334 Several types of eagle representations exist. The position of the wings serves as the main distinguishable sign. It is specifically an eagle with diagonally extended wings with its head depicted from a profile or from a threequarter view that is, according to K. Töpfer, the prototype of the legion eagle or compound military insignia. This depiction is known to be from the period of the Roman Republic and continues without modifications until 325 326 327 328 329 330 331 332 333 334 výstroji, čoho dokladom je napríklad dekorácia čepele meča typu spatha (ako súčasť vojenských insígnií) alebo kovanie opaska na meč (balteus).327 Motív orla s roztiahnutými krídlami sa nachádzal aj na konských pancieroch, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou parádnej vojenskej výstroje. Na náleze z Einingu (okr. Kelheim, Nemecko) z 1. polovice 3. storočia je orol s roztiahnutými krídlami zobrazený ako jeden z centrálnych motívov, nad podobizňou Hercula a zobrazením leva.328 Na chrániči nôh sa nachádza ako centrálny motív, sediac medzi vojenskými insígniami329 aj sám s roztiahnutými krídlami.330 Samostatná hlava orla je vo vojenskej výstroji na mimoriadne reprezentatívnych miestach. Azda najvýraznejšie pôsobí dekorácia rúčky meča známa zo sôch rímskych cisárov,331 Jupitera Dolichena332 alebo neidentifikovaných, pravdepodobne cisárskych sôch,333 ako dekorácia kovania opaska na meč (balteus) v spoločnosti vojenských insígnií a nápisu VTERE FELIX.334 Existuje niekoľko typov zobrazení orla. Ako jeden z hlavných odlíšiteľných znakov slúži poloha krídel. Práve orol so šikmo zdvihnutými krídlami zobrazený s hlavou z profilu alebo z trojštvrtinového pohľadu je podľa K. Töpfera prototypom orla légie alebo zložených vojenských insígnií. Toto zobrazenie je známe od obdobia Rímskej republiky a pokračuje bez zmien cez obdobie severovskej dynastie až do 4. storočia.335 Vyskytuje sa aj na gemách v rôznych častiach Rímskej ríše336 aj za jej hranicami. Azda najznámejším príkladom kamey s takto zobrazeným orlom je sardonyxový exemplár v Kunsthistorisches Museum vo Viedni. Na ňom je frontálne stojaci orol na palmovom liste, natočený mierne doľava, ktorý v ľavej nohe drží dubový veniec. Vyobrazenie má Fischer 2012, 210 Abb.305.1, 211 Abb.307, 212 Abb. 308. Fischer 2012, 228 Abb. 342. Fischer 2012, 191 Abb. 270.4. Wamser et al. 2000, 56 - 57 Abb. 44, 338 - 339 Cat. 44b4. Wamser et al. 2000, 338 - 339 Cat. 44d. Fischer 2012, 227 Abb. 338.6. Fischer 2012, 192 - 193 Abb. 273. Burandt 2013, 289 Abb. 4. Willer et al. 2017, 154 Abb. 59, 179 Abb. 75. Alexandrescu 2007, 242 - 249; Fischer 2012, 191 Abb. 270.4. 89 the period of the Severan dynasty in the 4th century.335 It can be found on gems from various parts of the Roman Empire336 as well as outside its borders. Perhaps the most famous example of a cameo with an eagle depicted in this way is a sardonyx specimen from the Kunsthistorisches Museum in Vienna. It shows an eagle standing frontally on a palm leaf, slightly turned to the left and holding an oak wreath in its left claw. The scene reflects the events that transpired in Rome on January 16, 27 BC. This was the day when Octavius was granted the title of Augustus to celebrate the end of the civil war.337 The eagle, portrayed as a symbol of Jupiter, is holding tokens of victory (wreath) and peace (palm). According to some researchers, the ring with a gem depicting an eagle with extended wings that was found among military insignia could have belonged directly to a centurion.338 Another extraordinary example of such a specimen is a ring with a carnelian gem placed into a golden ring from Zohor. K. Elschek interprets it as being a ring owned by a Roman soldier,339 a centurion,340 and dates it to the 2nd – 3rd centuries341 (Fig. 37). A strong linear depiction of the motif could be attributed to the gem‘s date of origin in the given period, however, the ring has been dated to the earlier years (the 3rd – beginning of the 4th century).342 The depiction of an eagle on the plated ring from the fort allows the conclusion to be drawn that its wearer was a member of the Roman army and that the ring served as one of the indicators of his position and mission. E. Zwierlein-Diehl published an intaglio engraved on both sides, with an eagle with lifted wings on one side and with the inscription LEG X on the reverse side.343 súvisieť s udalosťami, ktoré sa stali v Ríme 16. januára 27 pred Kr. V tento deň bol Octavianovi pri príležitosti ukončenia občianskej vojny udelený titul Augustus337. Zobrazený orol ako symbol Jupitera drží znamenia víťazstva (veniec) a mieru (palma). Prsteň s gemou, na ktorej je zobrazený orol s roztiahnutými krídlami medzi vojenskými insígniami, patril podľa niektorých bádateľov priamo centurionovi.338 Pozoruhodným príkladom takéhoto exemplára by mohol byť aj prsteň s karneolovou gemou, zasadený do zlatého prsteňa zo Zohora. K. Elschek ho interpretuje ako prsteň patriaci rímskemu vojakovi339, resp. centurionovi340 a datuje ho do 2. – 3. storočia341 (Obr. 37). Silne lineárne zobrazenie motívu by mohlo zodpovedať vzniku gemy v tomto období, datovanie prsteňa je však mladšie (3. – zač. 4. storočia).342 Pri zobrazení orla na štítkovom prsteni z vojenského tábora v Iži môžeme uvažovať minimálne o tom, že jeho nositeľ bol príslušníkom rímskej armády a práve prsteň bol jedným z indikátorov jeho postavenia a poslania. E. Zwierlein-Diehlová publikovala obojstranne vyrytú intagliu, ktorá má na jednej strane orla s nadvihnutými krídlami a na zadnej strane nápis LEG X.343 Typologické zaradenie prsteňa ohraničuje vznik tohto typu do 3. – 4. storočia, pričom výška a tvar štítka v porovnaní s inými nálezmi z panónskych pohrebísk datovaných do neskorej doby rímskej naznačuje, že ide o skoršiu formu prsteňa typu Guiraud 4f (3. storočie). Hypoteticky by tento typ prsteňa mohol byť nielen označením rímskeho vojaka, ale mohol by súvisieť s jeho príslušnosťou k légii, alebo hodnosťou vo vojsku. Nedostatok ďalších priamych informácií o tomto type prsteňa a motívu z iných lokalít, ako aj chýbajúce informácie o posádke Töpfer 2011, 66. Peleg-Barkat 2011, 271 Cat. 8. 337 KHM Adler. 338 Peleg-Barkat 2011, 272; Daszewski 1973, 202 - 211. 339 Rajtár 2013, 146. 340 Elschek 2018, 101, 102 Fig. 1. 341 Elschek 2014, 33. 342 The ring shape represents a simplified version of the Guiraud type V. / Tvar prsteňa predstavuje zjednodušenú verziu typu Guiraud V. 343 AG KHM III, Cat. 1918 a + b. An eagle is standing on a groundline, there is one star above each of its wings and a crescent above its head. Dating: 2nd century, carnelian. / AG KHM III, Kat. 1918 a + b. Orol stojí na podkladovej línii, nad krídlami má vždy jednu hviezdičku a nad hlavou polmesiac. Datovanie: 2. storočie, karneol. 335 336 90 Typological classification places the ring within the 3rd – 4th centuries, while a comparison of the height and shape of the plate with other finds from Pannonian burial sites dated to the later Roman era suggests that it is an earlier form of ring type Guiraud 4f (3rd century). Hypothetically, this type of ring might not just have been an attribute of a Roman soldier, but could also have been linked to his affiliation with a legion or his military rank. The lack of other direct information about this type of ring and motif from other locations in addition to missing information on the garrison force located in Iža on the Roman fort territory does not allow us to make a final interpretation of this ring type with the eagle iconography. The plate of the following ring (P.VIII; Pl. 2.8) shows a central object, around which two other objects are arranged in symmetry (Fig. 38). J. Bukovič interprets the central scene as a sacrificial altar, in line with the analogy from Emona.344 He offers no interpretation of the objects around the central motive, however. Analogies with gems from Carnuntum add to the possible interpretation of this highly stylized scene. If the central motif is understood as an altar with a burning sacrifice,345 objects on both of sides could then represent military insignia.346 However, the proportions of the objects on the sides do not match the basic lines of the usual insignias (the central line is thicker). The gem from Emona depicts two cornucopias next to a central altar as well as three palm leaves; these are, however, crossed behind the altar and rise from its rear.347 Similar imagery can be seen in the standalone, highly stylized cornucopia depicted on the gems from Carnuntum.348 A transverse line is missing in the lower part, so this motif is not being considered. Among the scenes on the gems from Carnuntum there is, however, yet another group of depicted objects whose composition resembles the scene on ring P.VIII from Iža. It is a representation of socalled panoplia with armor in the center of the composition with two greaves and a spear along its sides, as well as a shield and a helmet on the 344 345 346 347 348 Fig. 37 A carnelian intaglio depicting an eagle and military insignia on a gold ring from Zohor. Author: K. Elschek, Archive of IA SAS Nitra. Obr. 37 Karneolová intaglia so zobrazením orla a vojenských insígnií na zlatom prstenp zo Zohora. Autor: K. Elschek/Archív AÚ SAV. Fig. 38 A detail depicting a ring plate (P.VIII). Author: Archive of IA SAS Nitra, modified by M. Daňová. Obr. 38 Detail vyobrazenia zo štítku prsteňa (P.VIII). Autor: M. Daňová. Bukovič 2013, 26 Cat. 13. Dembski 2005, 154 Cat. 1 035. Dembski 2005, 155 Cat. 1 037. Bukovič 2013, 26 - 27 Cat. 13; Nestorović 2005, 35 Cat. 65. Dembski 2005, 152 Cat. 1 003 – 1 004. 91 reverse side.349 Both variants of the scene (with either an altar or armor in the middle) are connected with the military environment. The motif is highly stylised, which complicates its unequivocal classification. An alternative interpretation could also be drawn from the gems from Carnuntum with the stylised representation of Artemis of Asia Minor as a central motif and with attributes and symbols on the sides.350 Its presence in the military fort can be explained by the fort belonging to the sphere of influence of the goddess and by the possible personal relationship of a soldier with the Asia Minor territory. The scene remarkably resembles an imprint found on a roof covering (imbrex) from Iža that was discovered during archaeological excavation in 2002. Clay tiling shows the same highly stylised scene imprinted three times, representing the base of a column or an altar.351 The oval shape and dimensions of the motif (1.3 x 1.6 cm)352 suggest that an intaglio was used as a seal. In addition to the imprint of this gem, other “stamps” were also found. However, this time it was with a portrait of a woman, which delimits the dating of the imbrex to the period of the rule of Antonine dynasty,353 at least half a century earlier than ring P.VIII. It is indirect evidence of military insignia iconography on gems in the Antonine (and earlier) period that might have been the inspiration for numerous plated bronze rings, which were abundant from the 3rd century onwards. Plated rings gained popularity in late antiquity. They are found at late-Roman burial sites in Pannonian territory, for example, in the locations of Pottenbrunn,354 Dombóvár,355 Keszthely-Fenékpuszta,356 Ságvár357 and 358 Bratislava-Rusovce. Finds from inhumation graves from the 4th century also prove that this 349 350 351 352 353 354 355 356 357 358 92 sídliacej v Iži na území rímskeho kastela nám neumožňujú konečnú interpretáciu tohto typu prsteňa v spojení s ikonografiou orla. Na štítku ďalšieho prsteňa (P.VIII; Tab. 2.8) sa nachádza centrálny objekt, okolo ktorého sú symetricky usporiadané dva ďalšie (Obr. 38). J. Bukovič interpretuje centrálny výjav podľa analógie z Emony ako obetný oltár.344 Predmety vedľa centrálneho motívu však neinterpretuje vôbec. Analógie z gem pochádzajúcich z Carnunta dopĺňajú možnosť interpretácie tohto silne štylizovaného výjavu. Pokiaľ by centrálnym motívom bol oltár s horiacou obetou,345 predmety po oboch stranách by mohli zodpovedať vojenským insígniám.346 Proporcie predmetov po stranách však nezodpovedajú základným líniám používaných insígnií (majú centrálnu hrubšiu líniu). Na geme z Emony sú vedľa centrálneho oltára dva rohy hojnosti a tri palmové listy, ktoré sú však za oltárom skrížené a vychádzajú spoza neho.347 Podobne sa javí aj samostatne stojaci, silne štylizovaný, roh hojnosti na gemách z Carnunta,348 chýba mu však priečna línia v dolnej časti, preto o tomto motíve neuvažujeme. Medzi výjavmi na gemách z Carnunta sa však nachádza ešte iná skupina predmetov, ktoré sú kompozíciou podobné výjavu na prsteni P.VIII z Iže. Ide o zobrazenie tzv. panoplia, keď sa uprostred kompozície nachádza pancier a po jeho stranách dve náholenice a oštep a na opačnej strane štít s prilbou.349 Oba varianty scén (ak je uprostred oltár alebo pancier) súvisia s vojenským prostredím a výrazná štylizácia motívu sťažuje jeho jednoznačné určenie. Alternatívnu interpretáciu by ešte mohli ponúknuť gemy z Carnunta so štylizovaným zobrazením maloázijskej Artemis, ktorá je centrálnym motívom s atribútmi a symbolmi po stranách.350 Jej prítomnosť by vo vojenskom tábore mala opodstatnenie aj ako priestor Dembski 2005, 156 Cat. 1 049 - 1 050; Gesztelyi 2000, 50 Cat. 60. Analogy Gallottini 2012, 178 Cat. 281 - 282. Dembski 2005, 64 Cat. 107 – 109. Rajtár 2010, 308 Abb.2, 2a, 2b. Rajtár 2010, 309. Rajtár 2010, 312. Hölbling 2008. Boruzs/Szabó 2018, 211 Q503.J5. Müller 2010, 127 - 128 Grab 2000/73.1, 133 Grab 2000/88.4. Burger 1966, 118 Grave 190.4, 119 Grave 197.5b, 128 Grave 283.3b. Daňová 2016, 105 Cat. 13 - 14. type of ring can be found in the graves of adults of both sexes,359 with differences in the depicted motif. The motif itself is sometimes hardly legible since it was an item of mass production. E. Hölbling, however, wonders about the size of this type of ring in some graves of women. They appear to her as too big, which leads her to wonder whether the wearer‘s rings were very thick, or whether someone placed the ring into her grave during the funeral.360 The second option would correspond to the situation in an inhumation grave from Gerulata where four rings were found on a young woman‘s fingers, two of them having disproportionately big hoops; two rings could possibly have belonged to a man.361 More exact dating of the Iža specimens can only be made on the basis of typological classification into the period of late antiquity. The ring from Brigetio with the depiction of a walking lion on its plate362 is dated similarly. Its symbol could also be linked to the military environment of legions. When considering the motif on the rings from Iža, they could be regarded as jewels belonging to Roman soldiers, and in two cases (the depiction of eagle), it could hypothetically have belonged to a legionary or it could have served as a sign of rank in the military hierarchy. A polygonal hoop made of silver (P.IX; Pl. 2.9) comes from the excavation of B. Svoboda, and we do not know the exact place of its discovery. Taking into account the research activities in the 1950s, we assume that it could have originated in the northeastern part of the stone fort. It is evenly wide (0.7 cm), and its outside shows indications of the surface being divided into small shields. Some of them retained the hammered parts of letters or signs (Fig. 39), however, the text is illegible as of now. Polygonal hoops were fairly widespread in rings from the Roman provinces. Their outer edges could have borne a dedication to a person (VTERE FELIX – use in happiness), a deity (e.g. SILVANVM VIATOREM – to pôsobnosti bohyne, aj prípadné osobné spojenie vojaka s územím Malej Ázie. Pozoruhodná je podobnosť vyobrazenia s nálezom odtlačku na strešnej krytine (imbrex) z Iže, objaveného počas archeologického výskumu v roku 2002. Na hlinenej krytine je trikrát odtlačený rovnaký štylizovaný výjav bázy stĺpu alebo oltára (?).351 Oválny tvar a rozmer motívu (1,3 x 1,6 cm)352 nasvedčuje, že pečatidlom bola zrejme intaglia. Vedľa odtlačkov tejto gemy sa nachádzajú aj ďalšie „pečiatky“ so ženským portrétom, ktorý ohraničuje datovanie vzniku imbrexu do obdobia vlády Antoninovcov353, minimálne o pol storočia skôr ako prsteň P.VIII. Ide o nepriamy doklad ikonografie vojenských insígnií na gemách v antoniniovskom (aj skoršom období), ktoré mohli byť inšpiráciou pre početné bronzové prstene so štítkom, hojne rozšírené od 3. storočia. Štítkové prstene získali popularitu v neskorej antike. Na území Panónie sa vyskytujú na neskororímskych pohrebiskách, napríklad na lokalitách v Pottenbrunne,354, Dombóváre,355 Keszthely-Fenékpuszta,356 Ságvári357 358 alebo Bratislave-Rusovciach. Nálezy z inhumačných hrobov zo 4. storočia sú zároveň dokladom, že tento typ prsteňa sa nachádza v hroboch dospelých jedincov oboch pohlaví,359 len zobrazený motív je rôznorodý a niekedy ťažšie čitateľný, pretože ide o produkty masovej výroby. E. Hölblingová sa však pozastavuje nad veľkosťou tohto typu prsteňa v niektorých hroboch žien. Javia sa jej priveľké, preto uvažuje, či nositeľka mala príliš silné prsty, alebo jej prsteň vložil niekto do hrobu počas pohrebu.360 Druhá z možností by zodpovedala aj situácii v inhumačnom hrobe z Gerulaty, kde sa na prstoch mladej ženy nachádzali štyri prstene vrátane dvoch s nepomerne väčšou obrúčkou, pričom dva z nich mohli patriť mužovi.361 Exempláre z Iže je možné presnejšie datovať len na základe typologického zaradenia do obdobia neskorej Example from the work of E. Hölbling (2008): three rings of this type in women‘s graves (53 Verf. 167; 68 Verf. 184 – 2 specimens) and two in men‘s (23 - 24 Verf. 82; 77 Verf. 192). / Napríklad v práci E. Hölblingovej 2008 sú tri prstene tohto typu v ženských hroboch (53 Verf. 167; 68 Verf. 184 – 2 exempláre) a dva v mužských (23 - 24 Verf. 82; 77 Verf. 192). 360 Hölbling 2008, 144. 361 Schmidtová/Daňová/Šefčáková 2016, 86 (No. 2, No. 4). 362 Gesztelyi 2001, 14, 56, 82 Cat. 80. 359 93 Silvanus Viator363) or magic signs could have been engraved in it with the intent to treat or protect.364 Their popularity peaked in the 3rd and 4th centuries, and the material from which they were made truly varied. Inscriptions on the outside were engraved or created with individual dots, as is the case on the specimen from Iža and the votive ring dedicated to Silvanus from Gerulata. Missing archaeological context as well as illegible inscriptions do not allow for more exact dating or an explanation of the meaning of this ring type. A ring with a key (P.X) was found in the ground layer of Building I (sector 12/k). Its exact typological classification cannot be determined at this stage because we did not have it at our disposal at the time of the examination of the material. Occurrences of rings with keys in the area of Brigetio were described by D. Gáspár.365 A substantial group of these specific rings is currently among the collections of the Danube Region Museum in Komárno,366 unfortunately, without further details on the places of discovery. Fig. 39 A detail of characters on a ring (P.IX). Author: Archive of IA SAS Nitra. Obr. 39 Detail znakov na prsteni (P.IX). Autor: Archív AÚ SAV. 363 364 365 366 94 Daňová 2016, 106 - 107 Cat. 15; Tóth 1989, 118. Daňová 2009, 388 Cat. 1,512. Gáspár 1986. Mikovínyová 2002, 21 - 23. antiky. Podobne datovaný je aj prsteň z Brigetia, ktorý má na štítku zobrazenie kráčajúceho leva,362 ktorého symbol by tiež mohol súvisieť s vojenským prostredím légií. Vzhľadom na motív zobrazený na ižianskych prsteňoch ich môžeme považovať za šperky rímskych vojakov, v dvoch prípadoch (vyobrazenie orla) mohlo ísť hypoteticky o legionárov alebo označenie hodnosti v rámci vojenskej hierarchie. Polygonálna obrúčka zo striebra (P.IX; Tab. 2.9) pochádza z výskumu B. Svobodu a jej presné miesto nálezu nepoznáme. S ohľadom na výskumné aktivity v 50. rokoch 20. storočia predpokladáme, že by mohla pochádzať zo severovýchodnej časti kamenného kastela. Je rovnomerne široká (0,7 cm) a na vonkajšej strane sú náznaky rozdelenia povrchu na plôšky. Na niektorých z nich sa zachovali vbíjané časti písmen alebo znakov (Obr. 39), text však nie je možné aktuálne prečítať. Polygonálne obrúčky boli v rímskych provinciách pomerne rozšíreným typom prsteňa. Na ich obvode mohlo byť napísané venovanie človeku (VTERE FELIX – užívaj v šťastí), božstvu (napr. SILVANVM VIATOREM – Silvanovi Viatorovi363) alebo naň mohli vyryť magické znaky, ktorých funkciou mohla byť liečba alebo ochrana.364 Ich obľuba dosiahla vrchol v 3. a 4. storočí a materiál týchto prsteňov bol skutočne rôznorodý. Nápis na povrchu mohol byť vyrytý alebo zaznačený jednotlivými bodkami, ako je to aj v prípade exemplára z Iže alebo votívneho prsteňa Silvanovi z Gerulaty. Chýbajúci archeologický kontext, ako aj nečitateľnosť nápisu tak neumožňujú presnejšie datovanie ani objasnenie významu tohto typu prsteňa. Prsteň s kľúčikom (P.X) bol nájdený vo vrstve na podlahe Stavby I (sektor 12/k). Jeho presné typologické zaradenie aktuálne nevieme určiť, pretože v čase spracovania materiálu nebol k dispozícii. Výskyt prsteňov s kľúčikom v oblasti Brigetia publikovala D. Gáspárová.365 Významná skupina týchto špecifických prsteňov sa v súčasnosti nachádza v zbierkach Podunajského múzea v Komárne,366 žiaľ, bez bližšej informácie o mieste nálezu. Gems Gemy Three out of four separately found gems can be dated to the stone fort phase. The first is an orange-brown and white sardonyx cameo (G.I) that was found in a foundation trench of Building I (sector 16/i). Almost half of the gem is missing. Its white upper layer has a portrait of a man from a left profile. The man is bald and has prominent eyebrows, a moustache and a beard. The effects are created by a multitude of lines on the profile rising from the cameo. This style is characteristic of smaller sardonyx and onyx pieces and of their imitations from the 2nd – 3rd centuries. They were prevalent in the territory of the whole Roman Empire. Portraits of Gorgons, children‘s faces, Amor, and men‘s and women‘s heads were popular. The women‘s hairstyles in particular are an important element that allows for the dating of this phenomenon to the period of Antonine dynasty367 and its subsequent expansion during the Severan dynasty.368 Despite maintaining the main lines of the hairstyle, the side strands are only a schematic indication, especially on the specimens from the 3rd century, which is similar to the beard of the man on the gem from Iža. The beard is divided into several individual strands. The nose is prominent, and deep-set eyes contribute to his gloomy expression. A missing wreath or diadem indicates that the person is a mortal man (not a god or a hero). Some authors refer to this type of depiction (a bearded man with a high forehead, without other attributes) as being a philosopher.369 Several lines across his face degrade the quality of the portrait – transverse lines on the nose, neck and in the area of a missing ear (Fig. 40). The proportions of the preserved parts of the gem suggest that the person was portrayed on the gem without a bust. J. Rajtár expressed an opinion that the gem might portray one of the barracks emperors.370 Given the portrayed facial features, the missing hair (or very short hair that would correspond to the typical military haircut) and the specific beard shape, Do fázy kamenného kastela je možné datovať tri zo štyroch samostatne nájdených gem. Prvou z nich je sardonyxová kamea (G.I) oranžovo-hnedej a bielej farby, nájdená v základovom žľabe Stavby I (sektor 16/i). Takmer polovica gemy chýba. V hornej bielej vrstve je podobizeň muža z ľavého profilu. Muž má plešinu a výrazne znázornené obočie, fúzy a bradu. Sú vytvorené početnými líniami na vystupujúcom profile kamey. Tento štýl je charakteristický pre menšie sardonyxové a onyxové výrobky alebo ich sklenené napodobeniny z obdobia 2. – 3. storočia, ktoré boli rozšírené na území celej Rímskej ríše. Často predstavovali podobizne Gorgony, detských tvárí, Amorov alebo hlavy mužov a žien. Práve účesy žien sú dôležitým prvkom, ktorý datuje rozšírenie tohto fenoménu do obdobia vlády Antoninovcov367 a následný rozmach za vlády Severovcov.368 Napriek udržaniu hlavných línií účesu sú bočné pramene len schematicky naznačené, najmä na exemplároch z 3. storočia, podobne ako brada muža na geme z Iže. Tá je rozdelená na niekoľko samostatných prameňov. Nos je výrazný, oči sú hlboko zasadené a vytvárajú na tvári zachmúrený výraz. Chýbajúci veniec alebo diadém poukazuje na to, že ide o smrteľníka (nie boha alebo héroa). Niektorí autori označujú tento typ zobrazenia (bradatý muž s vysokým čelom bez ďalších atribútov) ako filozofa.369 Na zobrazení jeho tváre sa nachádza niekoľko línií, ktoré znehodnocujú portrétne zobrazenie – priečna línia na nose, krku a na úrovni chýbajúceho ucha (Obr. 40). Proporcie gemy k zachovanej časti naznačujú, že pravdepodobne bol na geme vyobrazený bez ďalšej busty. J. Rajtár vyjadril názor, že by na geme mohol byť niektorý z vojenských cisárov.370 Vzhľadom na portrétne rysy tváre, chýbajúce (alebo veľmi krátke vlasy typického vojenského účesu) a špecifický tvar brady by táto hypotéza mohla smerovať k bližšiemu určeniu. Výrazná brada rozdelená na pramene 367 368 369 370 Dembski 2005, 169 Cat. 1 176 - 1 180. Dembski 2005, 170 Cat. 1 184 - 1 191. Maaskant-Kleibrink 1986, 86 Cat. 168 (modern era / novovek). Kuzmová/Kolník/Rajtár 1982, 180 Fig. 104.4. 95 this hypothesis could lead to more exact identification. The prominent beard divided into strands and the high forehead are the person‘s dominant features. A search for iconographic analogies can be based on these characteristics. A disproportionate amount of comparative material poses a challenge to the examination of this topic, however. Some Roman emperors from the 3rd century only ruled for a short period, and their portrayals could have been subject to damnatio memoriae afterwards. Regarding the emperors of the 3rd century, a prominent beard similar to the one on the gem can only be attributed to the emperors Macrinus (who did not belong to the dynasty of so-called barracks emperors) and Pupienus (Fig. 41). Both were portrayed as adult men with characteristic short hair, a fairly high forehead and a slightly longer thick beard. Marcus Opellius Severus Macrinus was a Berber by origin, and as a rider he became a praetorian prefect of Caracalla. After the emperor’s death, Macrinus was proclaimed by soldiers as his successor (Her. Hist. IV.14,1-3), and his reign lasted for almost 1 year and two months (217 – 218). After his early death, his name and portraits were subject to damnatio memoriae. Despite this, not only coins, but also at least four portraits and six gems with his depiction were preserved.371 The portraits draw attention to the characteristic beard, the high forehead and his prominent profile, and no wreath is worn on his head. On the contrary, the portraits on the gems are strikingly similar to the portraits from the coin mintages (again in the opposite profile). The emperor has a thick beard, short hair (sometimes a slightly higher forehead) and is wearing a laurel wreath on his head.372 A sardonyx gem with the depiction of Macrinus and his son Diadumenianus shows distinct signs of damage.373 However, the other six gems with the likely representations of Macrinus do not have any signs of harm or damage.374 An alternative option for the identification of the man on the cameo from Iža is Marcus 371 372 373 374 96 Varner 2004, 186. Salzmann 1983, Abb. 33 - 37. Varner 2004, 186 - 187. Varner 2004, 187. Fig. 40 A sardonyx cameo depicting an emperor (G.I). Author: Archive of IA SAS Nitra., modified by M. Daňová. Obr. 40 Sardonyxová kamea s vyobrazením cisára. Autor: Archív AÚ SAV, upravila M. Daňová. a vysoké čelo sú dominantnými črtami jedinca, podľa ktorých je možné dohľadať ikonografické analógie. Výzvou pre spracovanie tejto problematiky je nepomer komparatívneho materiálu. Niektorí cisári Rímskej ríše vládli v 3. storočí len krátke obdobia a ich zobrazenia mohli následne podľahnúť damnatio memoriae. Z cisárov 3. storočia mali výraznú bradu podobnú geme len cisári Macrinus (nepatril k dynastii tzv. vojenských cisárov) a Pupienus (Obr. 41). Obaja boli zobrazovaní ako dospelí muži s charakteristickými krátkymi vlasmi, pomerne vysokým čelom a dlhšou hustou bradou. Marcus Opellius Severus Macrinus bol pôvodom Berber a ako jazdec sa stal pretoriánskym prefektom Caracallu. Po smrti cisára vojaci vyhlásili za nástupcu práve Macrina (Her. Hist. IV.14,1-3), ktorého vláda trvala takmer 1 rok a dva mesiace (217 – 218). Po predčasnej smrti bolo jeho meno i podobizne vystavené damnatio memoriae. Napriek tomu sa nám okrem mincí zachovali minimálne štyri portréty a šesť gem s jeho vyobrazením.371 Portréty vynikajú charakteristickou bradou, Fig. 41 A comparison of portraits of emperors A/ Macrinus (left) and B/ Pupienus (in the middle) with C/ a gem from Iža (right). The gem from Iža is mirror inverted. Authors: M. Daňová, Classical Numismatic Group, Inc. http://www.cngcoins.com (CC-BY-SA-3.0). Obr. 41 Porovnanie podobizní cisárov A/ Macrina (vľavo) a B/ Pupiena (uprostred) s C/ gemou z Iže (vpravo). Gema z Iže je zrkadlovo obrátená. Autor: M. Daňová, Classical Numismatic Group, Inc. http://www.cngcoins.com (CC-BY-SA-3.0). Clodius Pupienus Maximus, who ruled as an emperor for only 3 months and 7 days in 238. Before he became emperor, he was the governor of some of the provinces of Germania (Her. Hist. VII.6.6; VII.7.8) and a proconsul of the province of Asia.375 His memory too was a case of damnatio memoriae.376 Marble busts preserved in Roman museums377 and in the Louvre378 combine elements of barracks emperors‘ portraits and allude to the successful Antonine dynasty with a depiction of a thick beard. His portrayal is extremely rare in glyptics, and portraits of him were mainly preserved on coins. A fully preserved intaglio from the Hermitage Museum depicts Pupienus accompanied by his co-emperors Balbinus and Gordian III.379 He also has short hair, a high forehead and a laurel wreath on his head. Based on the depiction details, the portraits and profiles of both emperors on coins could be a reliable starting point for more exact identification of the man on the gem from Iža. The most appropriate material for comparison seems to be the depictions vysokým čelom, výrazným profilom a na hlave nie je nasadený veniec. Naopak, podobizne na gemách sa nápadne podobajú portrétom z razieb mincí (opäť v opačnom profile). Cisár má na nich hustú bradu, krátke vlasy (niekde mierne vyššie čelo) a na hlave vavrínový veniec.372 Sardonyxová gema s vyobrazením Macrina a jeho syna Diadumeniana nesie zreteľné stopy po ničení.373 Ďalších šesť gem s pravdepodobnou podobizňou Macrina ale známky poškodenia alebo ničenia nenesú.374 Druhou možnosťou je identifikácia muža na kamei z Iže ako Marca Clodia Pupiena Maxima, ktorý bol cisárom len 3 mesiace a 7 dní v roku 238. Než sa stal cisárom, bol miestodržiteľom niektorej z provincií Germania (Her. Hist. VII.6.6; VII.7.8) a prokonzulom provincie Asia.375 Aj jeho pamiatka sa stala terčom damnatio memoriae.376 Mramorové busty dochované v rímskych múzeách377 a v Louvri378 kombinujú prvky portrétov vojenských cisárov s odkazom na úspešnú dynastiu Antoninovcov v podobe hustej brady. Na glyptike je jeho zobrazenie mimoriadne 375 ILS 8839. Despite the short duration of his rule, at least three inscriptions with his name are recorded in the province of Pannonia Inferior (Lőrincz/Számadó 1997, 206). / Napriek krátkemu trvaniu jeho vlády evidujeme v provincii Pannonia Inferior minimálne tri nápisy s jeho menom (Lőrincz/Számadó 1997, 206). 377 Roma, Musei Capitolini, MC477; Roma, Musei Vaticani, Inv. 2265. 378 Paris, Musée du Louvre, Inv. MA 1020. 379 St. Petersburg, The State Hermitage Museum, Inv. 21655. 376 97 on coins where the portrait features both individuals. Comparing the two coins reveals the difference in the nose profile. Macrinus‘ nose is more prominent. Pupienus‘ profile is pictured with deep-set eyes, similar to the gem from Iža. However, a stylised depiction of certain facial features, most importantly the beard and eyebrows, requires caution during final interpretation. The portrait technique validates its dating to the 3rd century; however, further analyses are needed for definite identification. The depiction of the emperor‘s portrait on a cameo together with the golden ring, for example, could be proof of the influence of its wearer as well as a demonstration of loyalty to the emperor. Given the historical context and the destruction of the gem, it can be assumed that this gem was destroyed on purpose during damnatio memoriae sometime in the first half of the 3rd century (Fig. 42), and the wearer replaced the emperor‘s portrait (either of Macrinus or Pupienus) with a different, more relevant and perhaps safer motif. The second gem (G.II; Pl. 2.11) found in the leveling layer of Building I (sector 10/j) is an intaglio made of red jasper. Similar to the previous specimen, it is significantly damaged (Fig. 43). The portrait of a young man with stylised facial features was preserved. Lines of hair, eyebrows, a nose and lips are accentuated. A beard noticeably rises from the profile above the lip level. Small radial incisions can be seen above the hair that might have been a leftover of an older or botched portrait since they do not have any kind of connection to the young man‘s hair. There are five incisions in total with regular spacing between them. Their inclination is generally the same, directed perpendicularly to the hair. If the lines were extended towards the face, they would form a unified shape, a so-called radial crown (corona radiata) or another form with a similar ending (Fig. 44). The proportions of the face and the marks on the gem do not allow us to definitely decide whether this depiction was related to the young man‘s face or whether the scene was slightly smaller originally and was reshaped after the creation of the “rays”. 98 vzácne, jeho podobizne sa zachovali najmä na minciach. Nepoškodená intaglia z Ermitáže zobrazuje Pupiena v spoločnosti jeho spoluvládcov Balbina a Gordiana III.379 Aj on má krátke vlasy, vysoké čelo a na hlave vavrínový veniec. Portréty a profily oboch cisárov na minciach by mohli byť dobrým východiskom pre presnejšie určenie identity muža na geme z Iže na základe detailov vyobrazenia. Najvhodnejším porovnávacím materiálom sa javia zobrazenia na minciach, kde sú zohľadnené portrétne rysy jednotlivcov. Pri porovnaní dvoch mincí je vidieť rozdiel v profile nosa. Macrinus má výraznejšie vystupujúci nos. Na zobrazení profilu Pupiena sú oči zasadené hlbšie do tváre, podobne ako na geme z Iže, avšak štylizované zobrazenie niektorých častí tváre, najmä brady a obočia nabáda k opatrnej konečnej interpretácii. Technika zhotovenia portrétu súhlasí s datovaním do 3. storočia, na definitívnu identifikáciu však budú potrebné ďalšie analýzy. Zobrazenie cisárskej podobizne na kamei v spojení napríklad so zlatým prsteňom by mohli byť dokladom vplyvu nositeľa a zároveň jeho demonštrácia lojality voči cisárovi. Vzhľadom na historický kontext a deštrukciu gemy môžeme uvažovať o tom, že aj táto gema bola zničená zámerne počas damnatio memoriae niekedy v prvej polovici 3. storočia (Obr. 42) a nositeľ vyobrazenie cisára (či už Macrina alebo Pupiena) v šperku nahradil iným, aktuálnejším a možno bezpečnejším motívom. Druhá gema (G.II; Tab. 2.11) nájdená v planírkovej vrstve Stavby I (sektor 10/j) je intaglia vyrobená z červeného jaspisu. Podobne ako predchádzajúca je značne poškodená (Obr. 43). Z vyobrazenia sa zachovala podobizeň mladého muža so štylizovane znázornenými črtami tváre. Zvýraznené sú línie vlasov, obočia, očí, nosa a pier. Brada vystupuje v profile výrazne nad úroveň pier. Nad účesom sú viditeľné malé lúčovité zárezy, ktoré by mohli byť pozostatkom staršieho vyobrazenia alebo nepodarku, pretože s účesom mladíka nesúvisia. Zárezov je päť a majú pravidelný odstup. Ich sklon je tiež približne rovnaký, smeruje kolmo na účes a pri ich predĺžení smerom k tvári by mohli vytvoriť spoločný útvar, tzv. lúčovitú korunu (corona radiata) alebo Fig. 42 The locations of the cuts on the cameo from Iža. Author: Archive of IA SAS Nitra., modified by M. Daňová. Obr. 43 Jaspisová gema s vyobrazením mladíka. Author: Archive of IA SAS Nitra., modified by M. Daňová. Obr. 42 Záseky na kamei z Iže. Autor: Archív AÚ SAV, upravila M. Daňová. Obr. 43 Jaspisová gema s vyobrazením mladíka. Autor: Archív AÚ SAV, upravila M. Daňová. The element of the radial crown is associated with Jupiter Optimus Maximus (Suet. Aug. XCIV.10), or Sol (Greek: Helios) and his syncretic depictions, and numerous examples are known, for example, from Carnuntum.380 Roman emperors were portrayed with corona radiata on the gems and coins starting from the rule of Augustus,381 and the first emperor who let himself be portrayed as Jupiter with this type of crown during his lifetime was Nero.382 The cult of Sol became prevalent in the second half of the 2nd century, the period when the Roman army was battling on the eastern boundaries of the empire. This period also saw its prominent spread in the Roman army, and in 184, the emperor Commodus even consecrated a temple in Rome to the deity Sol Invictus,383 and the bust appears on the mintages of his coins from 186. The cult gained exceptional popularity in the 3rd and 4th centuries when, under the influence of the Severan dynasty, the fame of the sun deity spread all over the territory of the empire and retained its status until the period of rule of Constantine I. Both sculptures and coins offer various examples of multiple syncretic portrayals of deities (Sol Invictus, Mithras), but they also deified emperors or living emperors, iný útvar s podobným zakončením (Obr. 44). Z proporcií tváre a stôp na geme nie je možné jednoznačne určiť, či toto znázornenie súviselo s tvárou mladíka, alebo bol výjav pôvodne o niečo menší a po vytvorení „lúčov“ bol následne pretvorený. Prvok lúčovitej koruny sa vyskytuje v spojení s Jovom Optimom Maximom (Suet. Aug. XCIV.10) alebo Solom (gr. Heliom) a jeho synkretickými podobami a početné príklady sú známe napr. z Carnunta.380 Na zobrazeniach rímskych cisárov je corona radiata na gemách a minciach od čias Augusta381 a prvý, kto sa nechal zobraziť ako Jupiter s týmto typom koruny ešte za života, bol Nero.382 Kult Sola sa presadil v 2. polovici 2. storočia, v čase bojov rímskej armády na východnej hranici ríše. V tomto období sa výrazne rozšíril aj v rímskej armáde a cisár Commodus dokonca v roku 184 oficiálne zasvätil v Ríme chrám božstvu Sol Invictus383 a busta sa objavuje na razbách jeho mincí z roku 186. Mimoriadnu popularitu dosiahol v 3. a 4. storočí, kedy pod vplyvom Severovcov stúpla obľuba slnečného božstva na celom území ríše a udržala sa do vlády Constantina I. V sochárstve aj na minciach boli s lúčovitou korunou zobrazované rôzne synkretické podoby božstiev (Sol Invictus, 380 381 382 383 Humer et al. 2014, 243 Cat. 541 - 545. Clauss 2001, 377. Zwierlein-Diehl 1980, 12 - 50. Curta 2016, 182. 99 Fig. 44 Busts of the god Sol (Helios). Imprints of gems from the 2nd and 3rd centuries. Uffizzi Gallery in Florence. Author: M. Daňová. Obr. 44 Busty boha Sola (Helia) na gemách z 2. a 3. stor. Odtlačky z Galérie Uffizzi vo Florencii. Autor: M. Daňová. all of whom were portrayed with a radial crown. Without other attributes (altar, whip, carriage), it is very difficult to unequivocally distinguish whether the pictured entity is a deity or an emperor depicted as Sol Invictus. Gems with the depiction of Sol are known from the 2nd and 3rd centuries,384 however, the rays on their crowns are much more pronounced than on the gem specimen from Iža. The rough linear depiction of the Sol deity on carnelian intaglios (collection of Hungarian National Museum)385 shows the person‘s face, but the lines of the hairstyle are outlined in a way similar to the ones on the jasper gem from Iža. There is discernible fringe above the forehead and well-groomed hair is falling along the face continuing to the neck. In contrast to the gem from Iža, this representation of Sol is wearing a radial crown with five rays on its head. Proportions of the hair to the face as well as the arrangement of the motif are similar (although not identical) on both gems. The iconography of corona radiata on the busts of Sol from the Carnuntum gems from the 2nd and 3rd centuries represents a crown with six rays. A variation with five rays appears on the coins with emperors. It is mostly dominant 384 385 Mithras), ale aj zbožštení vládcovia či žijúci cisári. Bez ďalších atribútov (oltár, bič, voz) je veľmi ťažké jednoznačne rozlíšiť, či ide o božstvo, alebo o cisára v podobe Sol Invictus. Gemy s vyobrazením Sola sú v 2. a 3. storočí známe,384 avšak lúče na ich korune sú oveľa výraznejšie ako v prípade gemy z Iže. Na hrubom lineárnom zobrazení boha Sola z karneolovej intaglie (zbierky Maďarského národného múzea)385 je vypracovanie tváre, no jej účes má podobne koncipované línie ako jaspisová gema z Iže. Nad čelom je viditeľná ofina a vedľa tváre postupne upravené vlasy lemujúce tvár, ktoré ďalej prechádzajú ku krku. Na rozdiel od ižianskej gemy má Sol na hlave nasadenú lúčovitú korunu s piatimi lúčmi. Na oboch gemách sú proporcie účesu voči tvári aj rozloženie motívu podobné (hoci nie totožné). Ikonografia corona radiata na bustách Sola z carnuntských gem 2. a 3. storočia predstavuje korunu so šiestimi lúčmi. Na minciach s cisármi sa objavuje vo variantoch s piatimi lúčmi. Dominuje najmä razbám v 3. storočí,386 podobne ako na skôr predstavenej intaglii Sola zo zbierok Maďarského národného múzea (Magyar Nemzeti Múzeum). Na intaglii z Iže je zreteľných päť lúčov, ktoré sú rozmiestnené rovnomerne, ale pri temene hlavy mladíka AG KHM II, 166 Cat. 1 264; AGD I.3, Nr. 2210; AGD IV, Nr. 1587. Gestelyi 2000, 92 Cat. 335. 100 on the mintages from the 3rd century386 and is similar to the intaglio of Sol from the collections in the Hungarian National Museum (Magyar Nemzeti Múzeum) that were previously described. The intaglio from Iža shows five distinctive rays distributed evenly, but the intaglio is partly broken off near the top of the young man’s head. If there were five rays on the original depiction, it could hypothetically represent some of the emperors that enjoyed being depicted as Sol, e.g., Elagabalus (219 – 220) or Gordianus III (225 – 244). An alternative interpretation could be the depiction of the deity Sol Invictus itself, the patron of Roman soldiers, whose role in this context would be the protection of the wearer. The Roman deity Sol was initially worshipped as a sun god and a protector of fertility, health and honor.387 The difference in the number of rays could, but does not necessarily have to, be a deciding factor for the final conclusions of the wearer‘s origin.388 Indistinct crown rays, almost hidden above the young man‘s hair, could point to a different initial iconographic intention, as well as the later re-work of the gem by accentuating the hair in such a way that most of the ray-like crown is lost. The motif of a young man is a central motif of gems in Roman glyptics. Scholars identify some motifs of a boy or a young man389 with a wreath around the head as Bacchus, a maenad390 or Apollo.391 Without any other attributes, we are not able to determine more exactly the identity of the young man on intaglio G.II from Iža. The third gem (G.III) from the location of Building I (without more detailed stratification) is an intaglio made of red jasper (Fig. 45). It was preserved almost entirely, with minor defects on the outer edges. Two male busts are depicted on the gem and are shown from the left profile. The method of engraving is highly je intaglia odlomená. Ak by bolo pôvodné vyobrazenie s piatimi lúčmi, hypoteticky by mohlo predstavovať niektorého z cisárov, ktorí sa radi zobrazovali v podobe Sola napr. Elagabalus (219 – 220) alebo Gordianus III (225 – 244). Alternatívnou interpretáciou by mohlo byť zobrazenie samotného boha Sola Invicta, patróna rímskych vojakov, ktorého úloha by v takomto kontexte bola skôr ochrániť nositeľa. Rímsky Sol bol pôvodne uctievaný ako boh Slnka, ochranca plodnosti, zdravia a cti.387 Rozdiel v počte lúčov môže, no nemusí byť smerodajný pri konečnom určení pôvodu nositeľa.388 Nevýrazné lúče koruny, akoby schované za účesom mladíka, tak môžu poukazovať na pôvodne iný ikonografický zámer a následné prepracovanie gemy prehĺbením účesu tak, aby väčšina lúčovitej koruny zanikla. V rímskej glyptike sa motív mladíka objavuje ako centrálny motív gemy. Niektoré z motívov identifikujú bádatelia ako chlapca alebo mladého muža,389 s vencom na hlave ako Baccha alebo Menádu390 alebo Apollona.391 Bez akéhokoľvek ďalšieho atribútu nevieme presnejšie určiť ani identitu mladíka na intaglii G. II z Iže. Tretia gema (G.III) z priestorov Stavby I (bez bližšej stratifikácie) je intaglia vyrobená z červeného jaspisu (Obr. 45). Zachovala sa takmer v celom rozsahu, s malými poškodeniami na obvode. Na geme sú zobrazené dve mužské busty z ľavého profilu. Spôsob vyrytia je výrazne lineárny, čo spôsobuje zjednodušenie výjavu. Vpredu je hlava Silena s výraznou hustou, dlhou bradou, špicatým nosom, výraznými očami a bez vlasov. Za ním je muž bez brady, s rovným nosom, výraznými očami a zvýraznenou líniou účesu na mieste, kde býva veniec. T. Kolník v nich najskôr videl podobizne Sokrata a Euripida392 a neskôr ich nazval ako mužské For example, antoniniani of Claudius II (coinages from 268 – 270), antoniniani and aureliani of Aurelian (coinage from 271 – 275), aureliani of Tacitus (coinage from 276). / Napríklad antoniniány Claudia II (razby z rokov 268 – 270), antoniniány a aureliány Aureliana (razby z rokov 271 – 275), aureliány Tacita (razby z rokov 276). 387 Halsberghe 1972, 26. 388 Currently there are no known analyses of the numismatic material related to this topic. / Aktuálne nie sú známe analýzy numizmatického materiálu zamerané na túto problematiku. 389 Platz-Horster 1987, 38 - 39 Cat. 70; Gesztelyi 2000, 71 Cat. 196. 390 Platz-Horster 1987, 123 Cat. 217. 391 Krug 1981, 59 Cat. 35 – 39; Riha 1990, 126 Cat. 36. 386 101 linear, which leads to the simplification of the scene. The head of Silenus is in the foreground with a prominent, thick long beard, a pointed nose, expressive eyes and no hair. Behind him is a beardless man with a narrow nose, expressive eyes and an accentuated hairline where a wreath is usually depicted. T. Kolník first identified them as Socrates and Euripides,392 and he later references them as bearded male masks.393 He also searched for a mutual connection between these two characters, but at the time did not manage to find analogous depictions that would allow him to unequivocally identify the represented people. The composition of these motifs is not found on relief carvings of coins, which leaves gems as the most suitable source of potential comparison. Gems often present a combination of a young face and a mask, where the head of a young man is looking in one direction and the head of Silenus or an old man in the opposite direction. Sometimes the heads fuse into one. This representation could hold a symbolical meaning (youth and old age), or it could reference the theatre. E. Zwierlein-Diehl identifies these masks as the head of an actor (young man) and a Silenus394 mask, and G. Dembski simply calls them satyrs (German: Satyrmasken).395 A very similar pair, called Silenus and satyr,396 differs mainly due to the horns located on the hair that very clearly identify a satyr. Based on the characteristic traits (baldness, a beard), we can safely identify the older man from the Iža gem as Silenus. Since both people are looking in the same direction, we cannot draw the analogy from the depictions of a conjoined head. The identity of the younger man can be confirmed in the environment around Silenus, who was a tutor and a companion of the god Bacchus (Greek: Dionysus). Silenus is often portrayed with maenads, pans, griffins397 and with the god Bacchus himself. The latter mentioned combination of Silenus and Bacchus, 392 393 394 395 396 397 Kuzmová/Kolník/Rajtár 1981, 181 - 182. Kolník 1984, Fig. 108. AG KHM II, 70 Cat. 831. Dembski 2005, 157 Cat. 1062. Gesztelyi 2000, 78 Cat. 248. Gesztelyi 2001, 50 Cat. 62. 102 bradaté masky.393 Hľadal aj vzájomné spojenie medzi týmito dvoma postavami, ale nepodarilo sa mu v čase bádania nájsť analogické zobrazenie, ktoré by jednoznačne pomohlo určiť identitu zobrazených osôb. V reliéfnej plastike na minciach sa táto kompozícia motívov nenachádza, preto najvhodnejším zdrojom hľadania analógií zostávajú len gemy. Na gemách býva zobrazovaná kombinácia mladej tváre a masky, kedy hlava mladíka pozerá jedným smerom a hlava Silena alebo starca opačným, pritom hlavy niekedy splývajú do jednej. Toto zobrazenie môže mať symbolický význam (mladosť a staroba), alebo odkazuje na divadlo. E. Zwierlein-Diehlová tieto masky identifikuje ako hlavu herca (mladík) a masku Silena394 a G. Dembski ich nazýva jednoducho masky satyrov (nem. Satyrmasken).395 Veľmi podobná dvojica, nazvaná ako Silen a satyr,396 sa odlišuje hlavne rožkami vo vlasoch, ktoré jasne identifikujú satyra. Staršieho muža na geme z Iže vieme na základe charakteristických znakov (plešina, brada) jednoznačne interpretovať ako Silena. Pretože sa pozerajú rovnakým smerom, nemôžeme hľadať analógiu v zobrazeniach so spojenou hlavou. Identitu mladšieho muža je treba hľadať v okolí Silena, ktorý bol učiteľom a sprievodcom boha Baccha (gr. Dionysa). Silenos býva zobrazovaný s menádami, panmi, gryfom397 a so samotným bohom Bacchom. Práve posledná kombinácia Silena a Baccha, kompozíciou totožná s gemou z Iže, sa nachádza na jaspisovej geme z anglickej súkromnej zbierky.398 Táto je kvalitnejšie vypracovaná a okrem búst Silena a Baccha je na nej zobrazený aj thyrsus, ktorý potvrdzuje totožnosť mladého muža za svojím učiteľom. Nález gemy s Bacchom a Silenom vo vojenskom prostredí možno považovať za zriedkavý. Naznačuje však, že život vojakov sa nesústredil len na úspech v boji a ochranu zdravia, ale aj na rozptýlenie, zábavu a primeranú dávku Bacchovho nápoja. compositionally identical to the gem from Iža, is found on a jasper gem in an English personal collection.398 This specimen is crafted with higher quality, and besides the busts of Silenus and Bacchus, it also depicts thyrsus, which confirms the identity of the young man behind his teacher. The find of a gem with Bacchus and Silenus in a military environment can be considered rare. It suggests, however, that soldiers‘ lives were not only concerned with battle achievements and the protection of health, but also with distraction, entertainment and an appropriate dose of Bacchus’ potion. Obr. 45 Jaspisová gema s vyobrazením Silena a Baccha. Autor: Archív AÚ SAV. Appendix – finds from the vicinity of the Roman fort in Iža Appendix – nálezy z okolia vojenského tábora v Iži In this chapter, we examine the two rings found in the close vicinity of the Roman fort that could be linked to the activities of the nearby Roman units. We also examine a gem whose place of discovery is assigned as being the Roman fort in Iža, but since the 19th century has belonged to the collections of the Hungarian National Museum (Magyar Nemzeti Múzeum). The first ring (P.A.I) was found during the systematic survey of the locations near temporary forts located east of the fort in Dunajský hon. The silver ring (P.A.I; Pl. 2.13) has an undecorated hoop which gradually widens, and an oval intaglio is placed in its upper part (Fig. 46). The gem is made of a white-grey layered material that is unicolored on the surface, but the split on the edge shows a different shade of grey inside the gem. It presents a depiction of Jupiter seated on a throne from the right profile, partially turned to the front. The god is holding a scepter in his right hand and a bundle of thunderbolts in his left hand. An eagle is sitting at his feet. This depiction of Jupiter is slightly stylised. His hair and wreath are accented by lines, and the facial details are not clear. Certain details of musculature on his body are accented, as is a cloak falling over his knees. V tejto kapitole sa venujeme dvom prsteňom, ktoré sa našli v okolí rímskeho tábora a mohli by súvisieť s aktivitami rímskych jednotiek v jeho okolí, a geme, ktorá sa ešte v 19. storočí dostala do Maďarského národného múzea, a ako miesto jej pôvodu je uvedený rímsky tábor v Iži. Prvý z prsteňov (P.A.I) sa našiel pri systematickom prieskume v priestore krátkodobých táborov ležiacich východne od kastela, v polohe Dunajský hon. Strieborný prsteň (P.A.I; Tab. 2.13) má nezdobenú obrúčku, ktorá sa postupne rozširuje, a v hornej časti je zasadená oválna intaglia (Obr. 46). Gema je vyhotovená z bielo-sivého vrstveného materiálu, ktorý je na povrchu jednofarebný, ale odštiepenie na okraji ukazuje iný odtieň sivej vo vnútri gemy. Na nej je zobrazený tróniaci Jupiter z pravého profilu, čiastočne natočený frontálne. Boh drží v pravej ruke žezlo, v ľavej zväzok bleskov. Pri nohách mu sedí orol. Zobrazenie Jupitera je mierne štylizované. Vlasy aj veniec na hlave sú vyznačené líniami, detaily tváre nie sú zreteľné. Na tele má zvýraznené niektoré časti muskulatúry a plášť, ktorý mu padá cez kolená. Podobne vyzerajúca socha tróniaceho Jupitera sa nachádzala na každom fóre 398 Fig. 45 A jasper gem depicting Silenus and Bacchus. Author: Archive of IA SAS Nitra. Intaglio of Silenus & Dionysus. 103 A similarly looking statue of an enthroned Jupiter used to be found in every forum in every Roman city, either standalone or as a part of the Capitoline Triad (together with Juno and Minerva). Its iconographical predecessor was an enthroned Zeus (Fig. 47). He was holding a scepter in his left hand and in his right hand most often a bundle of thunderbolts or the goddess Victoria. An eagle, his attribute and messenger, was often depicted near him. He became a prototype of a masculine ruling deity. Gems with the depictions of this type (with a bundle of thunderbolts in the hand or with Victoria) began to appear at the turn of the eras399 and remained popular throughout the Roman ages.400 The depictions are also found on the reverse side of coins issued during the rule of Emperor Nero up to the rule of Commodus.401 In the search for immediate influences and iconographic analogues in art for the gem from Iža, Brigetio comes up as a possibility. The temple of Jupiter Dolichenus of Heliopolis was located there;402 however, its syncretic depictions reflect the eastern influences of Baalbek and can be ruled out as a possible motif of the ring (P.A.I). Jupiter seated on a throne can, however, be found as part of the preserved sculptures of the Capitoline Triad from the fora of Scarbantia (today‘s Sopron, Hungary)403 or as fragments of sculptures from Carnuntum representing an enthroned Jupiter Dolichenus.404 The accurate picture of the proportions and the dimensions of the cult statues can be gained from the preserved colossal statue of the enthroned Jupiter from the 1st century, which is currently located in Saint Petersburg.405 Portraits of an enthroned Jupiter (Iupiter Capitolinus) were often part of private or community shrines (lararia),406 and being one of the most powerful gods, his depictions were especially popular on rímskeho mesta, buď samostatne, alebo v rámci kapitolskej trojice (spolu s Juno a Minervou). Jeho ikonografickým predobrazom bol tróniaci Zeus (Obr. 47). V ľavej ruke mal žezlo a v pravej najčastejšie zväzok bleskov alebo bohyňu Victoriu. V jeho blízkosti sa nachádzal aj orol ako jeho atribút a posol. Stal sa prototypom maskulínneho vládnuceho božstva. Gemy s vyobrazeniami tohto typu (so zväzkom bleskov v ruke alebo Victoriou) sa objavujú už na prelome letopočtov399 a zostávajú populárne počas celej doby rímskej.400 Vyobrazenia sa nachádzajú aj na reverze mincí od vlády cisára Nera do obdobia vlády Commoda.401 Pri hľadaní najbližších vplyvov a ikonografických analógií v umení pre gemu z Iže sa ako možnosť ponúka Brigetio. Nachádzal sa tu chrám Jupitera Dolichena Heliopolitana,402 ktorého synkretické zobrazenia však kopírujú východný vplyv Baalbeku a ako motív prsteňa (P.A.I) ho môžeme vylúčiť. Jupitera sediaceho na tróne však nájdeme ako súčasť dochovaných sôch kapitolskej trojice z fóra v Scarbantii (dnes Sopron, Maďarsko)403 alebo ako fragmenty sôch tróniaceho Jupitera Dolichena z Carnunta.404 Obraz o proporciách a rozmeroch kultových sôch si dokážeme vytvoriť aj na základe kolosálnej dochovanej sochy tróniaceho Jupitera z 1. storočia, aktuálne umiestnenej v Petrohrade.405 Podobizne tróniaceho Jupitera (Iupiter Capitolinus) boli často súčasťou súkromných alebo komunitných svätýň (lararia)406 a ako jeden z najmocnejších bohov bol mimoriadne populárny aj na gemách. Analógie tohto vyobrazenia sú známe z rôznych miest Panónie (napr. Brigetia,407 Carnunta,408 Poetovia409) aj mimo nej (napr. Salona410). Atribúty na intaglii skúmaného prsteňa z blízkosti ižianskeho kastela aj spôsob ich zobrazenia (zväzok bleskov, trón, orol) sú totožné s gemami z 2. storočia. Vzhľadom na časové zaradenie gemy i nálezové okolnosti AG KHM I, 132 Cat. 398. AG KHM II, 159 Cat. 1 230 - 1 231; AGD I.3, Cat. 2 459b; Dembski 2005, 53 - 55 Cat. 1 - 28; Gesztelyi 2000, 48 - 49 Cat. 63 - 70. 401 AG KHM II, 159. 402 Ratimorská/Minaroviech 2009, 119 - 132. 403 Jobst 2006, 85 Abb. 150. 404 Jobst 2006, 61 Abb. 105, 93. Abb. 162. 405 State Hermitage Museum, Inventory Nr. ГР-4155. 406 Brigetio (Bartus 2015, 35 - 38 Cat. 7 - 8 Tab. 10 - 14); Carnuntum – legionary fortress area, place of Principia / Carnuntum – územie légiového tábora, priestor principie (Humer et al. 2014, 216 Cat. 470). 399 400 104 Fig. 46 A gem depicting Jupiter, the surroundings of the fort in Iža, location Dunajský hon. Author:Archive of IA SAS Nitra., modified by M. Daňová. Fig. 47 A statue of Zeus sitting on the throne, tetradrachm of Seleucus I Nicator (312-281 BC). Author: M. Daňová. Obr. 46 Gema s vyobrazením Jupitera, okolie kastela v Iži, poloha Dunajský hon. Autor: Archív AÚ SAV, upravila M. Daňová. Obr. 47 Socha tróniaceho Dia na tetradrachme Seleuca I Nicatora (312-281 pred Kr.). Autor: M. Daňová. gems as well. Analogies of this depiction are known from various locations in Pannonia (e.g., Brigetio,407 Carnuntum,408 Poetovio409) or outside of this territory (e.g., Salona410). Attributes on the intaglio of the examined ring from the vicinity of the Iža fort as well as the manner of depiction (a bundle of thunderbolts, a throne, an eagle) are identical to the gems from the 2nd century. Given the chronological dating of the gem along with the context of the ring being found in the vicinity of forts, this find can be linked to the presence of Roman soldiers during the Marcomannic Wars. The depiction on the gem from Iža represents Jupiter Capitolinus, who in the imperial period was called Iupiter Capitolinus in addition to Iupiter Optimus Maximus. The combination of the motif with the silver ring hints to the influential position of the wearer. The second ring (P.A.II; Pl. 2.14) was discovered by accident during spring gardening work in the area of today‘s municipality of Patince. prsteňa v blízkosti táborov možno tento nález spájať s prítomnosťou rímskych vojakov počas markomanských vojen. Vyobrazenie na geme z Iže znázorňuje Jupitera Kapitolského, v období cisárstva nazývaného Iupiter Capitolinus, ale aj ako Iupiter Optimus Maximus. Spojenie motívu so strieborným prsteňom naznačuje významné postavenie nositeľa. Druhý prsteň (P.A.II; Tab. 2.14) bol objavený ako náhodný nález pri jarných prácach v záhrade, na území dnešnej obce Patince. Ten do Podunajského múzea v Komárne odovzdal nálezca Ján Pampiszli v roku 1980, vysadené plodiny však zabránili ďalšiemu prieskumu lokality.411 Miesto nálezu je od kastela v Iži vzdialené vzdušnou čiarou 6 km, no zároveň sa nachádza na trase medzi kastelom a ďalšími dochovanými tábormi z obdobia markomanských vojen, identifikovanými pri obci Virt (približne 3 km od Patiniec).412 Územie Patiniec bolo osídlené už od praveku a ďalšie nálezy dokumentujú ľudskú činnosť v dobe 407 408 409 410 Gesztelyi 2001, 35 Cat. 1 - 3. Dembski 2005, 54 Nr. 9 - 11. Nestorović 2005, 26 Cat. 1. KHM Jupiter. 105 The finder, J. Pampiszli, donated it to the Danube Region Museum in Komárno in 1980. However, planted crops prevented further research being carried out at the location.411 The discovery site is 6 km as-the-crow-flies from the fort in Iža, but it also lies on the route between the fort and other marching forts from the period of the Marcomannic Wars that have been identified near the municipality of Virt412 (approximately 3 km from Patince). The area of Patince began to be settled in prehistoric times, and other finds document human activities in the La Tène Age, the Roman Age and the Middle Ages.413 Apart from archaeological research in the location, discoveries from the Roman Age can be found in the private regional collections of local history enthusiasts from the 1st half of the 20th century who collected archaeological finds on their trips or received them from workers. The collection of Ing. F. Mohapl (assembled after the First World War) includes glass beads,414 and the collection of the teacher A. Villághy (assembled from 1928 up until the 1950s) lists numerous finds of Roman coins from the 1st – 4th centuries.415 Information on the presence of Romans in the area can be confirmed by the later research carried out by the SAS Institute of Archaeology that evidences the discoveries of coins from the late Roman Age.416 Among the evidence of the presence of Romans in the area is the find of a burner,417 a fragment of a stone stele418 and parts of bricks419 and terra sigillata.420 In the area of warm baths, A. Villághy also discovered finds from the Roman provinces, and allegedly also a golden bracelet, which he laténskej, rímskej aj v stredoveku.413 Okrem archeologických výskumov sú známe pamiatky z doby rímskej aj zo súkromných regionálnych zbierok miestnych milovníkov histórie z 1. polovice 20. storočia, ktorí archeologické nálezy zbierali počas svojich prechádzok alebo získavali od robotníkov. V zbierke inžiniera F. Mohapla (vznikla po prvej svetovej vojne) sa nachádzajú sklenené koráliky414 a v zbierke učiteľa A. Villághyho (vznikala od roku 1928 až do 50. rokov 20. storočia) početné nálezy rímskych mincí z 1. až 4. storočia.415 Informácie o pohybe Rimanov v oblasti by mohli potvrdiť aj novšie prieskumy Archeologického ústavu SAV, ktoré evidujú nálezy mincí z neskorej doby rímskej.416 Dokladom prítomnosti Rimanov v oblasti sú aj nálezy kahanca,417 fragmentu kamennej stély418 alebo zlomky tehál419 a terry sigillaty.420 V priestore teplých kúpeľov nachádzal A. Villághy tiež rímskoprovinciálne nálezy a údajne tu našiel i náramok zo zlata, ktorý odovzdal do MNM v Budapešti.421 Z tohto náleziska pochádza i časť rímskych mincí v jeho zbierke. V polohe označenej ako „Školská záhrada“ (južne od intravilánu) našiel rímskoprovinciálne predmety vrátane bronzového predmetu (stilus?); zlomky skla a bronzovú sošku, ktorú T. Kolník označil ako orientálne božstvo alebo gladiátora (?).422 Výskum I. Chebena tiež potvrdil osídlenie oblasti v dobe rímskej.423 Predpokladáme, že prsteň z katastra dnešných Patiniec, ktoré ležia na trase medzi dočasnými tábormi pri ústí Žitavy (3 km) a tábormi v Iži (7 km), môže súvisieť s prítomnosťou vojsk v oblasti. Prsteň z Patiniec (P.A.II) je vyrobený zo striebra, so zvyškom pozlátenia na obrúčke a pleciach. Rajtár 1981, 242. Rajtár 2014, 114. 413 Rajtár 1981, 242. 414 Pichlerová 1988, 147 - 148 Tab. XII.A; The collection was purchased by the Slovak National Museum in 1951, it was published by M. Pichlerová (Pichlerová 1988, 127 - 154). / Zbierku v roku 1951 odkúpilo Slovenské národné múzeum, publikovala ju M. Pichlerová (Pichlerová 1988, 127 - 154). 415 The collection of a teacher A. Villághy (published by Ondrouch 1964, under No. 116, 179, 193, 224, 338, 355, 390, 399, 425, 439, 465, 482); Nálezová správa AÚ SAV No. 572/55 (T. Kolník). / Zbierka učiteľa A. Villághyho (publikoval Ondrouch 1964, pod č. 116, 179, 193, 224, 338, 355, 390, 399, 425, 439, 465, 482); Nálezová správa AÚ SAV čís. 572/55 (T. Kolník). 416 I would like to thank to J. Rajtár for this information. / Za informáciu ďakujem J. Rajtárovi. 417 Nálezová správa AÚ SAV No. 573/55 (T. Kolník). 418 Cheben 1987, 308, 323 Fig. 9.2. 419 Nálezová správa AÚ SAV No. 572/55 (T. Kolník); Nálezová správa AÚ SAV No. 575/55 (T. Kolník). 420 Nálezová správa AÚ SAV No. 573/55 (T. Kolník); Cheben 1987, 308, 312, 323 Fig. 9.3. 411 412 106 submitted to the Hungarian National Museum in Budapest.421 This was also a discovery site of a portion of the Roman coins in his collection. In a location called “school garden” (south of a built-up area), the finder discovered objects with Roman provincial origin, including a bronze object (stylus?), shards of glass and a bronze statuette identified by T. Kolník as being an oriental deity or a gladiator.422 The research of I. Cheben also confirmed that the location was settled during the Roman Age.423 We assume that the ring from the cadastral area of today’s Patince lying on the route between the marching forts near the mouth of the river Žitava (3 km) and the forts in Iža (7 km) might have a connection to the presence of armies in the area. The ring from Patince (P.A.II) is made of silver, with the remains of gilding on the shaft and shoulders. The hoop gradually widens towards the upper part, and the shoulders are made from the attached appliqués shaped as stylised plant tendrils. According to J. Rajtár, the individual parts of the ring were made separately by casting with a lost form.424 The tendrils converge towards the bezel into which the intaglio is placed. A dark-brown to black oval chalcedony gem425 is attached with a separate inset. The motif on the gem presents a crouched lion426 on a groundline and a small star above it (Fig. 48). The depiction of lions in the Roman environment was brought about by Hellenistic rulers and the later contact of the empire with the territories of North Africa and the Near East.427 It was, for example, a companion of exotic deities such as Magna Mater (Cybele)428 and Astarte, but there is also depicted an animal on which Eros rides, or an object of a hunt in hunting scenes.429 In Roman religion, a lion (leo) appears with a bundle of thunderbolts Obrúčka sa smerom k hornej časti postupne rozširuje a plecia sú vytvorené z pripevnených aplík v tvare štylizovaných rastlinných úponkov. Podľa J. Rajtára boli jednotlivé časti prsteňa vyrobené oddelene odlievaním do stratenej formy.424 Úponky sa zbiehajú smerom k plôške, do ktorej je vsadená intaglia. Oválna chalcedónová gema425 tmavohnedej až čiernej farby je upevnená osobitnou vložkou. Motív na geme predstavuje prikrčeného leva426 na základovej línii a nad ním je hviezdička (Obr. 48). Zobrazenie leva v rímskom prostredí sprostredkovali helenistickí vládcovia a neskôr kontakty ríše s územím severnej Afriky a Blízkeho východu.427 Bol napríklad sprievodcom exotických božstiev ako Magna Mater (Kybele)428 či Astarté, ale aj zobrazovaný ako zviera, na ktorom jazdí Eros, či predmet lovu na loveckých scénach.429 V rímskom náboženstve sa lev (leo) vyskytuje spolu so zväzkom bleskov aj ako štvrtý stupeň zasvätenia v mithraizme, kde odkazuje na Jupitera a zveruje zasvätených pod jeho ochranu. Typ zobrazenia leva v prikrčenej polohe je v glyptike známy už v gréckom prostredí430 a pokračuje ďalej počas doby rímskej,431 vrátane nálezov z Brigetia,432 ležiaceho oproti ižianskemu kastelu. Mladšie zobrazenia na gemách dopĺňajú srsť nielen na hrive, ale aj na spodnej časti brucha,433 čo korešponduje so zárezmi na geme v prsteni z Patiniec. Lev s hviezdičkou je zobrazený v okamihu lovu, ako sa skláňa nad mŕtvym zvieraťom,434 alebo kráča (z ľavého profilu). Hviezdička v podobnej kompozícii býva zobrazovaná najčastejšie s podobizňou leva435 (niekedy spolu s mesiacom436), menej s býkom437 alebo krabom.438 Všetky tri zvieratá sú znameniami zverokruhu, čo ponúka jednoduchú interpretáciu, že ide o zobrazenie znamenia zverokruhu. Táto intepretácia sa vyskytuje Nálezová správa AÚ SAV No. 575/55 (T. Kolník). Nálezová správa AÚ SAV No. 578/55 (T. Kolník). 423 Cheben 1987, 312. 424 Rajtár 1981, 242. 425 I express my thanks for the identification to Ľ. Illášová and J. Štubňa. / Za určenie ďakujem Ľ. Illášovej a J. Štubňovi. 426 The first analyses of the gem identify the animal as a small horse (Rajtár 1981, 243; Mikovínyová 2003, 33). / Prvé analýzy gemy identifikujú zviera ako koníka (Rajtár 1981, 243; Mikovínyová 2003, 33). 427 Toynbee 2013, 61. 428 Toynbee 2013, 63. 429 Toynbee 2013, 66 - 68. 421 422 107 as well as the fourth degree of initiation in Mithraism, where it is linked to Jupiter as he puts the initiated under his protection. In glyptics, a lion depicted in a crouched position is known from Greek culture,430 and it continues throughout the entire Roman Age,431 including the finds from Brigetio432 lying opposite the fort in Iža. Earlier depictions on gems show that fur was not only added on the mane, but also on the lower parts of the abdomen,433 which corresponds to the incisions on the gem of the ring from Patince. A lion with a small star is depicted during a hunt as it leans over a dead animal434 or walks (from a left profile). A small star with a similar composition is most often depicted with the image of a lion435 (sometimes together with the moon436), and less often with a bull437 or a crab.438 All three animals are zodiac signs, which offers a straightforward interpretation that they are representations of zodiac signs. This interpretation is found, for example, in the work of A. Krug.439 E. Zwierlein-Diehl proposes a more exact formulation, stating that this motive was connected to horoscopes and it represented the sun in the house of lion (sol in leone).440 The small star therefore could either be a symbol of a star or the sun. The motif of a lion with a star is found on coins of Hellenistic tradition,441 and it appears again during the rule of Antoninus Pius.442 The depiction of a lion with the moon, a star or both symbols simultaneously is a motif often found on amulets.443 Some of the amulets were double-faced, and the reverse side could add to the closer identification of its domain napríklad v práci A. Krugovej.439 E. ZwierleinDiehlová ponúka presnejšiu formuláciu, v ktorej tento motív súvisel s horoskopom a predstavoval Slnko v znamení leva (sol in leone).440 Samotná „hviezdička“ tak môže byť symbolom hviezdy, ale aj Slnka. V helenistickej tradícii sa vyskytuje motív leva s hviezdičkou na minciach441 a objavuje sa opäť aj za vlády Antonina Pia.442 Zobrazenie leva s mesiacom, hviezdou alebo oboma symbolmi naraz je motívom používaným často na amuletoch.443 Niektoré z amuletov boli obojstranné a druhá strana mohla presnejšie určiť ich pôsobnosť vyobrazením božstva, symbolu alebo nápisu. Gema v prsteni P.A.II. je zasadená do prsteňa, preto jej druhá strana nie je viditeľná. Analógie vyobrazenia leva a symbolu slnka/hviezdy alebo polmesiaca sú na amuletoch aj gemách v Panónii pomerne rozšírené.444 Môžeme predpokladať, že intaglia na prsteni z Patiniec mohla mať tiež úlohu podobnú amuletu alebo mohla priamo súvisieť s horoskopom nositeľa. Technické zhotovenie prsteňa sa odlišuje od väčšiny známych analógií. Apliky na pleciach pritavené samostatne sú pomerne ojedinelým prvkom. V 3. storočí sú florálne motívy súčasťou gravírovanej výzdoby pliec prsteňov ako vystupujúci ornament a neskôr ako štylizované jednoduché ryté línie. Prsteň z Patiniec by mohol predstavovať včasnú verziu tejto koncepcie prsteňa, kedy bola jeho výroba komplikovanejšia a nebola ešte súčasťou masovej produkcie (pozri Constitutio Antoniniana). Z literatúry je známa ešte sklenená gema z vrstveného skla, hnedosivej a modrosivej AG KHM II, 117 Cat. 1 049. AG KHM III, 89 Cat. 1 820; Amedick 2007, 143 VII. 432 Geszelyi 2001, 14 Nos. 44 - 45. 433 AG KHM III, 89 - 90 Cat. 1 820, 1 823 - 1 825, 1 829. 434 AG KHM III, 85 Cat 1 794. 435 CBd-458; CBd-1763; CBd-4005; CBd-4007. 436 CBd-1421; CBd-1762; CBd-3680. 437 CBd-318. 438 CBd-1559. 439 Krug 1981, 242 Cat. 393-394. 440 Zwielein-Diehl 1998, 267 Cat. 149. 441 Lion on the coins of a Bosporan king (HGC 7, 348). / Lev na minciach kráľa Bosporu (HGC 7, 348). 442 Coinage of Antoninus Pius from Alexandria (Emmett 2001, 1530/8.). / Razba Antonina Pia z Alexandrie (Emmett 2001, 1530/8.). 443 CBd-457-458; CBd-484; CBd-651-654; CBd-1231; CBd-1421-1423; CBd-1562-1563; CBd-2745; CBd-2789; CBd-2953; CBd-3458; CBd-3680; CBd-3703-3704. 430 431 108 by depicting the deity, symbol or inscription. The gem in ring P.A.II. is placed in the ring, and therefore its reverse side is not visible. Analogies of a lion depicted with a symbol of the sun/ a star or a crescent are fairly common on amulets and gems from Pannonia.444 It can be assumed that the intaglio on the ring from Patince could also have played a role similar as an amulet, or it could have been in direct connection to the horoscope of the wearer. The technical aspects of ring creation differ from most of the known analogies. Appliqués on shoulders that were soldered separately are a relatively unique element. In the 3rd century, floral motifs were a part of the engraved decor on ring shoulders as a protruding ornament, and later they were stylised as simple carved lines. The ring from Patince could represent an early version of this ring concept, when its production was more complicated and it had not yet begun to be mass produced (see Constitutio Antoniniana). Literature also mentions a glass gem made of brown-grey and blue-grey layered glass (G.A.I; Pl. 2.15). According to the documentation of T. Gesztelyi, it comes from “Celemantia, opposite Brigetio”,445 and it was given as a gift to the Hungarian National Museum (Magyar Nemzeti Múzeum) along with three silver coins by János Marossy from Tata446 in the second half of the 19th century. The exact location of its finding is not known, therefore, also in this case, it is questionable to some extent whether the gem is directly linked to the fort in Iža and to soldiers who were stationed on the northern bank of the Danube or if it was found further away from the area. The gem has a depiction of a walking child figure from a left profile, in part turned frontally, whom T. Gesztelyi identifies as Amor or a young Bacchus. The figure is holding a bunch of grapes in his/ her extended right hand, and in the left hand is carrying a fruit bowl or a wineskin full of wine. A hare is jumping below the extended right hand and is looking up at the grapes. The figure is standing on a groundline.447 Fig. 48 An imprint of gem and an intaglio from Patince, depicting a lion and a star. Authors: M. Daňová (up), Archive of IA SAS Nitra (down), modified by M. Daňová Obr. 48 Odtlačok gemy a intaglia z Patiniec, s vyobrazením leva a hviezdičky. Autor: M. Daňová. farby (G.A.I; Tab. 2.15). Podľa záznamov T. Gesztelyiho pochádza z „Celemantie, oproti Brigetiu“445 a do Maďarského národného múzea (Magyar Nemzeti Múzeum) ju daroval spolu s troma striebornými mincami János Marossy z Taty446 ešte v druhej polovici 19. storočia. Presné miesto jej nálezu nepoznáme, preto zostáva aj v tomto prípade do určite miery otázne, či má gema priamy súvis s kastelom v Iži a vojakmi, ktorí na severnom brehu Dunaja pôsobili, alebo sa našla v širšom okolí. Na geme je zobrazená kráčajúca detská postava z ľavého profilu, natočená čiastočne Brigetio (Gesztelyi 2000, 72 Cat. 205); Carnuntum (Dembski 2005, 134 Cat. 817 - 820); Poetovio (Nestorović 2005, 33 Cat. 53); Ribnica pri Berežicah (Nestorović 2005, 33 Cat. 54). 445 Gesztelyi 2000, 42 Cat. 29. 446 Arch. Ért. 1879, 285. 447 Gesztelyi 2000, 42 Cat. 29. 444 109 Because Amor‘s wings are missing in the scene, the child‘s identity must be gathered from the other accompanying motifs. J. M. C. Toynbee points out that the Romans did not distinguish between the two different biological species (hare and rabbit), and they perceived them as different variants of the same species.448 They appear in Roman art either independently or as a part of scenes, most often hunting scenes. Genre scenes or depictions of hares as pets are less frequent.449 The motif of a solitary hare is known from mosaics where it is surrounded by plants450 or even depicted with a bunch of grapes.451 A connection with a vine can be likened to the connection of the sweet fruit with hares and rabbits, which the Romans perceived in a similar way as with bears, for example.452 Ancient authors also credit this animal in their works as an example of one of the most fertile animals (Plin. Nat. VIII.81). Thanks to this, it became a symbol of lust and fertility, and it was commonly depicted as an attribute of Venus. The depiction of a hare together with Amor or Eros appears in ancient art from the 5th century BC,453 and it is continually present in the art of later periods. This combination hints to the possible interpretation of the child from the gem of Iža as Amor. The presence of a vine, a basket with fruit/ a wineskin with wine and missing wings, however, seems to require a different interpretation. T. Gesztelyi searches for a resemblance with the god of wine and unrestrained entertainment, Bacchus. His interpretation could be confirmed by an analogy with a gem where this young god is depicted next to a feline (panther),454 or a gem with a hare squatting near a bunch of frontálne, ktorú T. Gesztelyi identifikuje ako Amora alebo mladého Baccha. Postava má v pravej natiahnutej ruke strapec hrozna, v ľavej misku s ovocím alebo mech s vínom. Pod natiahnutou pravou rukou skáče zajac a pozerá sa za hroznom. Postava stojí na podkladovej línii.447 Pretože krídla Amora nie sú zobrazené, je potrebné identifikáciu dieťaťa hľadať pomocou ďalších motívov, ktoré ho sprevádzajú. J. M. C. Toynbeeová upozorňuje na to, že Rimania od seba neodlišovali dva rôzne biologické druhy (zajac a králik) a vnímali ich ako rôzne varianty jedného druhu.448 Objavujú sa v rímskom umení samostatne alebo ako súčasť scén, najčastejšie loveckých. Menej časté sú žánrové výjavy alebo vyobrazenia zajaca ako domáceho miláčika.449 Jeho samostatné zobrazenia sú známe z mozaík, kde sa nachádza medzi rastlinami,450 alebo dokonca so strapcom hrozna.451 Spojenie s viničom by sme mohli prirovnať k spojeniu so sladkým ovocím, ktoré si Rimania pri zajacoch a králikoch uvedomovali podobne ako napríklad pri medveďoch.452 Antickí autori toto zvieratko vo svojich prácach spomínajú aj ako príklad jedného z najplodnejších zvierat (Plin. Nat. VIII.81). Vďaka tomu sa stal symbolom sexuálnej túžby a plodnosti a býva zobrazovaný ako atribút Venuše. Spoločné vyobrazenie zajaca s Amorom, resp. Erosom je v antickom umení známe už v 5. stor. pred Kr.453 a priebežne sa v umení objavuje aj neskôr. Toto spojenie by napovedalo o možnej interpretácii dieťaťa na geme z Iže ako Amora. Prítomnosť viniča, košíka s ovocím/mechu s vínom a chýbajúce krídla však nabádajú hľadať inú interpretáciu. T. Gesztelyi hľadá podobu s bohom vína a bujarej zábavy, Bacchom. Jeho interpretáciu by mohla potvrdiť aj analógia s gemou, kde sa tento Toynbee 2013, 202. Toynbee 2013, 202. 450 Mosaic from what is today the city of Cirencester, nowadays in the Corinium Museum in Cirencester (UK), Accession Nr. LIX016. / Mozaika z dnešného mesta Cirencester, dnes v Corinium Museum in Cirencester (UK), Accession Nr. LIX016. 451 Mosaic from ancient Antioch (Baths of Apolausis, vestibule to the frigidarium, Toprak-en-Narlidja, near Antakya), Turkey (around the year 400), Getty Museum Object Nr. 70.AH.96.1. / Mozaika z antickej Antiochie (Baths of Apolausis, vestibule to the frigidarium, Toprak-en-Narlidja, near Antakya), Turecko (okolo roku 400), Getty Museum Object Nr. 70.AH.96.1. 452 Toynbee 2013, 202. 453 Black-figure olpe in Palazzo dei Conservatori Accession Nr. MC 66. / Čiernofigúrová olpé v Palazzo dei Conservatori Accession Nr. MC 66. 454 Gesztelyi 2000, 42 Cat. 29. 448 449 110 grapes.455 At the same time, the hare was an animal that was sacrificed to this deity.456 If the intaglio came from the military environment or directly from the Roman fort in Iža, it lends itself to the question: what would be the motivation of a Roman soldier for wearing a ring with Amor or Bacchus? The first named entity is already in its Greek version (as Eros) and is linked to fertility, lust and the sexual side of love. Its influence often led to complications, which was the reason why it was a popular theme among ancient philosophers. In works of art he is often depicted with bow, a lyre, a whip or with a hare.457 According to M. Cartwright, Eros was even deemed to be a special protector of homosexual love. The second alternative is the interpretation of the scene as showing Bacchus or Dionysus, who was on one hand worshipped as a god and a ruler of carefree entertainment, wine and theatre, and he lifted the burden of troubles and worries (attribute Lyaeus - Verg. Georg. II.229). On the other hand, he was perceived as the one who distributes to all equally (attribute Isodaites - Plut. de Ei. ap. Delph. 9.), a savior (Lycoph. 206),458 or, for example, the one who carries a light in the darkness (attribute Lampter459). Given the carefree atmosphere of the scene depicted on the gem from the vicinity of the Iža fort, the first variant of the Bacchian motif is more likely. A similar impression is found in a more popular Bacchian motif of a satyr with a coat hanging over his hand, holding grapes and a pendum.460 We assume that the scene on the gem from Iža was not usual decoration for its wearer, therefore not showing a genre scene, but it could have carried a more personal significance for them that was connected to love, lust or releasing tension, which we are not able to truthfully decode. mladý boh nachádza vedľa mačkovitej šelmy (panthera)454 alebo gemy so zajacom čupiacim pri strapci hrozna.455 Zajac bol zároveň zvieraťom, ktoré sa tomuto božstvu obetovávalo.456 Ak intaglia pochádzala z vojenského prostredia, alebo priamo rímskeho kastela v Iži, ponúka sa otázka, aká by bola motivácia rímskeho vojaka nosiť so sebou prsteň s Amorom alebo Bacchom? Prvý menovaný sa už vo svojej gréckej verzii (ako Eros) spájal s plodnosťou, túžbou a sexuálnou podobou lásky. Jeho aktivity často dokázali skomplikovať veci, preto bol aj obľúbenou témou antických filozofov a v umení býva zobrazovaný s lukom, lýrou, bičom alebo práve zajacom.457 Podľa M. Cartwrighta bol Eros dokonca považovaný za špeciálneho ochrancu homosexuálnej lásky. Druhou alternatívou je interpretácia výjavu ako Baccha, resp. Dionysa, ktorý bol na jednej strane uctievaný ako boh a vládca bezstarostnej zábavy, vína, divadla a zbavuje starostí a obáv (prívl. Lyaeus - Verg. Georg. II.229). Na druhej strane bol však vnímaný ako ten, kto rozdeľuje všetkým rovnako (prívl. Isodaites - Plut. de Ei. ap. Delph. 9.), Spasiteľ (Lycoph. 206),458 alebo napríklad ten, ktorý nesie svetlo v temnote (prívl. Lampter459). Vzhľadom na bezstarostne pôsobiaci výjav na geme z okolia kastela v Iži môžeme skôr uvažovať o prvom variante bakchického motívu. Podobne pôsobí aj rozšírenejší bakchický motív Satyra, ktorý má cez ruku prehodený plášť a drží hrozno a pendum.460 Predpokladáme, že výjav na geme z Iže nebol pre nositeľa bežnou dekoráciou so „žánrovým výjavom“, ale mohol pre neho mať nejaký osobnejší podtón súvisiaci s láskou, túžbou alebo uvoľnením, ktorý už dnes nedokážeme plnohodnotne zachytiť. T. Gesztelyi datuje gemu na základe typologickej analýzy do 1. storočia.461 Pri interpretácii výjavu je možné súhlasiť s T. Nestorović 2005, 33 Cat. 51; AGD I.3, 52 Tab. 219.2420; Sena Chiesa 1978, 120 Tab. 21:146. See black-figured painting from the Amasis Painter (540 BC) Bibliothèque nationale de France - Cabinet des médailles, Accession Nr. De Ridder 222 (= Luynes 678). / Pozri čiernofigúrovú maľbu od Amasisovho maliara (540 pred Kr.) Bibliothèque nationale de France - Cabinet des médailles, Accession Nr. De Ridder 222 (= Luynes 678). 457 Cartwright 2019. 458 Cartwright 2012 (mediated information / sprostredkovaná informácia). 459 Robertson 1993, 228. 460 Dembski 2005, 102 – 103 Cat. 508-519; Zwierlein-Diehl 1998, 314 Cat. 212. 455 456 111 T. Gesztelyi dates the gem on the basis of typological analysis to the 1st century.461 In terms of the interpretation of the scene, we agree with T. Gesztelyi that the intaglio depicts either Amor or young Bacchus. We suggest broadening the dating of the gem to the period of the 1st – 2nd centuries, with the center in the 2nd century, when taking into account the stylistic aspects of the gem (classicist-linear) as well as the historical context of the area when the Roman army permanently settled on the northern bank of the Danube. 461 Gesztelyi 2000, 42 Cat. 29. 112 Gesztelyim, že na intaglii je zobrazený buď Amor, alebo mladý Bacchus. Datovanie gemy však navrhujeme rozšíriť na obdobie 1. až 2. storočia, s ťažiskom v 2. storočí, s ohľadom na použitý štýl gemy (klasicisticko-lineárny) aj historický vývoj v oblasti, keď rímska armáda definitívne obsadila severný breh Dunaja. SUMMARY ZHRNUTIE Finds of jewels and gems from the Roman fort in Iža and its surroundings total to five discovered solitary gems (four intaglios and one cameo) and twenty-three rings or their fragments. The contained discovery unit of the earth-and-timber fort yielded twelve specimens (one solitary gem and eleven rings or their fragments), thirteen examples from later periods (three solitary gems and ten rings or their fragments), and two more rings. One gem was found in the broader fort surroundings. The covered material does not include finds that were discovered in the area of Komárno (without specifying the location of finding). Perhaps the most significant find is a carnelian gem with the depiction of winged Victoria holding a wreath in her hands from the 2nd – 3rd centuries. The gem is only known from the publication of T. Kolník.462 The covered finds also do not comprise tens of circlets with hoop cross-sections of several shapes (as we stated in the introduction). The reason for excluding this rather big group of finds was the various ways these kinds of items were used in Roman society. Finds from the period of the earth-andtimber fort Apart from the carnelian intaglio found separately, the researched set from the earthand-timber fort contains eight rings with stones and three rings without a stone. The stones of four rings were made of glass, one stone is made of metal and three are made of semi-precious stones (2x jasper, 1x carnelian) (Graph 1). The surface of the glass stones was damaged in most cases, and the original depictions on them are no longer visible. The only exception is the glass gem of ring P.2, where a depiction of a head and a frontal body part of a grasshopper can be seen on a piece of Nálezy šperkov a gem z rímskeho vojenského tábora v Iži a jeho okolia zahŕňajú celkovo päť samostatne nájdených gem (štyri intaglie a jedna kamea) a dvadsaťtri prsteňov alebo ich fragmentov. Z uzatvoreného nálezového celku drevozemného tábora pochádza dvanásť exemplárov (jedna samostatne nájdená gema a jedenásť prsteňov alebo ich fragmentov), z mladších období trinásť exemplárov (tri samostatne nájdené gemy a desať prsteňov alebo ich fragmentov) a z územia v širšom okolí tábora ďalšie dva prstene a jedna gema. Spracovaný materiál neobsahuje nálezy, ktoré boli nájdené v oblasti Komárna (bez spresnenia miesta nálezu). Azda najvýraznejším takýmto nálezom je karneolová gema s okrídlenou Victoriou držiacou v ruke veniec, z 2. až 3. storočia. Gema je známa len z publikácie T. Kolníka.462 Rovnako nie sú v nálezoch zahrnuté desiatky krúžkov s prierezom obrúčky rôzneho tvaru (ako sme už uviedli v úvode). Príčinou vylúčenia pomerne početnej skupiny nálezov je rôznorodé využitie tohto druhu materiálu v rímskej spoločnosti. Nálezy z obdobia drevozemného tábora Okrem samostatne nájdenej karneolovej intaglie sa v skúmanom súbore z drevozemného tábora nachádza osem prsteňov, ktoré mali zasadené očká, a tri prstene bez očka. Očká na štyroch prsteňoch boli vyrobené zo skla, jedno z kovu a tri z polodrahokamov (2x jaspis, 1x karneol) (Graf 1). Povrch sklenených očiek bol vo väčšine prípadov poškodený a nebolo možné rozoznať pôvodný výjav, ktorý bol zobrazený. Jedinou výnimkou je sklenená gema v prsteni P.2, kde je na zlomku skla vyobrazená hlava a predná časť tela kobylky. Príčinou zlého stavu zachovania sklenených gem by mohol byť katastrofický zánik tábora, ktorý bol spojený s požiarom. Teplotné zmeny mohli spôsobiť Kolník 1981, 70 Nr. 78. The place of deposit should be the Danube Region Museum in Komárno, without a specified inv. n. / Miesto uloženia by malo byť Podunajské múzeum v Komárne, bez uvedenia inv. č. 462 113 Graph 1: An overview of the material of rings and gems in the examined set of findings. Graf. 1: Prehľad materiálu prsteňov a gem v skúmanom súbore nálezov. glass. The cause for the deteriorated state of the preserved glass gems could have been a catastrophic collapse of the fort accompanied by fire. Temperature changes could have led to the change of coloration of certain specimens, glass gems changing color from a blue-black or a black-white combination to blue-green. This hypothesis could possibly be confirmed by further analysis of the jasper gems, particularly ring P.7, which has black veins and cracks on its surface. Other kinds of material degradation (cracking and disintegration of layers) could be linked to groundwater and changes of its levels. Periods of temporary drying up or freezing could have caused erosion of the glass and devalued the quality of the depiction. These changing conditions also heavily affected other archaeological materials found in the location, most importantly iron objects and amber. The materials used and the shapes of the jewels from the period of earth-and-timber fort present an important survey into the conventions of wearing rings in the period of the Marcomannic Wars. One ring was made of silver (P.9) and one of bronze alloy (P.5), and the hoops of the rest of the nine specimens were made of iron. Given the above composition of the finds, we assume that the rules for wearing rings from the previous period were still valid in the period of the Marcomannic Wars, since rings were an important part of declaring one’s position within the ranks of 114 aj zmenu farebnosti niektorých exemplárov sklenených gem z modro-čiernej alebo čiernobielej kombinácie na modro-zelenú. Túto hypotézu by mohla potvrdiť aj ďalšia analýza jaspisových gem, najmä gemy na prsteni P.7, ktorá má na povrchu žilky a praskliny čiernej farby. Iné znehodnotenie materiálov (praskanie a rozpad vrstiev) môže mať bližší súvis aj so spodnou vodou a jej kolísaním. Striedavé vysychanie, prípadne premrznutie mohlo spôsobiť eróziu skla a stáť aj za znehodnotením celého výjavu. Tieto meniace sa podmienky veľmi výrazne zasiahli aj iný archeologický materiál na lokalite, predovšetkým železné predmety alebo jantár. Materiál a tvar šperkov z obdobia drevozemného tábora predstavuje dôležitú sondu do pravidiel nosenia prsteňov v období markomanských vojen. Jeden prsteň bol vyrobený zo striebra (P.9) a jeden z bronzovej zliatiny (P.5) a obrúčky ostatných deviatich exemplárov sú zhotovené zo železa. Na základe tohto zloženia nálezov predpokladáme, že v období markomanských vojen stále pretrvávali pravidlá nosenia prsteňov z predchádzajúceho obdobia, pretože boli dôležitou súčasťou deklarácie postavenia v rámci vojenskej hierarchie. Nosenie prsteňov zo železa bolo (podľa skôr spomenutej zmienky Plinia Staršieho, staršej približne o 100 rokov) výsadným právom rímskych občanov. A len rímski občania mohli byť v čase Marca Aurelia príslušníkmi rímskych légií. V prípade kastela v Iži však nebolo military hierarchy. Wearing iron rings was (according to the earlier-mentioned note from Pliny the Elder, around 100 years later) a privilege of Roman citizens. In addition, only Roman citizens could join the Roman legions during the rule of Marcus Aurelius. In the case of the fort in Iža, however, it has not yet been definitively discovered what the unit was that was stationed opposite Brigetio during the Marcomannic Wars and afterwards. For this reason, it will be necessary to search further for the answer to this question, but the iron rings could serve as an argument in favor of legionaries. The second issue that complicates the interpretation is the fact that we are missing more detailed written records and materials that would allow the reconstruction of the manner and rules of wearing rings in the auxiliary units of the Roman army in the 2nd century and earlier periods. We therefore still lean towards the interpretation that iron rings continued to be a token of the status of a Roman citizen, however, a definitive interpretation in the turbulent period of the Marcomannic Wars is still open for debate. Discovering the identity of the unit stationed in the earth-and-timber fort could, in the future, also yield more information on the topic of wearing rings and the related topic of iconography on gems. Gems from the period of the earth-andtimber fort contain the following depictions of deities: Jupiter (jasper), Minerva (carnelian), the heroes Hercules (carnelian) and Antinous (jasper), and one representative of the insect family – a grasshopper (glass). The identified scenes were found as a part of intaglios placed into iron rings or separated from the rings. A typological classification of the rings from the researched group of finds from the earthand-timber fort was narrowed down to Guiraud types 2 (a – 3 pieces, d? – 1 piece, e – 3 pieces), Guiraud 5b (1 piece), and unidentified specimens (2 pieces) due to damage or falling outside the typological criteria, making the classification of the specimen impossible (1 piece) (Graph 2). According to H. Guiraud, variants of the type 2 a-c existed from the period of G. I. Caesar approximately up to the 1st half of the 3rd century, and variants 2 d-g existed up to the doposiaľ definitívne zistené, aká jednotka oproti Brigetiu počas markomanských vojen a po ich skončení sídlila. Z toho dôvodu bude potrebné ďalej hľadať odpoveď na túto otázku, no železné prstene by mohli byť argumentom v prospech legionárov. Druhou skutočnosťou, ktorá komplikuje interpretáciu, je fakt, že nám chýbajú presnejšie písomné záznamy a materiály vedúce k rekonštrukcii spôsobu a pravidiel nosenia prsteňa v pomocných jednotkách rímskej armády v 2. storočí a mladších obdobiach. Preto sa síce stále prikláňame k interpretácii, že železný prsteň bol stále súčasťou statusu rímskeho občana, avšak definitívna interpretácia v turbulentnom období markomanských vojen zostáva otvorená. Zistenie príslušnosti jednotky sídliacej v drevozemnom tábore by v budúcnosti mohlo priniesť viac informácií aj k problematike nosenia prsteňov a s tým súvisiacej ikonografie na gemách. Na gemách z obdobia drevozemného tábora sa vyskytujú vyobrazenia božstiev: Jupitera (jaspis), Minervy (karneol); héroov Hercula (karneol) a Antinoa (jaspis) a jedného predstaviteľa ríše hmyzu – kobylky (sklo). Identifikované výjavy boli nájdené ako súčasť intaglií zasadených do železných prsteňov, alebo oddelene od prsteňa. Typologické zaradenie prsteňov sa v skúmanej skupine nálezov z drevozemného tábora zúžilo na typy Guiraud 2 (a – 3 ks, d? – 1 ks, e – 3 ks), Guiraud 5b (1 ks) a exempláre nezaraditeľné (2 ks) z dôvodu poškodenia alebo vymykajúce sa typológii a exemplár nezaradený (1 ks) (Graf 2). Podľa H. Guiraudovej existovali varianty typu 2 a-c od dôb G. I. Caesara približne do 1. polovice 3. storočia, varianty 2 d-g do začiatku 4. storočia a mohli byť používané aj paralelne. 463 I. Popovićová, ktorá nadviazala na prácu H. Guiraudovej, následne zistila, že v 1. polovici 2. storočia sa objavujú masívnejšie typy prsteňov s veľkou obrúčkou, výraznejšou hornou časťou a oddelenými plecami. Horná časť býva najčastejšie zdobená gemou, menej často rytím. V 2. polovici 2. storočia a na začiatku 3. storočia sú obrúčky ešte masívnejšie, plecia sú hranaté a prsteň je zdobený výraznou výzdobou v podobe rytia a gem,464 prípadne aplík. Analógie typu Guiraud 2 sú známe 115 Graph 2: A typological classification of rings according to H. Guiraud. Graf 2: Typologické zaradenie prsteňov podľa H. Guiraud. beginning of the 4th century. They could have also been used simultaneously.463 I. Popović, who continued with the work of H. Guiraud, subsequently discovered that more massive type of rings with a large hoop, a more pronounced upper part and separated shoulders began to appear in the 1st half of the 2nd century. The upper part is most often decorated with a gem, less often by engraving. In the 2nd half of the 2nd century and in the beginning of the 3rd century, the hoops became even more massive, the shoulders were angular and the rings were adorned with striking decor – with engraving, gems464 or appliqués. Analogies of Guiraud type 2 are known from archaeological research as well as from the analysis of gems from the territory of Pannonia Superior, already appearing from the 1st and 2nd centuries, e.g., in today‘s cities of Ptuj (Slovenia),465 Benkovac (Croatia)466 and the municipality of Katafa (Hungary).467 The locations of the finds of the individual rings and the gem in the area of Iža‘s earthand-timber fort are centered inside or in the immediate proximity of barracks (Pl. 5.1). 463 464 465 466 467 z archeologických výskumov aj na základe analýzy gem na území Pannonie Superior už v 1. a 2. storočí, napr. z dnešného Ptuja (SLO), 465 Benkovacu (HR)466 alebo obce Katafa (HU).467 Miesta nálezu jednotlivých prsteňov a gemy v areáli ižianskeho drevozemného tábora sú koncentrované vo vnútri alebo v bezprostrednej blízkosti kasárenských barakov (Tab. 5.1). Na území Stavby 1 sa našiel jedeň prsteň a jedna gema (G.1, P.2), v priestore Stavby 2 jeden prsteň (P.6), v priestore Stavby 6 jeden prsteň (P.8), na území Stavby 7 jeden prsteň (P.10), v uličke medzi Stavbou 8 a 9 jeden prsteň (P.1) a na ploche Stavby 9 tri prstene (P.3, P.4, P.7). Nálezy boli na preskúmanej ploche pomerne rovnomerne rozptýlené v rámci barakov a okrem prsteňa P.1, ktorý pochádza z uličky medzi dvoma budovami, boli všetky prstene a gema nájdené vo vnútorných priestoroch stavieb (na podlahe a v zásype miestností). Podobné rozmiestnenie v tábore mali aj sandále vojakov, čo J. Rajtár interpretuje ako jeden z dôkazov náhleho útoku a následného zániku drevozemného tábora.468 Či je možné takúto interpretáciu rozšíriť aj na prstene (a gemu), je diskutabilné. O používaní prsteňov Guiraud 1989, 181. Popović 1992, 62. Istenić 2000, 174 Grob 453; Daňová 2012, 118 Cat. 341. Rendić-Miočević 1992, 160, Cat. 213; Daňová 2012, 117 - 118 Cat. 327. Daňová 2012, 117 Cat. 323. 116 One ring and one gem were found in the area of Building 1 (G.1, P.2), one ring in the area of Building 2 (P.6), one ring in the area of Building 6 (P.8), one ring in the area of Building 7 (P.10), one ring in the corridor between Building 8 and Building 9 (P.1) and three rings in the area of Building 9 (P.3, P.4, P.7). The positions of the finds are distributed quite regularly around the covered area of barracks, and with the exception of ring P.1 found in the corridor between the two buildings, all the rings and a gem were found in the interior areas of buildings (on the ground and in the backfill of rooms). A similar distribution was observed for soldiers’ sandal boots. J. Rajtár interprets this as one of the pieces of evidence of a sudden attack followed by the destruction of the earthand-timber fort.468 Whether this interpretation can be extended to the rings (and gem) is questionable. Ancient literature mentions the use of rings in the military environment only very briefly (discussed in more detail in the preceding chapters). Information on their everyday use has not been preserved at all. If we accept the hypothesis that during the Marcomannic Wars rings were (not only) one of the basic objects Roman citizens and soldiers could be identified by, it would be sound to assume that the wearer used the ring in everyday activities in the fort and outside it. They might have only taken it off during the night when sleeping or while resting in the fort‘s area, which seems to correspond to the distribution of the finds. However, whether a portion of them was lost during a sudden attack cannot be safely confirmed today. Finds from the period of the stone fort The content of the set of finds dated to the period of the younger stone fort is much more diverse. The materials used for making the rings are predominantly bronze or bronze-like alloy, which is represented by six specimens (P.II, P.VI-P.X). Iron rings are much less frequent – only two specimens (P.I, P.III). One specimen made of gold (P.V) and one made of amber (P.IV) can be considered unique. The occurrence of bronze rings (most importantly P.VI-VIII, 468 v prostredí armády máme v antickej literatúre útržkovité zmienky (podrobnejšie spomenuté v predošlých kapitolách). Informácie o ich každodennom používaní sa nedochovali vôbec. Ak vychádzame z predpokladu, že prsteň bol (nielen) v čase markomanských vojen jedným zo základných predmetov, ktorými sa identifikoval rímsky občan a vojak, zrejme ho majiteľ nosil dennodenne počas aktivít v tábore aj mimo neho. Z prsta si ho mohol zložiť snáď len počas spánku alebo oddychu na území tábora, čomu by zodpovedalo aj rozmiestnenie nálezov. Či bola časť z nich stratená práve počas náhleho zániku tábora, však dnes nevieme spoľahlivo určiť. Nálezy z obdobia kamenného kastela Zloženie súboru nálezov zaradených do obdobia mladšieho, kamenného kastela je oveľa rozmanitejšie. Z materiálov prsteňov prevláda bronz alebo zliatina podobná bronzu, ktoré sú zastúpené šiestimi exemplármi (P.II, P.VI-P.X), oveľa menej je železných prsteňov – len dva kusy (P.I, P.III). Za unikátne možno označiť jeden exemplár zo zlata (P.V) a jeden z jantáru (P.IV). Rozšírenie bronzových prsteňov (najmä P.VI-VIII, typologicky datovaných do 3. storočia), ktoré v nálezoch z predchádzajúceho obdobia drevozemného tábora nevyskytujú, môže byť nielen dôležitým indikátorom zmien v pravidlách nosenia prsteňov, alebo naznačovať aj zmenu posádky, ktorá rímsky kastel obývala. Okrem dvoch samostatne nájdených jaspisových intaglií a sardonyxovej kamey sa v skúmanom súbore nachádzajú štyri prstene, ktoré mali zasadené očká zo skla (1), kovu (1) alebo polodrahokamov (1x jantár?, 1x karneol) (Graf 1). Aj v prípade jedinej sklenej gemy bol povrch poškodený, avšak pôvodný výjav sa podarilo čiastočne identifikovať (P.III). Exempláre zachované v prsteňoch aj nájdené samostatne majú rôznu kvalitu materiálu aj vyhotovenia a niektoré sú poškodené. Na gemách sa vyskytujú zobrazenia božstva: Bacchus so Silenom (jaspisová intaglia); héroa: Achilles (sklenená intaglia); výjavy Rajtár 2009, 126 - 127 Abb. 4. 117 typologically dated to the 3rd century) that were not observed in the previous period of the earth-and-timber fort could not only be an important indicator of the changes in the rules for wearing rings, but could also signify a change of the garrison force that inhabited the Roman fort. Except for two separately found jasper intaglios and a sardonyx cameo, in the researched set there are four rings with stones made of glass (1), metal (1) or semi-precious stones (1x amber?) and 1x carnelian (Graph 1). The surface of the single glass gem was damaged as well, however, we managed to partly identify the originally depicted scene (P.III). The specimens preserved as a part of rings or as solitary finds are made of materials of varying quality. The manufacturing quality also varies, and some specimens are damaged. The gems show the representations of the following deities: Bacchus with Silenus (a jasper intaglio); a hero: Achilles (a glass intaglio); scenes perhaps related to the cult of emperors: Pupienus/Macrinus? (a sardonyx cameo), a depiction of an emperor standing opposite Concordia (a golden sheet with relief decor), a young man (a jasper intaglio), and one representative of the animal kingdom: a stork (a carnelian intaglio). Important sources of information are also plated bronze rings, which contain depictions that can be considered symbols related to the military environment. Namely, it is a depiction of an eagle in two cases and an altar, or panoplium, in one case. The typological classification of the rings in the researched group of finds comprises the types Guiraud 2 (a – 1 piece, b – 1 piece, d – 1 piece, i – 1 piece), Guiraud 3? (1 piece), Guiraud 4 (f – 2 pieces, g – 1 piece), and Guiraud 8 (g – 1 piece). One specimen was not classified (Graph 2). H. Guiraud dates the variant of type 3 to the period from the middle of the 2nd century to the end of the 3rd or the 4th century; variants of type 4 from the middle of the 2nd to the 1st half of the 5th century, and variants of type 8 from the rule of G. I. Caesar up to the 5th century, with the appearance centered in the 3rd and 4th centuries.469 On the basis of the specimens deposited in the Belgrade museum, I. Popović dates the occurrence of Guiraud 4 types to the 469 Guiraud 1989, 203 Fig. 53. 118 snáď súvisiace s kultom cisára: Pupienus/ Macrinus? (sardonyxová kamea), výjav cisára stojaceho oproti Concordii (zlatý plech s reliéfnou výzdobou), mladík (jaspisová intaglia) a jedného predstaviteľa ríše zvierat: bocian (karneolová intaglia). Dôležitým zdrojom informácií sú aj bronzové prstene so štítkom, kde sa nachádzajú výjavy, ktoré môžeme považovať za symboliku súvisiacu s vojenským prostredím. V dvoch prípadoch ide o vyobrazenia orla a v jednom oltára, resp. panoplium. Typologické zaradenie prsteňov v skúmanej skupine nálezov zahŕňa typy Guiraud 2 (a – 1 ks, b – 1 ks, d – 1 ks, i – 1 ks), Guiraud 3? (1 ks), Guiraud 4 (f – 2 ks, g – 1 ks), Guiraud 8 (g – 1ks) a jeden nezaradený exemplár (Graf 2). H. Guiraudová datuje varianty typu 3 od polovice 2. do konca 3., resp. polovice 4. storočia, varianty typu 4 od polovice 2. do 1. polovice 5. storočia a varianty typu 8 od čias G. I. Caesara až do 5. storočia, s ťažiskom výskytu v 3. a 4. storočí.469 I. Popovićová datuje na základe nálezov uložených v belehradskom múzeu výskyt typov Guiraud 4 medzi 1. až 3. storočie.470 Trvanie kamenného kastela ohraničuje existenciu tohto nálezového celku medzi záver 2. stor. a posledné desaťročia 4. storočia. Na základe nálezových okolností je pomerne komplikované určiť presnejšie datovanie jednotlivých nálezov. Časť z nich sa nachádzala v rôznych deštrukčných alebo splanírovaných vrstvách (G.II-III, P.I, P.III-IV). Typologické zaradenie, analýza gem, nálezové miesto a okolnosti týchto exemplárov naznačujú, že pri niektorých sa nedá úplne vylúčiť možnosť ich výskytu ešte v období markomanských vojen (P.I, P.III, G.III). Väčšie súbory nálezov z kamenného kastela sa kumulovali na území a v okolí kasárenskej budovy (označenej ako Stavba I)471 a pri kúpeľoch472 (Tab. 5.2). Priamo v priestore Stavbe I boli nájdené prstene P.VI (so štítkom) a P.X (s kľúčom) a gemy G.I a G.III. Prsteň P.VI sa nachádzal v hĺbke 30 cm (t. j. vo vrchnej premiešanej vrstve, takže zrejme nesúvisel so stavbou) a exemplár P.X až v hĺbke 90 – 120 cm. Presné datovanie jednotlivých prsteňov 1st – 3rd centuries.470 The existence of the stone fort delimits the dating for this group of finds to the range between 179 and the last decades of the 4th century. Given the context of the discovery, it is relatively complicated to specify the dating more exactly for the individual items. A portion of them was found in the various destruction layers or leveling layers (G.II-III, P.I, P.III-IV). Typological categorization, the analysis of gems, the discovery site and the context of these specimens suggest that their existence even before the period of the Marcomannic Wars cannot be ruled out for some of them (P.I, P.III, G.III). Larger sets of finds from the stone fort were concentrated in the area and surroundings of the barracks building (marked as Building I)471 and nearby baths472 (Pl. 5.2). Rings P.VI (plated) and P.X (with key) as well as gems G.I and G.III were found directly in the area of Building I. Ring P.VI was found 30 cm deep (i.e., in the upper mixed layer, so it was probably not related to the building), and specimen P.X 90 – 120 cm deep. The exact dating of the individual rings on the basis of stratigraphy or typology is not possible. However, this is not true for the sardonyx cameo G.I with a damaged depiction of an emperor – Pupienus (238) or Macrinus (217 – 218). Thanks to this, the dating of this gem‘s creation can be narrowed down to the first half of the 3rd century, and the presence of signs of damnatio memoriae suggests that the cameo was destroyed shortly after the emperor was overthrown. Its discovery in the foundation trench of Building I is, however, considered by J. Rajtár as a secondary position and cannot be directly related to the dating of the building. Gem G.I was found near Building I in the leveling layer in the foundation trench. Ring P.II was found south of the gem (without further description of the discovery context), and golden ring P.V in the filling of a borrow pit. The extraordinary find of golden ring P.V (160 cm deep) can be dated only on the basis of typology. J. Rajtár assumes that its position was secondary, and he dates the origin nie je na základe stratigrafie ani typológie možné. Iným prípadom je však sardonyxová kamea G.I s deštruovaným vyobrazením niektorého z cisárov Pupiena (238), resp. Macrina (217 – 218). Datovanie vzniku gemy vieme vďaka tomu zúžiť na prvú polovicu 3. storočia a prítomnosť znakov damnatio memoriae naznačuje, že kamea bola zničená krátko po zvrhnutí cisára. Jej nález v základovej ryhe Stavby I však považuje J. Rajtár za sekundárnu polohu a nemožno ju priamo spájať s datovaním stavby. V blízkosti Stavby I sa nachádzala v planírkovej vrstve v základovom žľabe gema G.I a južne od nej prsteň P.II (bez bližšieho popisu nálezových okolností) a ako výplň zemníka zlatý prsteň P.V. Mimoriadny nález zlatého prsteňa P.V (160 cm hlboko) vieme datovať len na základe typologického určenia. J. Rajtár predpokladá, že ide o sekundárnu polohu a vznik zemníka datuje do 4. storočia.473 Analýza výjavu naznačuje, že zmena očka na prsteni mohla byť realizovaná niekedy v poslednej štvrtine 3. storočia, počas vlády vojenských cisárov alebo za vlády Diocletiana. Hodnota zlatého prsteňa bola pre nositeľa mimoriadne dôležitá, najmä ako identifikácia spoločenského statusu. Zo sekundárnej polohy prsteňa v zemníku južne od Stavby I už, žiaľ, nie je možné zistiť viac informácií o tom, kde a za akých okolností bol stratený. Ďalej od oboch stavieb sa nachádzali štyri exempláre (P.I, P.VII-IX). Prsteň s gemou P.I sa nachádzal v priestore pred južným opevnením kamenného kastela, v deštrukčnej vrstve. V predpolí kastela boli počas výskumov odkryté staršie vojenské baraky z obdobia drevozemného tábora a miesto nálezu prsteňa s gemou v sektore 16/s je na úrovni jedného z nich (Stavba 7). Predpokladáme, že exemplár sa do vrstvy kamenného kastela dostal sekundárne a pôvodne mohol pochádzať z obdobia Popović 1992, 63. G.I (foundation trench), G.II (leveling layer), G.III (without further description of the discovery context), P.II (without further description of the discovery context), P.V (depth 160 cm), P.VI (depth 30 cm) and P.X (depth 90 - 120 cm). / G.I (základový zľab), G.II (planírková vrstva), G.III (bez bližšieho popisu nálezových okolností), P.II (bez bližšieho popisu nálezových okolností), P.V (hĺbka 160 cm), P.VI (hĺbka 30 cm) a P.X (hĺbka 90 - 120 cm). 472 P.III (control block, ash destruction) and P.IV (ash destruction). / P.III (kontrolný blok, popolová deštrukcia) a P.IV (popolová deštrukcia). 470 471 119 of the borrow pit to the 4th century.473 An analysis of the scene suggests that the change of the ring’s stone could have been made some time in the last quarter of the 3rd century during the rule of barracks emperors or during the rule of Diocletian. The golden ring was extremely valuable for its wearer, most importantly as the identification of societal status. Unfortunately, the secondary position of the ring in the borrow pit south of Building I does not allow us to find more information on where and in what circumstances it was lost. Four specimens (P.I, P.VII-IX) were found further away from both buildings. The ring with the gem P.I was found in the destruction layer of the area above the southern fortifications of the stone fort. During the research, older military barracks from the period of the earth-and-timber fort were unearthed in the foreground of the fort, and the discovery site of the ring with a gem in sector 16/s is on the same level as one of them (Building 7). We assume that the specimen‘s position in the layer of the stone fort was secondary, and it could have originally come from the period of an older earth-and-timber fort. Ring P.VII (plated) was found in a trench filling, and its position is also considered secondary. The discovery sites for specimens P.VIII and P.IX, based on the research of B. Svoboda, have not been thoroughly documented due to missing documentation. They were considered to have been discovered in one of the areas researched by B. Svoboda in the 1950s during a probe on the northern side of the fort.474 Specimens listed in the Appendix of the researched set are not marked on the map. Their occurrence could, however, have some relationship with the presence of Romans in the area, and perhaps also with the operations of the Roman units directly in the area of the Iža fort. Early forms of rings as well as an analysis of gems suggest that those could also be dated to the period of the Marcomannic Wars. However, more exact dating is not possible due to the discovery context. Ring P.A.I. was found during an above-ground harvest in the fort’s vicinity, and ring P.A.II. 473 474 staršieho drevozemného tábora. Prsteň P.VII (so štítkom) pochádza z výplne priekopy a jeho poloha sa tiež považuje za sekundárnu. Exempláre P.VIII a P.IX z výskumov B. Svobodu nemajú z dôvodu chýbajúcej dokumentácie presne zaznamenané miesto nálezu, preto sú priradené do jedného z úsekov skúmaného B. Svobodom v 50. rokoch 20. storočia, sondy na S strane tábora.474 Exempláre zaradené ako Appendix skúmaného súboru nie sú na mape evidované. Ich výskyt však možno spájať s prítomnosťou Rimanov v oblasti a snáď aj s operáciami rímskych jednotiek priamo v oblasti kastela v Iži. Včasné formy prsteňov aj analýza gem naznačujú, že tieto môžu pochádzať z obdobia markomanských vojen, presnejšie datovanie nie je vzhľadom na nálezový kontext možné. Prsteň P.A.I. bol nájdený počas povrchového zberu v okolí tábora, prsteň P.A.II. ako ojedinelý nález v intraviláne obce Patince. Gema z okolia rímskeho kastela (G.A.I) je lokalizovaná len podľa základných darovacích údajov. Štýl vyhotovenia naznačuje pôvod gemy v 2. storočí. Based on personal consultation. / Na základe osobnej konzultácie. Similar to Bukovič 2013, Map 2 Find 4 (unpaginated). / Podobne ako Bukovič 2013, Mapa 2 Nález 4 (nestránkované). 120 was a unique find in a built-up area in the municipality of Patince. The location of the gem from the vicinity of the Roman fort (G.A.I) was based solely on the donation data. Stylistic aspects suggest that the gem is from the 2nd century. 121 EVALUATION VYHODNOTENIE Rings and gems from the fort in Iža form a unique group of finds, offering additional information on the lives of soldiers on the borders of the Roman Empire. The contained set of rings and gems from the period of the earth-and-timber fort dated relatively exactly to the period between 175 – 179 points to the surviving traditions of wearing rings, and it could simultaneously hint at the presence of Roman citizens (perhaps legionaries) in the fort area on the northern bank of the Danube. The military force from the fort in Iža could have been mainly composed of soldiers sent to the northern bank from Brigetio, but it is also necessary to consider the presence of other legions’ members or auxiliary units that were present in the area during the Marcomannic Wars. Under the influence of societal and political events (most importantly Constitutio Antoniniana), the status of the provincial inhabitants was changing during the period of the stone fort, mostly at the beginning of the 3rd century. This was reflected in the material culture as well. According to M. Lavan, citizens of the Roman Empire formed around 45 – 80 % of the auxiliary units (auxilia) recruits around 212.475 A change in the number of citizens and their material conditions therefore also influenced material culture. Taking the example of plated bronze rings with the depiction of an eagle, it is possible that this was a new ring type which could, in combination with military insignia such as panoplium, aquila or an altar, signify a jewel that identified an army member. Whether it was a sign of a soldier, a legion member, an auxiliary unit member or perhaps a sign related to the military hierarchy is not currently known. However, it is possible that these types of rings appeared in late antiquity as a replacement of iron rings with a gem, which were still widespread in the 2nd century. 475 Lavan 2019, 53 Tab. 2. 122 Prstene aj gemy z vojenského tábora v Iži sú jedinečnou skupinou nálezov s doplňujúcimi informáciami o živote vojakov na hraniciach Rímskej ríše. Uzavretý súbor prsteňov a gem z obdobia drevozemného tábora, ohraničený pomerne presne medzi roky 175 – 179, poukazuje na pretrvávajúce tradície nosenia prsteňov a zároveň by mohol naznačovať prítomnosť rímskych občanov (možno legionárov) na pôde tábora na severnom brehu Dunaja. Vojenská posádka ižianskeho tábora by mohla pochádzať v prvom rade z vojakov dislokovaných na severný breh z Brigetia, ale je potrebné zvažovať aj prítomnosť príslušníkov ďalších légií, prípadne pomocných jednotiek, ktoré sa v oblasti pohybovali počas markomanských vojen. V období kamenného kastela, najmä na začiatku 3. storočia, sa pod vplyvom spoločensko-politického diania (najmä Constitutio Antoniniana) mení postavenie obyvateľov v provinciách a prejavuje sa to aj v materiálnej kultúre. Podľa M. Lavana bolo okolo roku 212 medzi regrútmi pomocných jednotiek (auxilia) 45 – 80 % rímskych občanov.475 Zmena počtu občanov a ich majetkové zázemie tak ovplyvnili aj materiálnu kultúru, napr. v prípade bronzových prsteňov so štítkom so zobrazením orla je možné, že ide o nový typ prsteňa, ktorý v kombinácii s vojenskými symbolmi ako bolo panoplium, aquila alebo oltár mohol predstavovať šperk označujúci príslušníka armády. Či išlo o označenie vojaka, príslušníka légie, pomocnej jednotky alebo možno označenie v rámci vojenskej hierarchie, nevieme aktuálne určiť. Je však možné, že tento typ prsteňov nahradil v neskorej antike železné prstene s gemou, tak rozšírené ešte v 2. storočí. Prsteň mohol byť v rímskej spoločnosti v obehu niekoľko desiatok rokov a prechádzať z jednej generácie na druhú. Vo vojenskom prostredí, akým je aj rímsky kastel v Iži, kde sídlila len posádka, boli však podmienky diametrálne A ring could circulate for several decades in Roman society, being passed down generation after generation. However, the conditions were significantly different in the military environment such as with the Roman fort in Iža where only forces were stationed. We assume that a ring might not have only been related to the status of a Roman citizen and the usual protective functions attributed to gems, but also to the identification of rank within the hierarchy of the Roman army or to the specialization of the wearer. It could have been closely linked to the person, their career progression or to the movements of the military unit. A ring’s lifespan was therefore delimited by the duration of the wearer‘s activities in the area of the fort, their service in the military unit, or at most their activities as a war veteran. For this reason, finds of specimens from stratified situations are an excellent indicator for dating rings related to specific individual Roman soldiers serving on the borders of the empire. A comparison of the typological classification of the rings from Iža to the typologies of H. Guiraud and the finds of I. Popović confirms that the majority of the rings belonged to the specimens commonly used in the territory of the Roman Empire (Graph 2). One exception is the silver ring (P.9), originally considered by the author to be a semi-finished product. However, the analogy from Carnuntum confirms that this is a new, not yet published ring shape. Ring P.A.II is a specific example, and it is considered by the author to be an intermediate step between Guiraud types 3 and 4. Finds of rings with a key (and also other keys found in the area of the fort) confirm the presence of caskets and locking mechanisms in the fort area. Perhaps some of the specimens currently deposited in the Danube Region Museum in Komárno could also belong to the rings from this area.476 Unfortunately, missing documentation for the material donated to the collections in the early 20th century does not odlišné. Predpokladáme, že prsteň mohol súvisieť nielen so statusom rímskeho občana a bežnými ochrannými funkciami spojenými s gemami, ale aj s označením hodností v hierarchii rímskeho vojska alebo so zameraním nositeľa. Mohol byť úzko spojený s jeho osobou, postupom v kariérnom rebríčku aj pohybom vojenskej jednotky. Životnosť prsteňa tak bola ohraničená dĺžkou pôsobenia majiteľa na území vojenského tábora a jeho službou vo vojenskej jednotke. Nálezy exemplárov zo stratifikovaných situácií sú preto výborným indikátorom datovania prsteňov spojených s individualitou konkrétneho rímskeho vojaka slúžiaceho na hraniciach impéria. Porovnanie typologického zaradenia prsteňov z Iže s typológiami H. Guiraudovej a dodatočne aj nálezmi I. Popovićovej potvrdzujú, že väčšina prsteňov patrila k exemplárom bežne používaným na území Rímskej ríše (Graf 2). Výnimkou je exemplár zo striebra (P.9), ktorý bol autorkou pôvodne považovaný za polotovar, avšak analógia z Carnunta ukazuje, že ide o nový, doposiaľ nepublikovaný tvar prsteňa. Špecifickým prípadom je prsteň P.A.II, ktorý predstavuje podľa autorky prechod medzi typmi Guiraud 3 a Guiraud 4. Nález prsteňov s kľúčom (aj ďalších kľúčov nájdených na území kastela) potvrdzuje prítomnosť skriniek a uzamykacích mechanizmov vo vojenskom prostredí. Medzi prstene z tohto územia by mohli patriť snáď aj niektoré exempláre v súčasnosti deponované v Podunajskom múzeu v Komárne.476 Chýbajúca dokumentácia k materiálu odovzdanému do zbierok začiatkom 20. storočia, žiaľ, znemožňuje doplniť viac informácií.477 Dekorácie prsteňov môžu byť vytvárané aj kovovými plieškami s výjavom alebo priamo vyrytým motívom. Jeden exemplár zobrazuje človeka a božstvo (cisár a Concordia), dva zoomorfný motív (orol) a jeden symbolický motív (oltár/panoplium). Práve zobrazenie orla sa vyskytuje na prsteňoch so štítkom, datovaných do 3. storočia, avšak na gemách Mikovínyová 2003, Cat. 9 - 21, Cat. 26, Cat. 29 - 30, Cat. 35 - 36, Cat. 39 - 42, Cat. 44 - 46, Cat. 48 - 59, Cat. 61 - 62, Cat. 64, Cat. 71 - 72, Cat. 74, Cat. 90 - 91, Cat. 93, Cat. 110. 476 123 Graph 3: The relationship between the material and motifs in the findings file. Graf 3: Vzťah materiálu a motívu v nálezovom súbore. allow for more information to be provided.477 Ring decorations could be made out of metal plates with a depiction or directly engraved in the motif. One specimen shows the depiction of a human and a deity (emperor and Concordia), two have a zoomorphic motif (eagle) and one motif is symbolic (altar/panoplium). The depiction of an eagle is found on the plated rings dated to the 3rd century, however, it is missing on the gems from this period. This is worth mentioning since the eagle with its wings slightly extended was a specifically popular motif on intaglios in the 2nd century. Further research on this topic could potentially bring more information on the hypothesis that the plated rings with the depictions of an eagle were worn by a specific group of Roman soldiers (legionaries, for example?). The described type could be considered as a replacement, a mass-produced solution instead of the gems depicting the identical motif. This argument could be supported by the societal and political situation after 212, when the army was joined by a multitude of new citizens from various places and conditions from all over the Roman Empire. z tohto obdobia chýba. Je to pozoruhodné, pretože v 2. storočí bol práve orol s mierne rozprestretými krídlami obľúbeným motívom intaglií. Ďalšie štúdium problematiky by azda mohlo priniesť viac informácií k hypotéze, či prstene so štítkom a zobrazením orla boli určené pre špecifickú skupinu rímskych vojakov (napr. legionárov?). Uvedený typ môžeme považovať za náhradné, masové (?) riešenie namiesto prsteňov s gemami zobrazujúcimi totožný motív. Toto tvrdenie by mohla podporiť spoločensko-politická situácia po roku 212, kedy do armády vstupovali početní noví občania z rôznych pomerov v rámci celej Rímskej ríše. Výroba podobných bronzových prsteňov bola spojená s bronziarskymi dielňami, ktoré poznáme aj z územia protiľahlého Brigetia.478 Malá báza z tohto mesta s menom ROMVLIANVS ARTIFEX dokonca uvádza meno majstra bronziara, ktorý pravdepodobne pôsobil v okolí Brigetia a venoval tento nápis.479 D. Gáspárová predpokladá, že aj prstene s kľúčmi boli spolu so samostatnými kľúčmi vyrábané v tých istých dielňach ako skrinky.480 Prstene s kľúčmi sú samostatnou skupinou nálezov, ktorá sa do vojenského prostredia, na rozdiel od väčšiny ostatných exemplárov, Find from the area of Iža-Leányvár (location Harčáš) discovered in 1933 was also defined as a ring with a key by R. Horna, however, the depiction of the object confirms that it is a ring with a round stone that cannot be nowadays identified as a Roman ring with a key (Horna 1936, 433 Tab. I). / Ako prsteň s kľúčom definoval nález z roku 1933 z okolia Iže-Leányváru (pol. Harčáš) aj R. Horna, avšak vyobrazenie predmetu potvrdzuje, že ide o kľúčik s okrúhlym očkom, ktorý nemožno dnes označiť ako rímsky prsteň s kľúčom (Horna 1936, 433 Tab. I). 477 124 The production of similar bronze rings was connected to the bronze-casting workshops that are also known to have existed in the area of Brigetio on the opposite side.478 A small basis from this town with the inscription ROMVLIANVS ARTIFEX even states the name of the author, who probably worked near Brigetio and dedicated this inscription to it.479 D. Gáspár assumes that rings with keys as well as solitary keys were produced in the same workshops as the caskets.480 Rings with keys are a separate group of finds that probably found their way to the military environment from the civil environment, as opposed to most of the other specimens. The presence of locking mechanisms for securing caskets, chests or similar objects required wit and skills. In the central Danube region at the time, those were only possessed by Romans. A ring with a key has no aesthetic or cult value, and has an exclusively practical function. It is also proof of the presence of direct Roman contact, for example, in the barbaric environment. It is linked to material possessions, information and valuable items that needed to be hidden. Rings with keys are not typologically interesting from a dating point of view or as aesthetic elements. However, they confirm that the soldiers from Iža also most likely used products created by civil craftsmen. The final identification of this jewel could not only be found on the gem, but also on plates or other parts of the rings. In the case of the set of rings and gems from Iža, the decor was observed directly on seventeen specimens. The interpretation of the decor on the other five gems and stones remains unresolved given their state of preservation. Scenes on bronze and jasper are the most numerous (4 occurrences each), however, the motifs in both groups differ significantly (Graph 3). Bronze items show the depictions of an eagle (2x), an altar/panoplium (1x) and the remains of an unidentified inscription. All of them are engraved directly into the bronze rings and serve as a replacement for a stone or gem. The decor on three of them could be described as 478 479 480 pravdepodobne dostala z civilného prostredia. Prítomnosť mechanizmov uzatvárajúcich skrinky, truhlice alebo iné podobné predmety si vyžadovala um a zručnosti, ktoré v tom období v priestore stredného Podunajska ovládali len Rimania. Prsteň s kľúčikom nie je estetickým ani kultovým doplnkom a má výsostne praktickú funkciu. Zároveň je dokladom prítomnosti priameho rímskeho kontaktu napríklad v barbarskom prostredí, spája sa s majetkom, informáciami alebo cennosťami, ktoré bolo potrebné pred okolím uzamknúť. Prstene s kľúčikom nie sú typologicky zaujímavým datovacím prvkom ani estetickým doplnkom, sú však dokladom, že vojaci v Iži používali aj výrobky, ktoré boli zhotovené pravdepodobne civilnými remeselníkmi. Nielen na gemách, ale aj na štítkoch alebo iných častiach prsteňov sa mohla nachádzať dekorácia doplňujúca konečné určenie tohto šperku. V prípade súboru prsteňov a gem z Iže bola dekorácia doložená priamo na sedemnástich exemplároch a interpretácia dekorácie ďalších piatich gem alebo očiek zostala otvorená vzhľadom na stav ich zachovania. Najpočetnejšie sú výjavy na bronze a jaspise (po 4 výskyty), motívy oboch skupín sa však výrazne líšia (Graf 3). Na bronze sa vyskytujú výjavy orla (2x), oltára/panoplia (1x) a zvyšky neidentifikovateľného nápisu. Všetky sú vyryté priamo do bronzových prsteňov a nahrádzajú očko alebo gemu. Dekoráciu na troch z nich môžeme označiť za symboly légie alebo vojenskú symboliku (orol, oltár/panoplium), všetky tieto exempláre sú datované do fázy kamenného kastela. Gemy ako dôležitá súčasť rímskych šperkov, najmä prsteňov, sú dokladom o náboženskom, politickom aj súkromnom živote vojakov vo vojenskom tábore. Použitý materiál gem koreluje s druhmi polodrahokamov používanými v rímskej glyptike. Najpočetnejšie sú v skúmanom súbore nálezov zastúpené jaspis (4) a karneol (3). Sardonyxová kamea je unikátnym nálezom nielen kvôli zobrazenému motívu, ale aj s ohľadom na Bartus 2011, 18 - 22; Sey 2013, 176 -178 Cat. 69 - 78. Gáspár 1986, 77. Gáspár 1986, 77. 125 legion symbols or military symbolism (eagle, altar/panoplium), and all these specimens are dated to the time of the stone fort. Gems, especially rings, were an important part of Roman jewelry, and are evidence providing insight into the religious, political personal lives of the soldiers in the military fort. The material used for the creation of gems correlates with the types of semiprecious stones used in Roman glyptics. In the researched set of finds, the most often encountered materials were jasper (4) and carnelian (3). The sardonyx cameo is a unique find, not only because of the depicted motif, but also in relation to the discovery context. The number of stones or gems made of glass (4) also signify the popularity of this material. Glass was a cheaper and more readily available substitute that was also produced in provincial workshops, and it offered a wide scale of colors and color combinations. Despite the significant damage, four specimens of glass gems from Iža allow us to identify at least the layered structure of the glass, with layers of multiple contrasting colors. This method of gem creation was already being used in the period of Augustus, and it was an imitation of the gems made of semi-precious stones. It became their cheaper alternative, becoming especially popular in the 3rd century. The scenes on the gems are probably directly related to the material of the color of the gem. M. Henig identifies the goddess Minerva, the god Mars and their symbols on gems from the military environment. He also attributes them to the changes in the strategy of the Roman army and to the psychological needs of soldiers.481 The depictions on the gems from Iža most often have connotations to the military environment, and most of them depict an anthropomorphic motif. Five of them represent deities (2x Jupiter, 1x Minerva, 1x Bacchus (and Silenos), 1x Amor/Bacchus), three represent heroes (1x Hercules, 1x Antinous, 1x Achilles (?) ), and two specimens represent humans (1x a young man, 1x emperor Pupienos/Macrinus). The other three gems represent zoomorphic 481 Henig 1974, 56 - 61. 126 nálezové okolnosti. Počet očiek, resp. gem vyrobených zo skla (4), tiež môže poukazovať na popularitu tohto materiálu. Sklo bolo lacnejšiu a dostupnejšou náhradou, vyrábanou aj v provinciálnych dielňach a ponúkalo celú škálu farieb, prípadne ich kombinácií. Na sklenených gemách z Iže je v štyroch prípadoch možné napriek značnému poškodeniu identifikovať aspoň štruktúru skla ako vrstvenú z viacerých kontrastných farieb. Tento spôsob vytvárania gem napodoboval už od augustovského obdobia gemy z polodrahokamov a stal sa ich lacnejšou alternatívou, mimoriadne populárnou v 3. storočí. Výjavy na gemách sú zrejme priamo spojené s materiálom alebo farbou gemy. M. Henig identifikuje na gemách v armádnom prostredí bohyňu Minervu, boha Marta alebo ich symboly. Zároveň ich pripisuje zmenám v stratégii rímskej armády a psychologických potrebách vojakov.481 Aj zobrazenia na gemách z Iže súvisia najmä s vojenským prostredím, pričom na väčšine z nich sa nachádza antropomorfný motív. Päť z nich predstavuje božstvá (2x Jupiter, 1x Minerva, 1x Bacchus (a Silenos), 1x Amor/Bacchus), tri héroov /1x Hercules, 1x Antinoos, 1x Achilles (?)/ a dva exempláre ľudí (1x mladík, 1x cisár Pupienos/Macrinus). Tri ďalšie gemy zobrazujú zoomorfný motív (1x lev, 1x bocian, 1x kobylka). Okrem vyobrazenia kobylky, Baccha so Silenom a Amora/ Baccha možno všetky motívy priamo alebo nepriamo priradiť do vojenského prostredia tábora. Jednotlivé detaily sú sondou do života vojakov v tábore a napovedajú o ich pôvode, preferovanom kulte alebo postavení. Náboženstvo sa stalo v rímskej spoločnosti dôležitou súčasťou života jednotlivca aj komunity. Zasahovalo do všetkých ľudských činností vrátane vhodného zahájenia vojenských aktivít alebo rozhodovania v politike. Obety boli vykonávané, aby získali náklonnosť božstiev (do ut des, slovensky „dávam, aby si dal“) a správne vykonaný rituál bol bežným spôsobom, ako zabezpečiť úspešné naplnenie prosby, žiadosti, či výzvy k bohom. V prípade praktického neúspechu hľadali Rimania často príčinu práve v dodržaní postupov pri vykonávaní obety. Súčasťou motifs (1x lion, 1x stork, 1x grasshopper). With the exception of the grasshopper, Bacchus with Silenos and Amor/Bacchus, all of the motifs can be directly or indirectly linked to the military environment of the fort. Individual details are probes into the soldiers’ lives in the fort and shed more light onto their origin, their preferred cult or their status. Religion became an important part of the life of the individual and the community in Roman society. It affected all the aspects of human activity including the appropriate initiation of military activities or political decisions. Sacrifices were offered so that the good favor of deities was ensured (do ut des, meaning “I give, so that you may give”), and a correctly performed ritual was a common way of ensuring the successful “placement of an order”. In situations of practical failure, Romans often searched for the cause in the correct procedures during the sacrifices. One part of the rituals was also the objects or symbols of gods and mythological characters. Their function was to draw attention to the specific topic, where an individual or the society asked for the intervention of a higher power. Wearing the objects of everyday use with the depiction of a deity or its symbol was meant to amplify the effect. The characters from Roman mythology were very similar in their physical appearance to the Greek gods and heroes. However, their character traits and competences were different. They were influenced by Etruscan, Latin and Samnite traditions as well as by the cults and religions of the Near East, Egypt and tribes living in the provinces. We assume that most of the depictions of gods and heroes in the military environment were meant to make the wearer stronger or to protect him. For example, the bow of Hercules depicted on a gem could not only remind the wearer of his abilities and completed tasks, but it could also suggest that archery was an important part of military service for the wearer. It could therefore hypothetically appear on the ring of a Roman soldier who was an archer. The opposite orientation of motifs on gems, in comparison with statues or their depictions, and where their positions are systematically depicted as mirror images can be considered rituálov boli aj predmety alebo symboly bohov a mytologických postáv. Ich úlohou bolo nasmerovať pozornosť na konkrétnu oblasť, kde jednotlivec alebo spoločnosť žiadali podporu či zásah vyššej moci. Nosenie predmetov každodennej potreby s obrazom božstva alebo jeho symbolom malo tento efekt zosilniť. Postavy rímskej mytológie sa výzorom podobali gréckym bohom a héroom, avšak ich vlastnosti a kompetencie boli odlišné – ovplyvnené etruskou, latinskou, samnitskou tradíciou aj pôsobením kultov a náboženstiev Blízkeho východu, Egypta či kmeňov žijúcich v provinciách. Predpokladáme, že väčšina zobrazení bohov a héroov vo vojenskom prostredí mala nositeľov posilniť alebo ochrániť. Napríklad luk Hercula zobrazený na geme môže nielen pripomínať jeho schopnosti a splnené úlohy, ale aj naznačovať, že pre nositeľa bola práve lukostreľba dôležitou súčasťou vojenskej služby. Hypoteticky mohol byť teda na prsteni rímskeho vojaka, ktorý bol lukostrelcom. Pozoruhodným prvkom je opačná orientácia motívov na gemách oproti sochám alebo ich vyobrazeniam, ktoré sú systematicky zobrazované v opačnom postoji (Minerva). Orientácia postavy pravdepodobne súvisí s ďalšou funkciou tohto vyobrazenia – pečatením.482 Dôležitosť gem ako hodnoverného pečatidla uvádza už Plinius St. v prípade cisára Augusta, keď dôveryhodné osoby v jeho neprítomnosti pečatili dokumenty a dekréty vydané v jeho mene konkrétnym pečatidlom s podobizňou sfingy. Aby sa vyhol neskorším sarkastickým poznámkam o mýtoch spojených so sfingou, začal používať portrét Alexandra Veľkého (Plin. Nat. XXXVII.4). Vo vojenskom prostredí by podobizeň na pečatidle mohla byť spojená nielen s ochrannou alebo identifikačnou funkciou, ale aj ako motív pečatidla dokumentujúceho postavenie či vojenskú hodnosť nositeľa. Toto zároveň slúžilo na potvrdenie hodnovernosti alebo jednorazové uzatvorenie súkromnej korešpondencie alebo inej zásielky a používanie pečatenia na písomnostiach v tábore podporujú i nálezy schránok na pečate. Gemy vyrobené z polodrahokamov mohli byť zhotovené špecializovanými dielňami kdekoľvek v impériu a postupne prenesené aj 127 an extraordinary element (Minerva). The orientation of figures is most likely connected to yet another function of this depiction – sealing.482 The importance of the gem as a credible seal had already been mentioned by Pliny the Elder in the context of Emperor Augustus. He stated that trustworthy people were allowed to seal documents and decrees in his absence using a specific seal with the depiction of a sphinx. To prevent later sarcastic comments on the myths connected to the sphinx, he later started to use a portrait of Alexander the Great (Plin. Nat. XXXVII.4). In the military environment, a portrait on a seal could not only have had a protective or an identification function, but the motif on a seal also indicated the position or military rank of the wearer. At the same time, this was also used as confirmation of credibility or as a single-use closure of personal correspondence or another kind of delivery. Gems made of semi-precious stones could have been produced in specialized workshops anywhere in the empire and gradually moved to the proximity of Brigetio. However, it is possible that experts that were able to produce gems were present in the legionary fortress, as was the case in Carnuntum.483 The production of glass gems could have been the work of any provincial glass-making workshop, and the production of rings and gems could have also been linked to the production of metals. Archaeological research and analyses of the material from Brigetio confirmed the presence of glass-making484 or metal working workshops.485 However, it is almost impossible to investigate the provenance of the researched set. Gem G.II could be an exception to this, since the method of the creation of facial details (the shape of the eyes and eyebrows, the proportions of the mouth and beard) are strikingly similar to the carnelian gem of Dioscuros from Brigetio that has been dated to the 3rd – 4th centuries.486 It could even be a product of the same workshop. do blízkosti Brigetia. V légiovom tábore alebo v jeho zázemí však mohli pôsobiť aj špecialisti schopní vyrábať aj gemy, podobne ako to bolo v Carnunte.483 Na výrobe sklenených gem sa tak mohla podieľať ktorákoľvek provinčná sklárska dielňa a výroba prsteňov a gem mohla byť tiež spojená s produkciou kovov. Archeologické výskumy a analýzy materiálu z Brigetia potvrdili prítomnosť dielní spracúvajúcich sklo484 aj kovy.485 V skúmanom súbore je však takmer nemožné dohľadať ich provenienciu. Výnimkou môže byť prípad gemy G.II, kedy spôsob zhotovenia detailov tváre (tvar očí a obočia, proporcia úst a brady) nápadne pripomína karneolovú gemu Dioscura z Brigetia, datovanú do 3. – 4. storočia486 a mohla by pochádzať z rovnakej dielne. Náhrada očiek prsteňov menej bežnými materiálmi (strieborný plech, jantár?) mohla súvisieť s konkrétnym účelom využitia alebo suplovala pôvodné očko ako dostupnejšia a lacnejšia náhrada. Presnejšiu interpretáciu týchto exemplárov však komplikuje stav ich dochovania. Tenké plechy sa ľahko deformovali tlakom zvonka možno už počas každodenného používania a svoj podiel na tom mohlo mať aj neodborné zasadenie plechu, ako môžeme pozorovať najmä na prsteni P.V a menej na prsteni P.6. Okraje plechov nie sú rovnomerne upevnené po celom obvode zasadenia. Aj vďaka takýmto technologickým detailom považujeme plech za alternatívu strateného alebo vyňatého očka. Motív identifikovaný na pliešku (cisár a Concordia) skôr napovedá o druhej možnosti, a zároveň by celý proces výmeny mohol lepšie datovať do obdobia vojenských cisárov, kedy bolo toto zobrazenie mimoriadne často používané487 spolu s uplatňovaním damnatio memoriae na podobizne zvrhnutých cisárov. Jaspisové gemy boli v Iži nájdené samostatne aj ako súčasť prsteňov. Zobrazení na nich sú Jupiter (P.8), héros identifikovaný ako Antinoos (P.7), dvojica Dionysos a Silenos (G.III) a bližšie neurčené vyobrazenie mladíka (G.II). Napriek tomu, že interpretácia výjavu Dionysa a Silena Examples of gems imprinted in tegulae were also found in the fort of Iža-Leányvár (Rajtár 2010, 305 - 313). / Príklady gem odtlačených v tegulách boli nájdené aj v kastele Iža-Leányvár (Rajtár 2010, 305 - 313). 483 Dembski 2005, 27. 484 Dévai 2015, 105 - 112. 485 Bartus 2011, 18 - 22; Sey 2013, 176 - 178 Cat. 69 - 78. 486 Borhy/Számadó 2003, 56 Cat. 79. 482 128 Substituting the stones on the rings with less common materials (silver sheet, amber?) could be linked to the specific purpose of use, or it replaced the missing original stone as a more readily available and cheaper substitute. A more exact interpretation of these specimens is, however, complicated by their preserved state. Thin sheets were susceptible to deformities caused by external pressure or everyday use, which could be to some extent also caused by unskilled placement of the sheet, as can especially be seen on ring P.V and to a lesser extent on ring P.6. The edges of the sheets are not evenly attached throughout the whole area. Such technological details lead us to consider the sheet to be an alternative to the lost or removed stone. The motif identified on the sheet (an emperor and Concordia) corresponds better with the second option, and at the same time, the process of the change would be a better fit to date to the period of barracks emperors, when this depiction was used exceptionally often487 together with the practice of damnatio memoriae on the portraits of overthrown emperors. Jasper gems were found in Iža as solitary finds or as parts of rings. They show the depictions of Jupiter (P.8), a hero identified as Antinous (P.7), the pair Dionysus and Silenos (G.III) and an unspecified depiction of a young man (G.II). Despite the fact that the interpretation of the scene as depicting Dionysus and Silenos is still unclear within the context of the Roman fort, we can summarize that the depictions on the jasper generally represent male deities or heroes. A smaller group of carnelian gems shows the portrayals of Minerva (G.1), Hercules (P.1), a stork (P.I) and small Bacchus/Amor (G.A.I). Except for the latter, the gems were found in the area of the Roman fort, and the scenes depicted could be identified as symbols with the common aim of either directly protecting the wearer or bringing success in fulfilling their duties and providing a safe return home. Two of them came from the earth-and-timber fort, and one was found in the destruction layer in front of the southern border of the stone fort. Thanks to these circumstances, we v kontexte rímskeho tábora je zatiaľ nejasná, môžeme zhodnotiť, že celkovo sú na jaspise zobrazované mužské božstvá alebo héroovia. Menšou skupinou sú karneolové gemy, na ktorých sú zobrazení Minerva (G.1), Hercules (P.1), bocian (P.I) a malý Bacchus/Amor (G.A.I). Okrem posledného menovaného boli gemy nájdené na území rímskeho tábora a výjavy na nich možno označiť ako symboly, ktorých spoločnou úlohou bolo buď priamo chrániť nositeľa, alebo zabezpečiť jeho úspešný výkon služby a šťastný návrat domov. Dve z nich pochádzajú z drevozemného tábora a jedna bola nájdená v deštrukčnej vrstve pred južným opevnením kamenného kastela. Vďaka týmto okolnostiam vieme náhlu stratu všetkých troch exemplárov zároveň datovať do obdobia markomanských vojen, presnejšie medzi roky 175 a začiatok vlády cisára Commoda. V prípade intagliá s malým Bacchom/Amorom nie sú známe podrobnejšie informácie o mieste nálezu (nález z 19. storočia). Jej motív je v priamom kontraste s ostatnými klasickými symbolmi rímskeho života, na druhej strane môže reflektovať túžbu po láske alebo uvoľnení. Dve gemy sú vyrobené z nepriehľadného vrstveného skla čierno-modrej farby. Sú na nich dve rozdielne zobrazenia – smútiaci héros (Achilles?) (P.III) a kobylka (P.2). Oba výjavy sa zachovali veľmi fragmentárne, avšak je zreteľné, že modrá oválna plocha bola v oboch prípadoch menšia než čierna podstava gemy, čo je typické pre sklenené gemy 2. a 3. storočia. Z chalcedónu sú vyrobené dve gemy, obe zasadené v prsteňoch nájdených mimo územia tábora. Gema vrstvenej hnedo-žltočiernej farby (P.A.II) so zobrazením leva na podkladovej línii s hviezdičkou nad ním. Predpokladáme, že prsteň vznikol najneskôr v závere 2. storočia. Z chalcedónu488 je vyrobená aj ďalšia gema zasadená do strieborného prsteňa (P.A.I). Zobrazeným motívom je tróniaci Jupiter. Oba exempláre boli nájdené mimo areálu kastela. Prítomnosť tróniaceho Jupitera Capitolina a stojaceho Jupitera Custoda na gemách železného a strieborného prsteňa sú dôležitým 487 The ring‘s discovery context in the borrow pit does not allow more exact dating on the basis of the discovery situation. / Nálezové okolnosti prsteňa v zemníku neumožňujú bližšie datovanie na základe nálezovej situácie. 129 are also able to date the sudden loss of all three specimens to the period of the Marcomannic Wars, more specifically between 175 and the beginning of the rule of Emperor Commodus. More detailed information on the finding site of the intaglio with small Bacchus/Amor is not available (the find comes from the 19th century). Its motif is in stark contrast to other classic symbols of Roman life. On the other hand, it could reflect the need for love and relaxation. Two gems are made of black-blue opaque layered glass. They show two different depictions – a grieving hero (Achilles?) (P.III) and a grasshopper (P.2). Both scenes were preserved in fragments only. However, it is clearly visible that the blue oval area was smaller in both cases than the black base of the gem, which is typical for glass gems from the 2nd and 3rd centuries. Two gems are made of chalcedony, and both of them are placed in rings that were found outside the fort territory. A brown-yellowblack layered gem (P.A.II) depicts a lion, a groundline and a small star above the lion. We assume that this ring was made at the end of the 2nd century at the latest. The next gem is also made of chalcedony488 and was placed into a silver ring (P.A.I). The motif of the depiction is enthroned Jupiter. Both specimens were found outside the area of the fort. The presence of the enthroned Jupiter Capitolinus and standing Jupiter Custos on the gems of iron and the silver ring is important confirmation of the popularity of the cult of the most powerful gods in the military environment, and it is also an interesting account of what aspects were important to soldiers. Gems with portraits of an emperor indicate an exceptional standing of the wearer within the societal hierarchy. Traces of cuts on the sardonyx cameo with the portrait of Emperor Pupienus or Macrinus (?) might be evidence that, after the emperor‘s death and exercise of damnatio memoriae, the wearer of the cameo with emperor’s portrait was present in the area of the fort and replaced the gem with another, more acceptable motif. 488 potvrdením popularity kultu najvyššieho z bohov vo vojenskom prostredí a zároveň zaujímavým dokladom toho, ktoré aspekty boli pre vojakov dôležité. Gemy so zobrazením cisára indikujú výnimočné postavenie nositeľa v rámci spoločenskej hierarchie. Stopy zásekov na sardonyxovej kamei so zobrazením cisára Pupiena alebo Macrina (?) môžu byť môžu byť indíciou, že v čase smrti cisára a realizácii damnatio memoriae bol nositeľ cisárskeho portrétu prítomný práve na území kastela a gemu vymenil za iný, akceptovateľný motív. Mimoriadne vzácnymi nálezmi z celého súboru sú sardonyxová kamea a zlatý prsteň s vloženým plieškom. Oba sú posudzované ako samostatné šperky, napriek tomu majú viacero spoločných prvkov. Na sardonyxovej kamei (G.I) je pravdepodobne zobrazený cisár z prvej polovice 3. storočia (Pupienus/ Macrinus) a jeho podoba nesie stopy zásekov a pokusov o deštrukciu, ktoré môžeme pripísať damnatio memoriae. Sardonyx patril v rímskej spoločnosti k mimoriadne ceneným materiálom a zobrazenie cisára je primerané jeho postaveniu. Po poškodení gemy nebolo možné nájsť pre ňu ďalšie využitie, preto prestala byť potrebná. Opačným prípadom je zlatý prsteň (P.V), ktorý má namiesto centrálnej gemy pripevnený zlatý pliešok, aby nahradil stratenú, alebo úmyselne odstránenú centrálnu dekoráciu. Výjav na pliešku zobrazuje postavy cisára a bohyne Concordie – kópiu výjavu obľúbeného v umení a na minciach v čase vojenských cisárov (235 – 284) a Diocletiana, opäť v období, keď sa často uplatňovalo damnatio memoriae. Typologické zaradenie však datuje typ prsteňa presnejšie do 2. polovice 3. storočia. Gema a prsteň boli vytvorené v 3. storočí. Pravdepodobne spolu priamo nesúviseli, sú však vzácnymi dokladmi prítomnosti cisárskeho kultu v živote rímskych vojakov, premenlivosti politickej situácie v Rímskej ríši a jej dopade na každodenný život v kasteli na severnom brehu Dunaja. Zobrazenia cisárov boli zhotovené na mimoriadne cenených materiáloch, ktoré prináležali dôležitosti kultu a zároveň označovali nositeľa ako osobu mimoriadneho postavenia. Not yet determined by gemological analysis. / Doposiaľ nebola určená gemologickou analýzou. 130 The sardonyx cameo and the golden ring with an inserted small sheet are exceptional finds. Both of them are considered individual jewels, however, they have several similar traits. The depiction on the sardonyx cameo (G.I) is most likely of an emperor from the first half of the 3rd century (Pupienus/Macrinus), and his portrait bears the marks of cuts and attempts of destruction that could be attributed to damnatio memoriae. Sardonyx was a highly valuable material in Roman society, and the depiction of an emperor is appropriate to its status. No other use was found for the gem after its destruction, so it was therefore no longer needed. The golden ring (P.V) is a different example, as it has a small golden sheet attached instead of a central gem to substitute the lost or intentionally removed central decoration. The scene on the sheet depicts the figures of an emperor and goddess Concordia – a copy of a scene that was popular in art and on coins from the period of the barracks emperors (235 – 284) and Diocletian, again in the period where damnatio memoriae was often exercised. However, typological classification dates this ring type more specifically to the 2nd half of the 3rd century. The gem and ring were made in the 3rd century. They were most likely not directly related. However, they are rare evidence of the presence of the emperor cult in the lives of Roman soldiers, of changeability in the political situation in the Roman Empire and its effects on the everyday life in the fort on the northern bank of the Danube. The depictions of emperors were put on exceptionally valuable materials that were appropriate to the cult’s importance, and they identified the wearer as a person of exceptional status. The distribution of rings and gems in the researched parts of the fort points to an interesting division. Throughout the existence of the earth-and-timber fort, the rings were distributed almost evenly throughout the whole researched area, predominantly in the interior of the buildings. Ring P.I, whose origin was, due to its ambiguous discovery context, dated to the period of the stone fort with the highest probability, would fit into this context. Rings and gems from the later stone fort whose locations could be specified more exactly were Rozmiestnenie prsteňov a gem na preskúmaným častiach tábora ukazuje na zaujímavé rozdelenie. V období trvania drevozemného tábora boli prstene akoby rovnomerne rozptýlené po celej šírke skúmanej plochy, prevažne v interiéri stavieb. Do tohto kontextu by zapadal aj prsteň P.I, ktorý je s ohľadom na nejednoznačné nálezové okolnosti priradený skôr do obdobia kamenného tábora. Prstene a gemy z mladšieho, kamenného kastela, ktoré sa podarilo presne lokalizovať, sa (až na jednu výnimku) koncentrujú v južnej časti na území alebo v okolí Stavby I a kúpeľov. Nálezy dvoch prsteňov z výskumu B. Svobodu sú zároveň dôležitým príkladom toho, že prstene z obdobia kamenného kastela sa na území tábora mohli nachádzať aj v tesnej blízkosti opevnenia, prípadne za jeho hranicami. Príčiny straty prsteňov a gem na území tábora dnes definujeme len veľmi ťažko. Treba počítať s ich stratením počas pobytu alebo náhodného útoku, ale aj následným (sekundárnym) premiestnením pri planírovaní, prestavbách a ďalších dodatočných zásahoch na území tábora alebo v jeho okolí. Toto zasiahlo najmä prstene a gemy z obdobia kamenného tábora, označené rímskymi číslicami. 131 (with one exception) concentrated in the southern part of the area or in the proximity of Building I and the baths. The finds of two rings from the research of B. Svoboda are also important evidence that the rings from the period of the stone fort in the fort‘s area could also be located in the immediate vicinity of the fortifications or within its borders. The reasons for the loss of rings and gems in the fort area are very hard to explain today. It is necessary to consider the option that they were lost during stays or attacks, or due to their subsequent (secondary) dislocation during leveling, reconstruction works and other additional disruptions in the fort area or in its surroundings. This mainly impacted the rings and gems from the period of the stone fort, which is marked by Roman numerals. 132 CONCLUSION ZÁVER Archaeological research carried out at the Roman fort in Iža provided numerous new pieces of information on the Roman army and the presence of Romans in the area of the central Danube region. It has not yet been collectively published, and this publication could help broaden the knowledge about the archaeological location as well as the topic of Roman jewelry. The researched group of rings and gems comprises the finds dated to the period of the short existence of the earth-andtimber fort and the stone fort built afterwards, with the addition of two exceptional rings and one gem from the fort’s vicinity, which were, according to the author, directly related to the presence of Roman soldiers in Iža. The published finds and their evaluation is a probe into the lives of the soldiers in the Roman fort. Depictions on the rings and gems shed more light onto the soldiers‘ lives, and the finds from the Iža fort can be divided into four main groups based on the depicted motifs: 1/ The first group of motifs represents deities or heroes that can be unequivocally linked to the military environment. Depictions of the deities Jupiter (P.8, P.A.I) and Minerva (G.1), Hercules (P.1) and the hero Achilles? (P.III) are found in this group. Their function was to protect the wearer, however, they could have also been a part of jewelry or a symbol of the wearer’s status in the military hierarchy. Another example of a similar protective motif from Iža could also be a brooch with the depiction of the deity Serapis that was found in the fort area.489 2/ Other motifs can be linked to loyalty to an emperor and the emperor‘s cult. This group includes specimens that stand out due to the value of the material used – a cameo with a destroyed depiction of an emperor from the first half of the 3rd century, most likely Pupienus or Macrinus (G.I) and a small golden sheet with the motif of an emperor and Concordia (P.V). Their function was to clearly 489 Archeologický výskum rímskeho kastela v Iži priniesol početné nové poznatky o rímskej armáde a prítomnosti Rimanov v oblasti stredného Podunajska. Doposiaľ nebol súborne publikovaný a táto publikácia by mohla prispieť k doplneniu informácií o archeologickej lokalite aj problematike rímskych šperkov. Skúmaná skupina prsteňov a gem sa skladá z nálezov datovaných do obdobia krátkej existencie drevozemného tábora, jeho nástupcu kamenného kastela a dopĺňajú ju dva mimoriadne prstene a gema z okolia kastela, ktoré mali podľa autorky priamy súvis s prítomnosťou rímskych vojakov v Iži. Publikované nálezy a ich vyhodnotenie sú sondou do života vojakov v rímskom tábore. Vyobrazenia na prsteňoch a gemách poukazujú na život vojakov a nálezy z ižianskeho tábora môžeme na základe zobrazeného motívu rozdeliť do štyroch hlavných skupín: 1/ Prvá skupina motívov predstavuje božstvá alebo hrdinov, ktoré vieme jednoznačne spojiť s vojenským prostredím. Patria sem vyobrazenia božstiev Jupitera (P.8, P.A.I) a Minervy (G.1), Hercula (P.1), héroa Achilla? (P.III). Ich úlohou bolo ochraňovať nositeľa, mohli však byť súčasťou šperku ako symbol jeho postavenia vo vojenskej hierarchii. K podobne zameraným ochranným motívom z Iže môžeme priradiť aj brošňu so zobrazením boha Sarapisa, nájdenú na území tábora.489 2/ Ďalšie motívy vieme spojiť s vernosťou cisárovi a cisárskym kultom. Sem patria exempláre, ktoré vynikajú aj cenou materiálu – kamea s deštruovaným zobrazením cisára z prvej polovice 3. storočia, snáď Pupiena alebo Macrina (G.I) a zlatý pliešok z motívom cisára a Concordie (P.V). Ich úloha bola jednoznačne demonštrovať náklonnosť k vedúcim silám v ríši. Predpokladáme, že ich nositeľmi boli najvplyvnejší obyvatelia kastela v Iži. 3/ Samostatnou skupinou vyobrazení sú symboly, ktoré vieme v prípade nálezov z Iže rozdeliť do dvoch podskupín Kuzmová 2000, 39 - 40. 133 demonstrate loyalty to the leading powers in the empire. We suppose that the wearers were the most influential inhabitants of or visitors to the fort in Iža. 3/ A separate group of depictions consists of symbols. These specimens found in Iža can be divided into two subgroups: Military symbols, which include the depictions of an eagle (P.VI, P.VII) and an altar/panoplium (P.VIII). Their function has not yet been satisfactorily explained, however, we suppose that they were connected to allegiance (legionaries?) or rank (commander?) in the army. Other symbols - we include the depiction of a stork (P.I) as a symbol of loyalty and respect (pietas) and the motif of a lion with a star (P.A.II). Given comparable specimens from other parts of the empire, the latter could also be considered a talisman. 4/ Motifs with open interpretation within the military fort. For these scenes, the final interpretation of the meaning of certain gems is not possible, either because of the current state of research or due to the assumed personal motivation of the wearers. This is the case of the intaglio with the depiction of Antinous (P.7) and a young man (G.II). Among the motifs whose themes do not fit into the military environment, three gems should be mentioned – one depicting a grasshopper (P.2), one with the motif of Bacchus and Silenos (G.III) and another with the motif of Bacchus/Amor (G.A.I). Interestingly, the depictions on intaglios are usually oriented in the opposite direction as is common in iconographies of other types of Roman art and artifacts (statues, reliefs, coins...), which might point to their use as seals. Sealing was, of course, not the only use of rings. Romans paid attention to the power of depicted motifs as well as the material used, and they carefully chose these. On the contrary, the motifs on plated rings (without gems) are oriented in the same direction, as is usual in three-dimensional art. For that reason, we consider their primary function not to be a seal, but a demonstration of allegiance or the status of the wearer in the military hierarchy. 134 Vojenské symboly, kam patria vyobrazenia orla (P.VI, P. VII) a oltára/panoplia (P.VIII). Ich úloha nie je zatiaľ plnohodnotne zodpovedaná, ale predpokladáme, že súviseli s príslušnosťou (legionári?) alebo aj postavením (hodnosťou) v armáde. Iné symboly, kam zaraďujeme vyobrazenie bociana (P.I) ako symbolu oddanosti a úcty (pietas) a motív leva s hviezdičkou (P.A.II). Druhý menovaný môže byť s ohľadom na analógie z iných častí ríše zároveň považovaný aj za talizman. 4/ Motívy s otvorenou interpretáciou v rámci vojenského tábora. Ide o výjavy, kde konečná interpretácia významu niektorých gem nie je možná, buď kvôli aktuálnemu stavu bádania, alebo pre predpokladanú osobnú motiváciu majiteľov. Je to prípad intaglie s vyobrazením Antinoa (P.7) a mladíka (G.II). Z motívov, ktoré sa tematicky vymykajú vojenskému prostrediu je potrebné menovať tri gemy – jednu zobrazujúcu kobylku (P.2), jednu s motívom Baccha a Silena (G.III) a ďalšiu s motívom Baccha/Amora (G.A.I). Zaujímavým zistením je, že vyobrazenia na intagliách sú spravidla orientované opačne ako v ikonografii iných typov rímskeho umenia a pamiatok (sochy, reliéfy, mince...), čo môže poukazovať na ich úlohu pri pečatení. Pečatenie samozrejme nebolo jedinou úlohou prsteňa. Rimania mali na zreteli silu zobrazeného motívu aj použitého materiálu, ktoré si starostlivo vyberali. Naopak, na prsteňoch so štítkom (bez gem) je orientácia motívu rovnaká ako v trojrozmernom umení, preto za ich primárnu úlohu považujeme demonštráciu príslušnosti alebo statusu nositeľa vo vojenskej hierarchii a nie pečatenie. Farba gem a očiek použitých v prsteňoch obsahuje kombinácie oranžovej, modrej, bielej a sivej farby. Samostatnou skupinou sú červené jaspisové gemy a je pozoruhodné, že súbor nálezov neobsahuje žiadne gemy ani očká zelenej farby, ktorá je na šperkoch v iných častiach impéria mimoriadne obľúbená. Aj materiál prsteňov bol odrazom spoločenského postavenia a práv nositeľa – železné prstene rímskych občanov by mohli byť v súbore nálezov z drevozemného tábora indikátorom, že niektorí vojaci na území tábora mali v období The color of gems and stones used in rings are combinations of orange, blue, white and grey. Red jasper gems form a separate group, and it is remarkable that the set of finds does not contain any green gems or stones, as it was an especially popular color for jewelry in different parts of the empire. The material of which the rings were made was also a mirror of the societal status and the rights of the wearer – iron rings of Roman citizens in the group of finds from the earthand-timber fort could indicate that some soldiers in the period of the Marcomannic Wars stationed in the fort area were Roman citizens. Only they could join the Roman legions during the rule of Marcus Aurelius, and for this reason we assume that the wearers of the iron rings were legionaries. However, their affiliation to a particular unit is not yet known. The period of the stone fort not only brings (a significantly smaller amount of) golden rings, but also specimens made of gold, amber and bronze. A new type of bronze rings could be a replacement of the originally more widespread iron rings, especially if the plate has a motif of an eagle or legionary insignia. The search for the provenance of gems and rings from Iža is closely linked to the soldiers that operated in the area. They could have procured them when joining the army and leaving the places where they were raised (gem with a stork?) anywhere in the Roman Empire, but some of the rings and gems could have also originated in the legionary fort opposite Brigetio, where bronze-casting or glass-making workshops were found in the fort’s exterior (cannabae legionis, municipium). Those could, in case of need, satisfy certain demands from the individuals affiliated with military units. A future chemical analysis of glass or bronze alloy could bring more information about the connection with the workshops on the opposite bank of the Danube. Currently, we are only considering the potential connection in some specific cases. The destruction of the fort in Iža also affected the minor finds from the area. Its traces are visible on the majority of glass stones (mostly in iron rings), as well as on the surface of several gems. It proves the great extent of the fire that led to the destruction of the earth- markomanských vojen rímske občianstvo. Tí boli v čase Marca Aurelia jedinými, kto mohol vstúpiť do rímskej légie, preto predpokladáme, že nositeľmi železných prsteňov boli práve legionári. Ich príslušnosť ku konkrétnej jednotke však zostáva zatiaľ otvorená. Obdobie kamenného kastela prináša okrem (oveľa menšieho počtu) železných prsteňov aj exempláre zo zlata, jantáru a bronzu. Nový typ bronzových prsteňov mohol nahrádzať pôvodne častejšie železné, najmä v prípade, ak sa na štítku vyskytuje motív orla alebo legionárske insígnie. Hľadanie proveniencie gem a prsteňov z Iže je úzko spojené s vojakmi, ktorí v oblasti operovali. Tí si ich mohli zabezpečiť pri svojom nástupe do armády a odchode z miest, kde vyrastali (gema s bocianom?) kdekoľvek v Rímskej ríši, ale časť z prsteňov a gem mohla pochádzať aj z protiľahlého légiového tábora Brigetio, v ktorého zázemí (cannabae legionis, municipium) sa nachádzali bronziarske či sklárske dielne. Tie v prípade potreby dokázali zabezpečiť niektoré požiadavky jednotlivcov aj z radov príslušníkov vojenských jednotiek. Chemická analýza skla alebo bronzovej zliatiny by v budúcnosti mohla priniesť viac informácií o spojení s dielňami na druhej strane Dunaja. Aktuálne uvažujeme o možnej príbuznosti len v niektorých špecifických prípadoch. Deštrukcia tábora v Iži sa dotkla aj drobných nálezov z jeho územia. Je to badateľné na väčšine sklenených očiek (najmä v železných prsteňoch), ale aj na povrchu niektorých gem. Svedčí to o veľkom rozsahu požiaru, ktorý spôsobil zničenie drevozemného tábora, ale aj o účinkoch vysokej hladiny podzemnej vody, ktorá dlhodobo ovplyvňuje územie kastela. Nálezy z obdobia kamenného kastela nie je možné datovať tak presne ako exempláre z tábora drevozemného. Výnimkou je nález kamey so zobrazením cisára Pupiena, resp. Macrina v základovom žľabe Stavby I. Jej polohu na tomto mieste však považujeme za sekundárnu, preto nemá vplyv na datovanie vzniku tohto objektu. Prstene a gemy potvrdzujú, že tábor v Iži bol neoddeliteľnou súčasťou vojenského sveta Rímskej ríše. Typy prsteňov zodpovedajú jednoznačne mužskému šperku. Prítomnosť žien alebo detí na území kastela počas pôsobe- 135 and-timber fort and the effects of high levels of groundwater that affected the fort area in the long term. Finds from the period of the stone fort could not be dated as exactly as the specimens from the earth-and-timber fort. The exception is a cameo with the depiction of emperor Pupienus or Macrinus, found in a foundation trench of Building I. Its position in this location is, however, considered secondary, therefore it has no effect on the dating of the object‘s origin. Rings and gems confirm that the fort in Iža was an inseparable part of the military world during the Roman Empire. The types of rings unequivocally correspond to men‘s jewelry. The presence of women or children in the fort area at the time of the Roman army’s activities is disputable, though not impossible, especially in the final phase of the fort’s existence.490 Motifs depicted on gems are also an important part of the information on life in the Roman fort. Together with other types of objects (artifacts made of bone, glass, or stone), they could, in the future, be one of the basic materials from which the everyday lives of soldiers on the northern border of the Empire could be reconstructed. The presence of Roman rings in the territory of today’s Slovakia in the exposed part of the borders of the empire can be considered as proof of the influence of the Roman Empire in the area. We assume that the first specimens of gems and rings were present north of the Danube mostly due to trade contact (Liptovská Mara-Havránok) or due to the efforts of Rome to gain control over the most important centers (Bratislava-Devín). The escalated situation in the 2nd century led to the Marcomannic Wars, and thousands of Roman soldiers were marching across the territory of today’s Slovakia. Part of the finds from Iža is important evidence of the material culture of this period. The fort area and its close surroundings were, during the Marcomannic Wars, also a sort of outpost or bridge for the operations of the Roman army north of the Danube. After the conflict ended in 180, elements previously exclusive 490 Hrnčiarik 2017, 94 - 95. 136 nia rímskeho vojska je diskutabilná, aj keď nie vylúčená, najmä počas záverečnej fázy existencie kastela.490 Motívy zobrazené na gemách sú zároveň dôležitou súčasťou informácií o živote v rímskom tábore. V budúcnosti by sa mohli stať spolu s inými typmi predmetov (kostené predmety, keramika, sklo, kamenné pamiatky) jedným z východiskových materiálov pre rekonštrukciu každodenného života vojakov na severnej hranici impéria. Výskyt rímskych prsteňov na území dnešného Slovenska, v exponovanej časti na hranici impéria, môžeme pokladať za dôkaz vplyvu Rímskej ríše v oblasti. Predpokladáme, že prvé exempláre gem a prsteňov sa na sever od Dunaja dostali najmä vďaka obchodným kontaktom (Liptovská Mara-Havránok), alebo so snahou Ríma získať kontrolu nad významnými centrami (Bratislava-Devín). Eskalujúca situácia v 2. storočí viedla k markomanským vojnám, keď sa na území dnešného Slovenska pohybovali tisíce rímskych vojakov a práve časť nálezov z Iže je dôležitým dokladom materiálnej kultúry tohto obdobia. Počas markomanských vojen bolo územie tábora aj jeho bezprostredné okolie akýmsi predsunutým mostom pre operácie rímskeho vojska na sever od Dunaja. Po ukončení konfliktu v roku 180 sa dovtedy výsadné znaky rímskej kultúry (a spolu s nimi aj prstene a gemy) etablujú aj v barbarskom svete na ďalších územiach (Stupava, Cífer-Pác) a zotrvávajú aj v Iži. Výskyt rímskych prsteňov a gem v germánskom prostredí 3. – 4. storočia je dokladom vzájomnej intenzívnej interakcie oboch svetov (Cejkov, Ostrovany, Zohor, Spišský Štvrtok, Liptovská Mara). Odchod rímskych jednotiek z Iže na konci 4. storočia bol zároveň ukazovateľom slabnutia ríše a ustupovaním z území, ktoré už nedokázala kontrolovať. V nasledujúcom období upadá kvalita väčšiny rímskoprovinciálnych šperkov, armáda súhlasí s prítomnosťou foederatov na hraniciach, silnie pohyb skupín obyvateľov a začína sa naplno prejavovať obdobie nazývané ako sťahovanie národov. Postupná strata vplyvu v oblasti aj zmena usporiadania spoločnosti pravdepodobne spôsobili, že neskoroantické prstene ani gemy nie sú z územia Slovenska severne od Dunaja (zatiaľ) známe. to Roman culture (including rings and gems) were also established in the barbaric world and the extended area (Stupava, CíferPác), and they continued to be used in Iža. The presence of Roman rings and gems in the Germanic environment of the 3rd – 4th centuries is evidence of intensive mutual interactions between the two worlds (Cejkov, Ostrovany, Zohor, Spišský Štvrtok, Liptovská Mara). The departure of the Roman units from Iža at the end of the 4th century was also an indicator of the weakening of the Roman Empire and its retreat from the areas it could no longer control. The following years saw the quality degradation in most of the jewels from the Roman provinces. The army agrees to the presence of foederati on the borders, the movement of inhabitants increased and the period known as the Migration Period is at its peak. A gradual loss of influence as well as changes in social organization are the most likely reasons why no rings or gems from late antiquity have been (so far) found in the Slovak territory north of the Danube. 137 ZOZNAM SKRATIEK LIST OF ABBREVIATIONS ø AG KHM AGD ANRW Arch. Ért. AÚ SAV AVANS CBd CIL č. HGC IA SAS ILS JRS MNM n. NKP RCV RGA RGM RIB RIC RPC RRC SEP SNM 138 diameter / priemer Die Antiken Gemmen des Kunsthistorischen Museums in Wien Antike Gemmen in deutschen Sammlungen Aufstieg und Niedergang der römischen Welt Archaeologiai Értesítő Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied/ Institute of Archaeology, Slovak Academy of Sciences Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku The Campbell Bonner Magical Gems Database Corpus Inscriptiorum Latinarum číslo / Number The Handbook of Greek Coinage Institute of Archaeology, Slovak Academy of Sciences Inscriptiones Latinae Selectae Journal of Roman Studies Magyar Nemzeti Múzeum number Národná kultúrna pamiatka / National cultural monument Roman Coins and their Values Reallexikon der germanischen Altertumskunde Römisch-Germanisches Museum Köln Roman Inscriptions of Britain The Roman Imperial Coinage Roman Provincial Coinage Coinage of the Roman Republic Online Studia Epigraphica Pannonica Slovenské národné múzeum / Slovak National Museum KONKORDANCIA CONCORDANCE 139 BIBLIOGRAFIA BIBLIOGRAPHY Antickí autori / Ancient sources Ath. Deiph. - Athénaios: Deipnosophistae. Preklad: H. G. Bohn. 1854. Amm. RG - Ammianus Marcelinus: Rerum Gestarum. Preklad: John C. Rolfe. Cambridge- London 1935-1940. Cass. Hist. - Lucius Cassius Dio: Historia Romana. Preklad: Loeb Classical Library edition. Cambridge 1925. Clau. Geogr - Claudios Ptolemaios: Geographiae Libri Octo. Graece et Latine ad codicum manu scriptorum fidem. Editor: F. G. Wilberg. 1838. Dam. De. lap. - Damigeron: De lapidibus. Zdroj: J. Ábel/Damigeron. Orphei Lithica. Berlin 1881. Her. Hist. - Herodian: τῆς μετὰ Μάρκον βασιλείας ἱστορία. Preklad: Edward C. Echols. Berkeley-Los Angeles 1961. Hom. Ili. - Homer: Ilias. Editors: A. Kahane/M. Mueller. Source: The Chicago Homer. Dostupné online: https://homer.library.northwestern.edu/html/application.: : : html [8. 2. 2021] Liv. Hist. - Titus Livius: Ab Urbe condita. Preklad: Evan T. Sage. London 1935; okrem Kniha XXIII – Preklad: Frank G. Moore. London 1940. Mart. Epi. - Martialis: Epigrammata selecta. Preklad: Wiliam Hay. London 1770. Petr. Sat. - Petronius: Satyricon. Preklad: Michael Heseltine/William Heinemann. London 1913. Pl. Men. - T. Maccius Plautus: Menaechmi. Preklad: Henry Thomas Riley. London, 1912. Plin. Nat. - Plinius Maior: Naturalis historia. Preklad: John Bostock. London 1885. Plut. Cicer. - Plutarchos: Βίοι Παράλληλοι: Δημοσθένης – Κικέρων. Preklad: Loeb Classical Library edition. 1919. Plut. de Ei. ap. Delph. Plutarchos - De E apud Delphos. Preklad: A. O. Prickard. Oxford 1918. Suet. Aug. - C. Suetonius Tranquillius: Divus Augustus. Preklad: Evelyn S. Shuckburgh. Cambridge 1896. Suet. Nero - C. Suetonius Tranquillius: Nero. Preklad: Alexander Thomson. Philadelphia 1889. Verg. Georg - P. Vergilius Maro: Georgica. Preklad: J. B. Greenough. Boston 1900. Iné zdroje / Other sources Mikovínyho mapa Brigetia - Magyar Országos Levéltár (MOL), Kamarai S11 No. 290. Priorato 1670 - G. G. Priorato: Esplicatione dell Esercito volante col quale il Generale Conte di Souches ha battuto i Turchi nel contorno di Commora, vicino al Villaggio di Szony l‘Anno MDCLXI adi 25. d‘Agosto. In: Historia di Leopoldo Cesare, Wien 1670, Fig. 420. 140 Discovery reports of the Institute of Archaeology of the Slovak Academy of Sciences: Nálezová správa AÚ SAV čís. 572/55 (T. Kolník). Nálezová správa AÚ SAV čís. 573/55 (T. Kolník). Nálezová správa AÚ SAV čís. 575/55 (T. Kolník). Nálezová správa AÚ SAV čís. 578/55 (T. Kolník). Nálezová správa AÚ SAV č. 11340/35 (J. Böhm). Internetové zdroje / Internet sources Antinous_Getty - Intaglio with Bust of Antinous, The. J. Paul Getty Museum. Available: online: http://www.getty.edu/art/collection/objects/336764/unknown-maker-intagliowith-bust-of-antinous-roman-ad-131-138/ [19. 6. 2020] Grasshopper_Getty - Scaraboid with a Grasshopper, Attributed to Dexamenos or a close follower. The. J. Paul Getty Museum. Available online: http://news.getty.edu/getty-museumacquires-collection-ancient-engraved-gems.htm [9. 7. 2021] Boston 03.990 - Minerva with Phiale, The Harvard Art Museums. Available online: http://www. perseus.tufts.edu/hopper/artifact?name=Boston+03.990&object=sculpture [19. 6. 2020] British Museum - Greek and Roman - British Museum‘s collection. Available online: https:// www.britishmuseum.org/collection [9. 7. 2021] British Museum 1824,0461.1 - Bronze figure of Athena with spear and phiale, The British Museum. Available online: https://www.britishmuseum.org/collection/ object/G_1824-0461-1 [19. 6. 2020] Cartwright 2019 - M. Cartwright: EROS. Definition. Available online: https://www.ancient.eu/ Eros/ [5. 2. 2021] CBd - The Campbell Bonner Magical Gems Database, Museum of Fine Arts Budapest. Available online: http://www2.szepmuveszeti.hu/talismans/visitatori_salutem [28. 6. 2020] Harvard 1977.216.1857 - Minerva with Phiale, The Harvard Art Museums. Available online: https://www.harvardartmuseums.org/collections/object/281916?position=0 [19. 6. 2020] Intaglio of Silenus & Dionysus - Ancient Roman Jasper Gem Intaglio of Silenus & Dionysus , Code: 11042. Available online: https://www.ancient-jewellery.com/en-GB/ancientintaglios/ancient-roman-jasper-gem-intaglio-of-silenus-dionysus/prod_11042#. XviDW-dnrcc [28. 6. 2020] KHM Adler - Adler. KHM Antikensammlung, Inv. Nr. IXa 26. Available online: https://www. khm.at/objektdb/detail/59118/ [7. 2. 2021] KHM Jupiter - Thronender Jupiter. KHM Antikensammlung, Inv. Nr. IXb 1379. Available online: https://www.khm.at/objektdb/detail/60571/ [7. 2. 2021] GETTY Veseli - S. Veseli: Representations of Zeus/Jupiter in Bronze Statuettes from Albania. Available online: https://www.getty.edu/publications/artistryinbronze/ statuettes/20-veseli/#essay-text [11. 2. 2021] 141 Zoznam použitej literatúry / List of literature AG KHM I - E. Zwierlein-Diehl: Die Antiken Gemmen des Kunsthistorischen Museums in Wien. Band I. München 1973. AG KHM II - E. Zwierlein-Diehl: Die Antiken Gemmen des Kunsthistorischen Museums in Wien. Band II. München 1979. AG KHM III - E. Zwierlein-Diehl: Die Antiken Gemmen des Kunsthistorischen Museums in Wien. Band III. München 1991. AGD I.1 - E. Brandt (Ed.): Antike Gemmen in deutschen Sammlungen. Band I: Staatliche Münzsammlung München. Teil 1: Griechische Gemmen von minoischer Zeit bis zum späten Hellenismus. München 1968. AGD I.3 - E. Brandt (Ed.): Antike Gemmen in Deutschen Sammlungen. Band I: Staatliche Münzsammlung München. Teil 3: Gemmen und Glaspasten der römischen Kaiserzeit sowie Nachtrage. München 1972. AGD V - C. Weiss: Antike Gemmen in Deutschen Sammlungen. Band V: Die antiken Gemmen der Sammlung Friedrich Julius Rudolf Bergau im Germanischen Nationalmuseum, Nürnberg. Nürnberg 1996. Alexandrescu 2007 - C.-G. Alexandrescu: O închizătoare de balteus din colecţiile Muzeului Naţional de Antichităţi. In: S. Nemeti/ F. Fodorean/E. Nemeth (Eds.): Dacia Felix. Studia M. Bărbulescu oblata. Cluj-Napoca 2007, 242 – 249. Alexandrescu 2010 - C.-G. Alexandrescu: Identifying finds of Roman standards: Tops for vexillum and composite standards. In: A.V. Matei/ H. Pop/ I. Bejinariu/ S. Băcueț Crișan/ D. Băcueț-Crișan (Eds.): Identități culturale locale și regionale în context european: studii de arheologie și antropologie istorică: in memoriam Alexandri V. Matei. ClujNapoca 2010, 213 – 225. Amedick 2007 - R. Amedick: Juwelen für eine Heilige der Armen. Gemmen vom Schrein der Hl. Elisabeth in Marburg. Marburg 2007. Arch. Ért. 1879 - Unknown author: Hazai tud intézetek és leletek. Archaeologiai Értesítő 13. Budapest 1879, 283 – 288. Barkóczi 1951 - L. Barkóczi: Brigetio. Budapest 1951. Bartus 2011 - D. Bartus: Roman Figural Bronzes From Brigetio: Preliminary Notes. In: K. Kuzmová (Ed.): ANODOS. Studies of the Ancient World 10/2010. Trnava 2011, 17 – 27. Bel 1735 (2016) - M. Bel: Notitia Hungariae Novae Historico geographica. Tomus III. In quo continentur Comitatus Iauriensis, Comaromiensis et Strigoniensis. Originál vydaný 1735. Reedícia: Magyar Tudományos Akadémia Bölcsészettudományi Kutatóközpont / Történettudományi Intézet. Budapest 2016. Beljak/Rajtár 2007 - J. Beljak/J. Rajtár: Pokračovanie výskumu rímskeho kastela v Iži. In: AVANS 2005. Nitra 2007, 35 – 40, 207 – 208. Benková/Gere/Rajtár 2017- M. Benková/M. Gere/J. Rajtár: Výskum rímskeho kastela v Iži. In: AVANS 2012. Nitra 2017, 41 – 43. 142 Borhy 2012 - L. Borhy: Die Legio XI CLAUDIA im pannonischen Brigetio (Komárom-Szőny, Ungarn). In: STUDIA EPIGRAPHICA PANNONICA IV. Budapest 2012, 23 – 36. Borhy et al. 2011 - L. Borhy/D. Bartus/Z. Czajlik/L. Rupnik/E. Számadó: Brigetio (Komárom/ Szőny): Fortress/City next to the Danube. In: Visy Zs. (Szerk.), Rómaiak a Dunánál. A Ripa Pannonica Magyarországon mint világörökségi helyszín. – Romans on the Danube. The Ripa Pannonica in Hungary as a World Heritage Site. Pécs 2011, 42 – 51. Borhy/Számadó 2003 - L. Borhy/E. Számadó: Gemmák, Gemmás gyűrűk és ékszerek Brigetióban. Acta Archaeologica Brigetionensia 4. Komárom 2003. Boruzs/Szabó 2018 - K. Boruzs/ G. Szabó: Late Roman Graves in Dombóvár. In: D. Bartus/K. Boruzs (Eds.): FIRKáK IV. Proceedings of the Conference for Young Researchers of Roman Age. Budapest – Visegrád 2018, 197 – 242. Bukovič 2013 - J. Bukovič: Prstene z rímskeho kastela v Iži. Nepublikovaná bakalárska práca. Katedra archeológie, Filozofická fakulta UKF v Nitre. Nitra 2013. Burandt 2013 - B. A. N. Burandt: Studien zur Verwendung des Muskelpanzers bei Centurionen der Römischen Kaiserzeit. Kölner Jahrbuch 46, 2013, 283 –296. Buranská/Kolník/Rajtár 1980 - K. Buranská/T. Kolník/J. Rajtár: Prvá sezóna revízneho výskumu rímskeho kastela v Iži – akcia Dunaj. In: AVANS 1978. Nitra 1980, 71 – 79. Böhme-Schönberger 1997 - A. Böhme-Schönberger: Kleidung und Schmuck in Rom und den Provinzen. Stuttgart 1997. Bühler 1998 - B. Bühler: Technologische Studien zur Herstellung von Goldschmuck im Frühmittelalter. Draht, Lötung und Granulation. Diplomarbeit Universität Wien, Wien 1998. CIL VII - E. Hübner: Corpus Inscriptionum Latinarum. VII. Inscriptiones Britanniae Latinae. Berlin 1873. CIL XIII - O. Hirschfeld/C. Zangemeister et al.: Corpus Inscriptionum Latinarum. XIII. Inscriptiones trium Galliarum et Germaniarum Latinae. Berlin 1899. Clauss 2001 - M. Clauss: Emperor and God. Ruler Cults in the Roman Empire. Herrscherkult im römischen Reich. München – Leipzig 2001. Cravinho 2017 - G. Cravinho: Roman engraved gems in The National Archaelogical Museum in Lisbon. In: Studies in Ancient Art and Civilization 21. Krakow 2017, 173 – 245. Cravinho 2018 - G. Cravinho: A iconografia de Minerva através da glíptica. In: S. Perea Yébenes/J. Tomás García (Edit.): Glyptós. Gemas y Camafeos Greco-Romanos: Arte, Mitologías, Creencias. Madrid – Salamanca 2018, 41 – 82. Curta 2017 - F. Curta: First dedication to Sol Invictus in Rome (AD 158). In: F. Curta/ A. Holt (Eds.): Great Events in Religion. An Encyclopedia of Pivotal Events in Religious History. Santa Barbara – Denver 2017, 182 – 183. Daňová 2004 - M. Daňová: Fingerringe der Römer. Beitrag zur Problematik der slowakischen Funde. In: ANODOS. Studies of the Ancient World 3/2003. Trnava 2004, 33 – 38. Daňová 2009 - M. Daňová: Schmuck in den Provinzen II. In: F. Humer (Hrsg.): Von Kaisern und Bürgern. Antike Kostbarkeiten aus Carnuntum. Katalog zur Ausstellung aus Anlass des Jubiläums – 1700 Jahre Kaiserkonferenz in Carnuntum. St. Pölten 2009, 371 – 403. 143 Daňová 2012 - M. Daňová: Rímsky zlatý šperk v Pannonii Superior. Unpublished doctoral dissertation. Trnava 2012. Daňová 2013 - M. Daňová: Römischer Goldschmuck aus Gerulata und seiner Umgebung. In: M. Hardt/O. Heinrich-Tamáska (Hrsg.): Macht des Goldes, Gold der Macht. Forschungen zu Spätantike und Mittelalter 2. Herrschafts- und Jenseitsrepräsentation zwischen Antike und Frühmittelatler im mittleren Donauraum. Weinstadt 2013, 47 – 54. Daňová 2016 - M. Daňová: Rímske prstene z Gerulaty (Nálezy z výskumov Ľ. Kraskovskej a M. Pichlerovej v novom svetle). In: Zborník SNM, Archeológia - Supplementum 11, Bratislava 2016, 103 – 118. Daňová/Krupa 2018 - M. Daňová/V. Krupa: Анализ перстня из собрания Бальнеологического музея в контексте украшений из германских захоронений Словакии. (Analysis of the ring from the Balneological museum in the context of jewelry from Germanic burials in Slovakia). In: Краткие сообщения Института археологии Вып. 250. Moskva 2018, 62 – 71. Daszewski 1973 - W. A. Daszewski: A Legionary Gem from Nea Paphos. In: Report of the Department of Antiquities, Cyprus 1973. Nicosia 1973. 202 – 211. Dembski 2005 - G. Dembski: Antiken Gemmen und Kameen aus Carnuntum. Wien 2005. Derks 1998 - T. Derks: Gods, Temples, and Ritual Practices: The Transformation of Religious Ideas and Values in Roman Gaul. Archaeological Studies 2. Amsterdam 1998. Dévai 2015 - K. Dévai: New Data to the Products of the Glass Workshop of Brigetio. In: L. Borhy/K. Tankó/K. Dévai (Eds.): Studia archaeologica Nicolae Szabó LXXV annos nato dedicata. Budapest 2015, 105 – 112. Di Giacomo 2016 - G. Di Giacomo: Oro, pietre preziose e perle. Roma 2016. Domaszewski 1885 - A. von Domaszewski: Die Fahnen im römischen Heere. Wien 1885. Domaszewski 1895 - A. von Domaszewski: Armillae. In: Paulys Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft II.1. Stuttgart 1895, 1 189. Donat/Sakl-Oberthaler/Sedlmayer 2003 - P. Donat/S. Sakl-Oberthaler/H. Sedlmayer: Die Werkstätten der canabae legionis von Vindobona. Befunde und Funde der Grabungen Wien 1, Michaelerplatz (1990/1991). Fundort Wien 6/2003. Wien 2003, 4 – 57. Durham 2013 - E. Durham: Symbols of Power: The Silchester Bronze Eagle. Archaeological Journal 170. 2013, 78 – 105. Eck 2000 - W. Eck: Die legio I Minervia. Militärische und zivile Aspekte ihrer Geschichte im 3. Jh.n. Chr. In: Y. Le Bohec/C. Wolff (Eds.): Les légions de Rome 2000. Lyon 2000, 87 – 93. Eisner 1923 - J. Eisner: Drobné nálezy z římského tábora na Leányváru u Komárna. Obzor praehistorický I, 1923, 43. Elschek 2014 - K. Elschek: Osídlenie Zohora od praveku po včasný stredovek (Besiedlung von Zohor von der Urgeschichte bis zum frühen Mittelalter). In: Zohor 1314 – 2014. Zohor 2014, 15 – 38. Elschek 2018 - K. Elschek: Jantárová cesta a Záhorie. Germánske elity vo svetle rímskych stavieb, kniežacích hrobov a rímskeho importu v Bratislave-Dúbravke a Zohore. In: 144 Dunajský limes a odkaz rímskej antiky na ľavom brehu Dunaja. Zborník príspevkov z konferencie BSK – Dni európskeho kultúrneho dedičstva. Bratislava 2018, 91 – 105. Emmett 2001 - K. Emmett: Alexandrian Coins. Lodi-Wisconsin 2001. Ertl 2006 - R. F. Ertl: Gold: Geschmeide und edle Steine. In: E. Windholz (Hrsg.): Carnuntum. Die Metropole am Rande des römischen Imperiums. Bad Deutsch-Altenburg 2006, 241 – 259. Facsády 2009 - A. R. Facsády: Aquincumi ékszerek. Budapest 2009. Facsády 2011 - A. R. Facsády: Un type de bijoux facile à dater? Remarques sur la « bague de Caracalla » d‘Aquincum. ARRABONA 49/1, 2011, 109 – 120. Facsády/Verebes 2009 - A. R. Facsády/A. Verebes: Analysis of Roman Bronze Finger Rings from Aquincum. Materials and Manufacturing Processes. Manufacturing Techniques from Prehistory to the Renaissance 24/9, 2009, 993 – 998. Filip 1997 - J. Filip: Umělecké řemeslo v pravěku. Brno 1997. Fischer 2012 - T. Fischer: Die Armee der Caesaren: Archäologie und Geschichte. Regensburg 2012. Furtwängler 1900 - A. Furtwängler: Die antiken Gemmen: Geschichte der Steinschneidekunst im Klassischen Altertum. Band 3. Leipzig/Berlin 1900. Fünfschilling 1991 - S. Fünfschilling: Befundbeispiel 2: Die Grabungen 1990.01 und 1978.04 Kaiseraugst-Äussere Reben – Fundmaterial. In. E. Deschler-Erb/M. Peter/S. Deschler-Erb (Hrsg.): Das frühkaiserzeitliche Militärlager in der Kaiseraugster Unterstadt. Augst 1991, 110-113. Gallottini 2012 - A. Gallottini: La glittica santarelli ai Musi Capitolini. Roma 2012. Gáspár 1986 - D. Gáspár: Römische Kästchen aus Pannonia 1-2. Antaeus. Communicationes ex Instituto Archaeologico Academiae Scientiarum Hungaricae 15. Budapest 1986. Gerrard/Henig 2017 - J. Gerrard/M. Henig: Brancaster type signet rings. A study in the material culture of sealing documents in Late Antique Britain. Bonner Jahrbücher 146 (2016), 2017, 225 – 258. Gesztelyi 2000 - T. Gesztelyi: Antike gemmen im Ungarischen Nationalmuseum. Budapest 2000. Gesztelyi 2001 - T. Gesztelyi: Gemmák is gyűrűk Brigetióból (Gemstones and Finger Rings from Brigetio). Tata 2001. Gudea/Lucăcel 1972 - N. Gudea/ V. Lucăcel: Werkzeuge und Gegenstände aus Metall und Stein. In: Chirilă, E. et al. (Eds.): Das Römerlager von Buciumi : Beiträge zur Untersuchung des Limes der Dacia Porolissensis. Cluj 1972, 78 – 88. Guiraud 1989 - H. Guiraud: Bagues et anneaux à l‘époque romaine en Gaule. Gallia 46, 1989, 173 – 211. Hajnalová/Rajtár 2009 - M. Hajnalová/J. Rajtár: Supply and subsistence: the Roman fort at Iža. In: W. S. Hanson (Ed.): The Army and Frontiers Rome. Portsmouth-Rhode Island 2009, 194 – 207. Halsberghe 1972 - G. H. Halsberghe: The Cult of Sol Invictus. Leiden 1972. Healey 1978 - J. F. Healey: Mining and Metallurgy in the Greek and Roman World. London 1978. 145 Henig 1974 - M. Henig: A Corpus of Roman Engraved Gemstones from British Sites. Oxford 1974. Henig/MacGregor/Andrews 2004 - M. Henig/A. MacGregor/V. Andrews: Catalogue of the Engraved Gems and Finger-rings in the Ashmolean Museum: II. Roman. Oxford 2004. Henkel 1913 - F. Henkel: Die Römischen Fingerringe der Rheinlande und der Benachbarten Gebiete. Berlin 1913. HGC 7 - O. D. Hoover: Handbook of Coins of Northern and Central Anatolia – Pontos, Paphlagonia, Bithynia, Phrygia, Galatia, Lykaonia and Kappadokia (with Kolchis and the Kimmerian Bosporos): Fifth to first centuries BC. The Handbook of Greek Coinage Series 7. London 2012. Higgins 1980 - R. A. Higgins: Greek and Roman jewellery. London 1980. Hill 1960 - P. V. Hill: Aspects of Jupiter on Coins of the Rome Mint, AD 65-318. The Numismatic Chronicle and Journal of the Royal Numismatic Society 20, 1960, 113 – 128. Hölbling 2008 - E. Hölbling: Das römische Gräberfeld von Pottenbrunn. Untersuchungen zur Bevölkerung des ländlichen Raumes um Aelium Cetium. Die Grabungen des Bundesdenkmalamtes der Jahre 2000 – 2002. Dissertation. Universität Wien 2008. Hrnčiarik 2012 - E. Hrnčiarik: Rímske zbierky. Rímske kostené predmety v zbierke Podunajského múzea v Komárne. Katalóg VI. Komárno 2012. Hrnčiarik 2014 - E. Hrnčiarik: Rímske kostené šperky z antickej Gerulaty. In: Študijné zvesti Archeologického ústavu SAV Nitra 55, 2014, 69 – 82. Hrnčiarik 2017 - E. Hrnčiarik: Bone and Antler Artefacts from the Roman Fort at Iža. Nitra – Trnava – Komárom 2017. Humer 2008 - F. Humer (Hrsg.): Von Kaisern und Bürgern. Antike Kostbarkeiten aus Carnuntum. Katalog zur Ausstellung aus Anlass des Jubiläums – 1700 Jahre Kaiserkonferenz in Carnuntum. St. Pölten 2008. Humer et al. 2014 - F. Humer/G. Kremer/E. Pollhammer/A. Pülz (Hrsg.): A.D. 313 – Von Carnuntum zum Christentum. (Katalog zur Ausstellung im Archäologischen Museum Carnuntinum, Bad Deutsch-Altenburg – März 2013 – Oktober 2016). Bad Vöslau 2014. Cheben 1987 - I. Cheben: Výsledky záchranného výskumu v Patinciach. In: Študijné zvesti Archeologického ústavu SAV Nitra 23, 1987, 307 – 329. Chrastina 2003 - P. Chrastina: Petrografická analýza kamenárskych artefaktov rímskeho kastela v Iži pri Komárne (lokalita Leányvár). Nitra 2003. Illášová/Klčo/Šušková 1996: - Ľ Illášová /M. Klčo/H. Šušková: Drahé kamene v histórii človeka. Nitra 1996. ILS - H. Dessau (Ed.): Inscriptiones Latinae Selectae. Berlin, 1892 – 1916. Janšák 1931 - Š. Janšák: Leányvár. In: Príspevky k praveku, dejinám a národopisu Slovenska. Sborník archeologického a národopisného odboru Slovenského vlastivedného múzea v Bratislave za rok 1924-1931. Bratislava 1931, 21-22, tab. 6. Jobst 2006 - W. Jobst: Der römische Tempelbezirk auf dem Pfaffenberg/Carnuntum. Ausgrabungen – Funde – Forschungen. Klagenfurt 2006. 146 Johnston 1980 - P. A. Johnston: Poenus I.2 and Roman Women. Transactions of the American Philological Association 110, 1980, 143 – 159. Johns 1996 - C. Johns: The Jewellery of Roman Britain. Celtic and Classical Traditions. Michigan 1996. Johns 2010 - C. Johns: The Hoxne Late Roman Treasure. Gold Jewellery and Silver Plate. London 2010. Kaić 2015 - I. Kaić: Engraved Gems from Tilurium as a Glimpse into Roman Soldier Sexuality. In: C. S. Sommer/S. Matešić (Eds.): Limes XXIII. Proceedings of the 23rd International Congress of Roman Frontier Studies Ingolstadt 2015. Mainz 2018, 1 023 – 1 027. Kleibrink 1997 - M. Kleibrink: The Style and Technique of the Engraved Gems. In: C. Johns (Ed.): The Snettisham Roman Jeweller‘s Hoard. London 1997, 25 –33, 85 – 95. Kolník 1977 - T. Kolník: Rímske nálezy z Dunaja pri Iži. In: AVANS 1976. Nitra 1977, 170 – 171, 380. Kolník 1984 - T. Kolník: Rímske a germánske umenie na Slovensku. Bratislava 1984. Kolník 1988 - T. Kolník: Klenoty dávnej minulosti Slovenska. Katalóg expozície. In: Š. Holčík (Zost.): Bratislava-Hrad-Klenotnica. Martin 1988, 52 – 70. Kolník 2014 - T. Kolník: Stráže und Ostrovany/Osztrópataka - einige Anmerkungen und Anregungen zu den spätkaiserzeitlichen Gräbern der germanischen Elite in der Slowakei. Archaeologia Austriaca 96, 2014, 101 – 114. Komij 2011 - K. Komij: Pietas in the Propaganda of Sextus Pompei. In: Studies in Ancient Art and Civilisation Vol. 15. Kraków 2011, 203 – 218. Konecny 2012 - A. Konecny: Ein Gräberfeld in Petronell-Carnuntum. Acta Carnuntina 2/1, 2012, 22 – 27. Kraskovská 1974 - Ľ. Kraskovská: Gerulata – Rusovce. Rímske pohrebisko I. Bratislava 1974. Krug 1981 - A. Krug: Antike Gemmen im Römisch-Germanischen Museum Köln. Frankfurt am Main 1981. Krupa/Daňová et al. 2016 - V. Krupa/M. Daňová/J. Štubňa/Ľ. Illášová/J. Tirpák: Prsteň z bohatého hrobu I z Krakovian-Stráží (štýlová a gemologická analýza). In: Zborník SNM CX – Archeológia 26. Bratislava 2016, 133 – 142. Kubitschek 1926 - W. Kubitschek: Römerfunde von Eisenstadt. Wien 1926. Kubitschek 1931 - W. Kubitschek: Ältere Berichte über den römischen Limes in Pannonien. Sitzungsberichte 209, Band 1. Wien – Leipzig 1931. Kurucz 1914 - J. Kurucz: Római nyomok a pannoniai Duna-limes balpartján. Komárom 1914. Kuzmová 2000 - K. Kuzmová: Egyptské božstvo Sarapis na spone z Iže. Pamiatky a múzeá 49/3, 2000, 39 – 40. Kuzmová 2020 - K. Kuzmová: Rímsky kastel v Iži – pevnosť na hraniciach impéria. MONUMENTORUM TUTELA. Ochrana pamiatok 31. Bratislava 2020, 103 – 114. Kuzmová/Rajtár et. al. 1980 - K. Kuzmová/T. Kolník/J. Rajtár/A. Trugly: Druhá sezóna revízneho výskumu rímskeho kastela v Iži – akcia Dunaj. In: AVANS 1979. Nitra 1980, 121 – 130. 147 Kuzmová/Kolník/Rajtár 1981 - K. Kuzmová/T. Kolník/J. Rajtár: Tretia sezóna revízneho výskumu rímskeho kastela v Iži – akcia Dunaj. In: AVANS 1980. Nitra 1981, 155 – 162. Kuzmová/Kolník/Rajtár 1982 - K. Kuzmová/T. Kolník/J. Rajtár: Štvrtá sezóna revízneho výskumu rímskeho kastela v Iži – akcia Dunaj. In: AVANS 1981. Nitra 1982, 177 – 183. Kuzmová/Rajtár 1983 - K. Kuzmová/J. Rajtár: Piata sezóna revízneho výskumu rímskeho kastela v Iži. In: AVANS 1982. Nitra 1983, 150 – 153. Kuzmová/Rajtár 1984 - K. Kuzmová/J. Rajtár: Šiesta sezóna revízneho výskumu rímskeho kastela v Iži. In: AVANS 1983. Nitra 1984, 135 – 140. Kuzmová/Rajtár 1985 - K. Kuzmová/J. Rajtár: Siedma sezóna revízneho výskumu rímskeho kastela v Iži. In: AVANS 1984. Nitra 1985, 142 – 145. Kuzmová/Rajtár 1986a - K. Kuzmová/J. Rajtár: Ôsma sezóna revízneho výskumu rímskeho kastela v Iži. In: AVANS 1985. Nitra 1986, 140 – 144. Kuzmová/Rajtár 1986b - K. Kuzmová/ J. Rajtár: Anfänge des Römerlagers in Iža. Archeologické rozhledy XXXVIII/4, 1986, 358 – 377, 459 – 462. Kuzmová/Rajtár 1987 - K. Kuzmová/J. Rajtár: Pokračovanie výskumu rímskeho kastela v Iži. In: AVANS 1986. Nitra 1987, 63 – 64. Kuzmová/Rajtár 1988 - K. Kuzmová/J. Rajtár: Pokračovanie výskumu rímskeho kastela v Iži. In: AVANS 1987. Nitra 1988, 83 – 84. Kuzmová/Rajtár 1990 - K. Kuzmová/J. Rajtár: Pokračovanie výskumu rímskeho kastela v Iži. In: AVANS 1988. Nitra 1990, 102. Kuzmová/Rajtár 1991 - K. Kuzmová/J. Rajtár: Pokračovanie výskumu rímskeho kastela v Iži. In: AVANS 1989. Nitra 1991, 58. Kuzmová/Rajtár 1992a - K. Kuzmová/J. Rajtár: Pokračovanie výskumu rímskeho kastela v Iži. In: AVANS 1990. Nitra 1992, 64. Kuzmová/Rajtár 1992b - K. Kuzmová/J. Rajtár: Pokračovanie výskumu rímskeho kastela v Iži. In: AVANS 1991. Nitra 1992, 73 – 75. Kuzmová/Rajtár 1993 - K. Kuzmová/J. Rajtár: Pokračovanie výskumu rímskeho kastela v Iži. In: AVANS 1992. Nitra 1993, 77 – 78. Kuzmová/Rajtár 1995 - K. Kuzmová/J. Rajtár: Pokračovanie výskumu rímskeho kastela v Iži. In: AVANS 1993. Nitra 1995, 84 – 85. Kuzmová/Rajtár 1997 - K. Kuzmová/J. Rajtár: Pokračovanie výskumu a pamiatkovej obnovy rímskeho kastela v Iži. In: AVANS 1995. Nitra 1997, 119 – 121. Kuzmová/Rajtár 1999 - K. Kuzmová/J. Rajtár: Pokračovanie výskumu rímskeho kastela v Iži. In: AVANS 1997. Nitra 1999, 102 – 104. Kuzmová/Rajtár 2010 - K. Kuzmová/J. Rajtár: Rímsky kastel v Iži – hraničná pevnosť na Dunaji. Príspevok k 30. výročiu archeologického výskumu (1978 – 2008). In: K. Kuzmová/ J. Rajtár (Eds.): Rímsky kastel v Iži. Výskum 1978 – 2008. Zborník príspevkov k 30. výročiu archeologického výskumu. Nitra 2010, 11 – 32. Lavan 2019 - M. Lavan: The Army and the Spread of Roman citizenship. JRS 109, 2019, 27 – 69. 148 Lazar 2004 - I. Lazar (Ed.): Rimljani. Steklo, glina, kamen. Celje – Maribor – Ptuj 2004. Leitmeir 2017 - F. Leitmeir: Locusts, Grasshoppers and Cicadas as Muses. Different Ways of Visualising Insect Music in Antiquity. Greek and Roman Musical Studies 5, 2017, 219 – 232. Liddell/Scott 1940 - H. G. Liddell/R. Scott: A Greek–English Lexicon, Oxford 1940. Lindersky 2001 - J. Lindersky: Silver and gold of valor: the awards of armillae and torques (Roman military decorations). Latomus 60/1, 2001, 3 – 15. Lobotka 1971 - V. Lobotka: Samuel Mikovíni a Brigetio. Vlastivedný časopis (Pamiatky a múzeá) XX/1, 1971, 32 – 34. Lőrincz 2001 - B. Lőrincz: Die römischen Hilfstruppen in Pannonien während der Prinzipatszeit. Vol. 1. Wien 2001. Lőrincz/Számadó 1997 - B. Lőrincz/E. Számadó: Ein Meilenstein der Senatskaiser Pupienus und Balbinus aus Pannonien. Zeitschrift für Papyrologie und Epigraphik 101, 1997, 205 – 207. Maionica/Schneider 1877 - E. Maionica/R. Schneider: Bericht über eine Reise im westlichen Ungarn. Archäologisch-epigraphische Mitteilungen aus Österreich-Ungarn Heft 2, 1877, 145 – 171. Marcu 2009 - F. Marcu: The Internal Planning of Roman Forts of Dacia. Cluj-Napoca 2009. Marsigli 1700 - A.I.F. comit. Marsigli: Danubialis operis prodromus ad Regiam Societatem Anglicanam. Norimbergae 1700. Marsigli 1726 - A.I.F. comit. Marsigli: Danubius Pannonico-mysicus: observationibus geographicis, astronomicis, hydrographicis, historicis, physicis, perlustratus et in sex tomos digestus. Hagæ Comitum: Apud P. Gosse, R. Chr. Alberts, P. de Hondt; Amstelodami: Apud Harm. Uytwerf & Franç. Changuion, 1726. Maaskant-Kleibrink 1986 - M. Maaskant-Kleibrink: The Engraved Gems, Roman and Non-Roman. Amsterdam 1986. Maaskant-Kleibrink 1989 - M. Maaskant-Kleibrink: The microscope and Roman Republican gem engraving. Some preliminary remarks. In: T. Hackens/G. Moucharte (Eds.): Technology and Analysis of Ancient Gemstones: Proceedings of the European Workshop Held at Ravello. Strasbourg 1989, 189 – 215. McDonald/Sistare 1978 - A. S. McDonald/G. H. Sistare: The metallurgy of some carat gold jewellery alloys. Gold Bulletin 11, 1978, 66 – 73. Meyer 1991 - H. Meyer: Antinoos. Die archäologischen Denkmäler unter Einbeziehung des numismatischen und epigraphischen Materials sowie der literarischen Nachrichten. Ein Beitrag zur Kunst- und Kulturgeschichte der hadrianisch-frühantoninischen Zeit. München 1991. Mikovínyová 2002 - M. Mikovínyová: Rímske prstene na Slovensku. Unpublished thesis. Trnavská univerzita v Trnave, Trnava 2002. Mikovínyová-Daňová 2010a - M. Mikovínyová-Daňová: Zlatý prsteň z rímskeho kastela v Iži. In: K. Kuzmová/J. Rajtár (Eds.): Rímsky kastel v Iži. Výskum 1978 – 2008. Zborník príspevkov k 30. výročiu archeologického výskumu. Nitra 2010, 77 – 80. 149 Mikovínyová-Daňová 2010b - M. Mikovínyová-Daňová: Römische Gemmen mit Tierdarstellungen – Funde aus Bratislava-Devín. In: M. Novotná/ W. Jobst/ M. Dufková/ K. Kuzmová (Eds.): ANODOS – Studies of the Ancient World 9/2009. In Honour of Marie Dufková. Trnava 2010, 107 – 110. Miller 2010 - M. Miller: Römische Provinzialprägungen. Roman Provincial Coins (Greek Imperial Coinage). Band I –Aegina bis Dacia. Academia.edu 2010. [16. 5. 2021]. Miller 2020 - M. Miller: Römische Provinzialprägungen – Roman Provincial Coins (Greek Imperial Coinage), Band II – Egypt (Ägypten) bis Kolchis. Academia.edu 2020. [16. 5. 2021]. Moormann 2015 - E. M. Moormann: Images of Statues in Other Media. In: E. A. Friedland/M. Grunow Sobocinski/E. K. Gazda (Eds.): The Oxford Handbook of Roman Sculpture. New York 2015, 1 – 17 (available online since 5. 1. 2021). Mrázek 2013 - I. Mrázek: Drahé kameny starověkých civilizací. Brno 2013. Milovanović 2018 - B. Milovanović: Jewelry as a Symbol of Prestige, Luxury and Power of the Viminacium Population. In: S. Golubović/ N. Mrđić (Eds.): VIVERE MILITARE EST From Populus to Emperors - Living on the Frontier Volume II. Belgrade 2018, 101 – 142. Mrgić 2011 - J. Mrgić: The Role of Marsigli’s Itineraries and Surveys at Karlowitz and Passarowitz. Incl. map: Marsigli‘s Itineraries in South-Eastern Europe 1683-1700. In: Ch.W. Ingrao/J. Pešalj/N. Samardžić (Eds.): The Peace of Passarowitz, 1718. West Lafayette 2011, 221 – 237. Müller 2010 - R. Müller: Die Gräberfelder vor der Südmauer der Befestigung von Keszthely-Fenékpuszta. Castellum Pannonicum Pelsonense Vol. I. Budapest-Leipzig-Keszthely 2010. Naskrecki 2004 - P. Naskrecki: Orthoptera. (Grasshoppers, Crickets, and Katydids). In: A.V. Evans/R. W. Garrison (Eds.): Grzimek‘s Encyclopedia 2nd Edition, Vol. 3: Insects. Farmington Hills 2004, 201 – 216 Nestorović 2005 - A. Nestorović: Images of the world engraved in jewels: Roman gems from Slovenia. Ljubljana 2005. Nestorović 2010 - A. Nestorović: Late Roman gems from the territory of Slovenia. Pallas – Revue d‘études antiques. Glyptique romaine 83, 2010, 196 – 177 (online 1 – 28). Available online: http://journals.openedition.org/pallas/10962 [16. 5. 2021] Nešporová/Rajtár 2000 - T. Nešporová/J. Rajtár: Laugaricio. Trenčín a okolie v rímskej dobe. Pamiatky a múzeá 3, 2000, 30 – 33. Nováková 2020 - L. Nováková: Náboženstvo a synkretizmus. In: K. Kuzmová/M. Novotná (Eds.): Úvod do štúdia klasickej archeológie IV. Trnava 2020, 74 – 77. Ondrouch 1936 - V. Ondrouch: Slovensko v době římsko-germánské. In: Několik přednášek z dějin Slovenska. Praha 1936, 21 – 72. Ondrouch 1938 - V. Ondrouch: Limes Romanus na Slovensku. Bratislava 1938. Ondrouch 1964 - V. Ondrouch: Nálezy keltských, antických a byzantských mincí na Slovensku. Bratislava 1964. 150 Peleg-Barkat 2011: O. Peleg-Barkat: The Roman Intaglios from the Temple Mount Excavations. In: E. Mazar (Ed.): The Temple Mount Excavations in Jerusalem 1968-1978 by Benjamin Mazar: Final Reports Volume IV. The Tenth Legion in Aelia Capitolina. Jerusalem 2011, 255 – 304. Pérez Gonzáles 2019a - J. Pérez Gonzáles: How Roman Sumptuary Specialists Called Themselves: A Corpus-Based Study. Latomus 78/4, 2019, 996 – 1 037. Pérez Gonzáles 2019b - J. Pérez Gonzáles: Gems in Ancient Rome: Pliny’s Vision. In: SCRIPTA CLASSICA ISRAELICA Vol. XXXVIII. Jerusalem 2019, 139 – 152. Pieta 1995 - K. Pieta: Výskum v Liptovskej Sielnici – Liptovskej Mare, In: AVANS 1993. Nitra 1995, 107 – 109. Pieta 2002 - K. Pieta: Anmerkungen zum Grab Čáčov. In: K. Kuzmová/K. Pieta /J. Rajtár: Zwischen Rom und dem Barbaricum. Festschrift für Titus Kolník zum 70. Geburtstag. Nitra 2002, 343 – 354. Pichlerová 1988 - M. Pichlerová: Archeologická zbierka Frnatiška Mohapla. (Nálezy z KomárnaVeľký Harčáš, Iže, Nededu a Patiniec). In: Zborník SNM Vol. LXXXII - História 28. Bratislava 1988, 127 – 154. Pichlerová 1981 - M. Pichlerová: Gerulata – Rusovce. Rímske pohrebisko II. Bratislava 1981. Platner 1939 - S. B. Platner: Aedes Jovis Tonantis. In: A Topographical Dictionary of Ancient Rome, revised by T. Ashby. London 1929, 305 – 306. Platz-Horster 1987 - G. Platz-Horster: Die antiken Gemmen aus Xanten im Besitz des Niederrheinischen Altertumsvereins, des Rheinischen Landesmuseum Bonn, der Katholischen Kirchengemeinde St. Viktor und des Regionalmuseums Xanten. Köln 1987. Platz-Horster 2010 - G. Platz-Horster: Kleine Praser and Chromium-bearing Chalcedonies. About a small group of engraved gems. PALLAS – Revue d‘études antiques 83, 2010, 179 – 202. Platz-Horster 2012 - G. Platz-Horster: Kleine Bilder, große Mythen. Antike Gemmen aus Augsburg. Friedberg 2012. Pococke 1743 - R. Pocoke: A description of the East, and some other countries. Vol. II: Observations on the islands of the archipelago, Asia Minor, Thrace, Greece and some other parts of Europe. London 1743. Popović 1992 - I. Popović: Les bijoux romains du Musée national de Beograd. I. Les bagues (И. Поповић, Римски накит у Народном музеју у Београду. I Прстење). Beograd 1992. Prohászka 2006 - P. Prohászka: Das vandalische Königsgrab von Osztrópataka (Ostrovany, SK). Monumenta Germanorum archaeologica Hungariae Vol. 3. Budapest 2006. Pudill 2017 - R. Pudill: Göttlicher Antinoos. Ein Idealbild jugentlicher Schönheit. Regenstauf 2017. Rajtár 1981 - J. Rajtár: Výsledky prieskumu na trase výstavby vodných diel na Dunaji /úsek Číčov-Patince/. In: AVANS 1980. Nitra 1981, 240 – 243. Rajtár 1987 - J. Rajtár: Nálezy kolkovaných tehál z výskumu rímskeho tábora v Iži v rokoch 1978 – 1984. Študijné zvesti Archeologického ústavu SAV 23, 1987, 53 – 94. 151 Rajtár 2000 - J. Rajtár: Kastel v Iži – hraničná pevnosť na Dunaji. Pamiatky a múzeá 3, 2000, 34 – 38. Rajtár 2009 - J. Rajtár: Im Handstreich genommen. Der Fall des Römerlagers von Iža. In: Museum und Park Kalkriese (Hrsg.): 2000 Jahre Varusschlacht – Konflikt – Varusschlacht im Osnabrücker Land. Stuttgart 2009, 126 – 127, 409. Rajtár 2010 - J. Rajtár: Ein spektakuläres Dachziegelfragment mit Abdrücken von Siegelringen aus Iža. In: K. Kuzmová (Ed.): ANODOS – Studies of the Ancient World 8/2008. In Honour of Werner Jobst. Trnava 2010, 305 – 313. Rajtár 2013 - J. Rajtár: Das Gold bei den Quaden. In: M. Hardt/O. Heinrich-Tamáska (Hrsg.): Macht des Goldes, Gold der Macht Herrschafts- und Jenseitsrepräsentation zwischen Antike und Frühmittelalter im mittleren Donauraum. Akten des 23. Internationalen Symposiums der Grundprobleme der frühgeschichtlichen Entwicklung im mittleren Donauraum, Tengelic, 16. – 19. 11. 2011. Forschungen zu Spätantike und Mittelalter. Weinstadt 2013, 125-150. Rajtár 2014 - J. Rajtár: Stĺp Marca Aurelia a archeologické doklady o rímskych výpravách proti Kvádom. In: Zborník SNM – Archeológia, Supplemenum 14. Bratislava 2014, 107 – 140. Rajtár 2019 - J. Rajtár: Die römischen Feldlager in Iža. In: G. I. Farkas/R. Neményi/M. Szabó (Eds.): VISY 75. ARTIFICEM COMMENDAT OPUS. Studia in honorem Zsolt Visy. Pécs 2019, 446 – 456. Rajtár/Kolníková/Kuzmová 2017 - J. Rajtár/E. Kolníková/K. Kuzmová: K osídleniu Chotína v dobe rímskej. In: Studia Historica Nitriensia Vol. 21. Supplementum – Sedem decénií Petra Romsauera. Nitra 2017, 173 – 193. Ratimorská 1984 - P. Ratimorská: Dejiny archeologického zbierkového fondu. In: M. Fehérváryová/ P. Ratimorská/ A. Trugly: Sto rokov múzea v Komárne, 1886-1986. Komárno 1986, 70 – 85. Ratimorská/Minaroviech 2009 - P. Ratimorská/J. Minaroviech: Roman Sanctuary of Jupiter Dolichenus in Brigetio and its Hypothetical Reconstruction. In: M. Novotná/ W. Jobst/ M. Dufková/ K. Kuzmová (Eds.): ANODOS – Studies of the Ancient World 9/2009. In Honour of Marie Dufková. Trnava 2010, 119 – 132. RCV IV - D. R. Sear: Roman Coins and their Values. Vol. IV. The Tetrachies and the Rise of the House of Constantine (AD 284-337). London 2011. RGA 1986 - Reallexikon der germanischen Altertumskunde, Band 11. H. Beck (Hrsg.). Berlin 1986. RIB - Roman Inscriptions of Britain. Online project including RIB 1965, RIB 1995 and RIB 2009. Available online: https://romaninscriptionsofbritain.org/ [16. 5. 2021] RIC III - H. A. Mattingly/E. A. Sydenham: The Roman imperial coinage. Vol. III. Antoninus Pius to Commodus. London 1997. RIC IV.2 - H. A. Mattingly/E. A. Sydenham /C. H. V. Sutherland: Roman Imperial Coinage Vol. IV.2. Macrinus to Pupienus. London 1930.: RIC V.1 - H. A. Mattingly/E. A. Sydenham/P. Webb: The Roman Imperial Coinage, Vol. V.I. Valerian to Florian. London 1927. Richter 2010 - D. Richter: Das römische Heer auf der Trajanssäule: Propaganda und Realität. Mainz 2010. 152 Riha 1990 - E. Riha: Der römische Schmuck aus Augst und Kaiseraugst. Forschungen in Augst 10. Augst 1990. Robertson 1993 - N. Robertson: Athens’ Festival of the New Wine. Harvard Studies in Classical Philology 95, 1993, 197 – 250. Rostovtzeff 1938 - M. I. Rostovtzeff: Dura-Europos and Its Art. Oxford 1938. RPC II - A. Burnett/M. Amandry/I. Carradice: Roman Provincial Coinage II. From Vespasian to Domitian (AD 69–96). British Museum Press 1999. Available online: https://rpc. ashmus.ox.ac.uk/search/browse?volume_id=2 [16. 5. 2021] RPC III - A. Burnett/M. Amandry/J. Mairat/W. Metcalf/L. Bricault/M. Blet-Lemarquand: Roman Provincial Coinage III. From Nerva to Hadrian (AD 96–138). London-Paris 2015, Available online: https://rpc.ashmus.ox.ac.uk/search/browse?volume_id=3 [16. 5. 2021] RPC IV.1 - V. Heuchert: Roman Provincial Coinage IV.1. The Antonines (AD 138–192): Cyrenaica and Crete to Bithynia-Pontus. Available online: https://rpc.ashmus.ox.ac.uk/search/ browse?volume_id=4 [16. 5. 2021] RPC IV.3 - V. Heuchert: Roman Provincial Coinage IV.3. From Antoninus Pius to Commodus (AD 138–192): Lycia-Pamphylia to Arabia. Available online: https://rpc.ashmus.ox.ac.uk/ search/browse?volume_id=6 [16. 5. 2021] RRC - H. A. Grueber/M. Crawford/M. Sharp: Coinage of the Roman Republic Online. Available online: http://numismatics.org/crro/ [19. 6. 2020] Sakař 1963 - V. Sakař: Drobné nálezy z areálu římského kastelu na Leányváru (výzkum 1955-56). Študijné zvesti AÚ SAV 11, 1963, 43 – 107. Salzmann 1983 - D. Salzmann: Die Bildnisse des Macrinus. In: Jahrbuch des Deutschen Archäologischen Instituts Vol. 98. Berlin 1983, 351 – 381. Schmidtová/Daňová/Šefčáková 2016 - J. Schmidtová/M. Daňová/A. Šefčáková: New Finds of Roman Rings from a Rich Grave in Cemetery III, Rusovce-Gerulata. STUDIA HERCYNIA XX/1. All Arts, Great and Small. Papers dedicated to Iva Ondřejová on the Occasion of her 70th Birthday, 2016, 83 – 99. Schmidtová/Jezná 2005 - J. Schmidtová/J. Jezná: Minerva z Gerulaty. Pamiatky a múzeá 1, 2005, 2 – 4. Schmiedlová 1958 - M. Schmiedlová: Výskum v Iži-Leányvári roku 1957. Archeologické rozhledy 10, 1958, 543 – 548. Sena Chiesa 1966 - G. Sena Chiesa: Gemme del Museo nazionale di Aquileia. Aquileia 1966. Sena Chiesa 1978 - G. Sena Chiesa: Gemme di Luni. Roma 1978. Sey 2013 - N. Sey: A pannoniai római kori bronzművesség műhelykérdései (Questions of bronze workshops in Roman Pannonia). Unpublished doctoral dissertation. Eötvös Loránd Tudományegyetem, Budapest 2013. Sprincz 1957 - E. Sprincz: Római borostyánkő gyűrűk a Nemzeti Múzeumban (Anelli d’ambra nell Museo Nazionale Ungherese). Folia Archaeologica 9, 1957, 101 – 117. 153 Stoll 2006 - O. Stoll: Legionäre, Frauen, Militärfamilien. Untersuchungen zur Bevölkerungsstruktur und Bevölkerungsentwicklung in den Grenzprovinzen des Imperium Romanum. In: Jahrbuch des Römisch-Germanischen Zentralmuseums Vol. 53/1. Mainz 2006, 217 – 344. Szűcs 2017 - F. Szűcs: Borostyánkő ékszerek Pannoniában. Szakdolgozat. Pécsi Tudományegyetem Bölcsészettudományi Kar. Pécs 2017. Svoboda 1962 - B. Svoboda: K dějinám římského kastelu na Leányváru u Iže, okres Komárno. Slovenská archeológia X/2, 1962, 397 – 424. Šašel Kos 2009 - M. Šašel Kos: Antinous in Upper Moesia: the introduction of a new cult. In: M. G. Angeli Bertinelli/A. Donati (Eds.): Oponione pubblica e forme di comunicazione a Roma: il linguaggio dell“epigrafi a. Atti del Colloquio AIEGL – Borghesi. Faenza 2009, 177 – 188. Täubl 1963 - K. Täubl: Zlatnictví. Praha 1963. Toynbee 2013 - J. M. C Toynbee: Animals in Roman Life and Art. London 2013. Töpfer 2011 - K. Töpfer: SIGNA MILITARIA. Die römischen Feldzeichen in der Republik und im Prinzipat. Monographien des Römisch-Germanischen Zentralmuseums, Band 91. Mainz 2011. Tóth 1989 - E. Tóth: Neuere Silvanusringe aus Pannonien (Zur Silvanusverehrung in Pannonien). Folia archaeologica XL, 1989, 113 – 128. Tóth 2010 - B. L. Tóth: The Six Techniques of Pierced Openwork Jewellery in Late Antiquity and their Evolution. In: Ch. Entwistle/N. Adams (Eds.): ‘Intelligible Beauty’. Recent Research on Byzantine Jewellery. London 2010, 1 – 12. Tóth-Kurucz 1907 - J. Tóth-Kurucz: Leányvár. In: A komáromvármegyei es városi múzeum Egyesület 1906-évi értesítője XX (XII). Komárom 1907, 40 – 68. Tóth-Kurucz 1908 - J. Tóth-Kurucz: A leanyvári ásatások folytatása 1907-ben. In: A komáromvármegyei es városi múzeum Egyesület 1907-évi értesítője XXI (XIII). Komárom 1908, 42 – 56. Tóth-Kurucz 1909 - J. Tóth-Kurucz: A leanyvári ásatások folytatása 1908-ben. In: A komáromvármegyei es városi múzeum Egyesület 1908-évi értesítője XXII (XIV). Komárom 1909, 46 – 55. Tóth-Kurucz 1910 - J. Tóth-Kurucz: A leanyvári ásatások folytatása 1909-ben. In: A komáromvármegyei es városi múzeum Egyesület 1909-évi értesítője XXIII (XV). Komárom 1910, 90 – 94. Van der Graaff 2018 - I. Van der Graaff: The Fortifications of Pompeii and Ancient Italy. London – New York 2018. Varga/Pázsint 2021 - R.Varga/A.-I. Pázsint: Labour Migration in the Roman World: The Case of Craftsmen. In: V. Cojocaru/A.-I. Pázsint (Eds.): Migration and Identity in Eurasia: From Ancient Times to the Middle Ages. Cluj-Napoca 2021, 115-138. Varsik/Kolník 2013 - V. Varsik/T. Kolník: Cífer-Pác – Neue Erkenntnisse zur spätantiken quadischen Elitenresidenz. In: M. Hardt/O. Heinrich-Tamáska (Hrsg.): Macht des Goldes, Gold der Macht Herrschafts- und Jenseitsrepräsentation zwischen Antike und Frühmittelalter im mittleren Donauraum. Akten des 23. Internationalen 154 Symposiums der Grundprobleme der frühgeschichtlichen Entwicklung im mittleren Donauraum, Tengelic, 16. – 19. 11. 2011. Forschungen zu Spätantike und Mittelalter. Weinstadt 2013, 71 – 90. Varner 2004 - E. Varner: Mutilation and Transformation. Damnatio Memoriae and Roman Imperial Portraiture. Monumenta Graeca et Romana Vol. 10. Boston 2004. Varsik 1996 - V. Varsik: Výsledky záchraného výskumu na trase diaľnice D2 v katastri Rusoviec. In: AVANS 1995. Nitra 1996, 182 – 184, 304 – 307. Varsik/Kolník 2016 - V. Varsik/T. Kolník: Prstene a náramky z Cífera-Pácu. Fingerringe und Armringe aus Cífer-Pác. In: Zborník SNM – Archeológia, Supplemenum 11. Bratislava 2016, 181 – 190. Vasaly 1993 - A. Vasaly: Representations: Images of the World in Ciceronian Oratory. Berkeley – Los Angeles – Oxford 1993. Viczián/Nagy et al. 2013 - I. Viczián/B. Nagy/M. Deák/J. Szeberényi/L. Rupnik: Environmental Reconstruction of the Area of Roman Brigetio (Komárom, Hungary). Studia Geomorphologica Carpatho-Balcanica XLVII, 2013, 95 – 105. Vomer-Gojković/Žižek 2008 - M. Vomer-Gojković/I. Žižek: Rimski vsakdan v Petovioni. Katalog razstave. Ptuj 2008. Voß/Hammer/Lutz 1999 - P. R. Voß/R. G. Hammer/J. Lutz: Glossar metallkunstlicher und herstellungstechnischer Fachbegriffe. In: Bericht der Römisch-Germanischen Kommission Band 79 (1998). Mainz am Rhein 1999, 315 – 328. Wamser at al. 2000 - L. Wamser/Ch. Flügel/B. Zieghaus (Hrsg.): Die Römer zwischen Alpen und Nordmeer. Zivilisatorisches Erbe einer europäischen Militärmacht. Katalog-Handbuch zur Landesausstellung. Mainz 2000. Willer et al. 2017 - F. Willer/R. Schwab/M. Mirschenz: Römische Bronzestatuen am Limes. Bonner Jahrbücher 146 (2016), 2017, 57 – 187. Wojciechowski 2013 - P. Wojciechowski: Cult Appellations and Hercules Worship in Imperial Rome. In: The Roman Empire in the Light of Epigraphical and Normative Sources Vol. 4. Torun 2013, 97 – 117. Zahlhaas 1985 - G. Zahlhaas: Fingerringe und Gemmen. Sammlung Dr. E. Pressmar. München 1985. Zahrnt 1988 - M. Zahrnt: Antinoopolis in Ägypten: Die hadrianische Gründung und ihre Privilegien in der neueren Forschung. In: H. Temporini (Ed.): ANRW Vol. II.10.1. Principat. Politische Geschichte (Provinzen und Randvölker: Afrika und Ägypten). Berlin – New York 1988, 669 – 706. Zazoff 1983 - P. Zazoff: Die antike Gemmen. München 1983. Zwierlein-Diehl 1980 - E. Zwierlein-Diehl: Der Divus-Augustus-Kameo in Köln. Kölner Jahrbuch für Vor-und Frühgeschichte 17, 1980, 12 – 53. Zwielein-Diehl 1998 - E. Zwierlein-Diehl: Die Gemmen und Kameen des Dreikönigenschreines. Studein zum Kölner Dom 5. Köln 1998. Zwierlein-Diehl 2007 - E. Zwierlein-Diehl: Antike Gemmen und ihr Nachleben. Berlin 2007. 155 CATALOGUE KATALÓG Finds from the earth-and-timber fort/Nálezy z drevozemného tábora P.1-P.12, G.1 P.1 Pl./Tab.1.1; 3.3; 4.1; Fig./Obr. 15 Description Opis An iron ring with a carnelian intaglio. The ring is undecorated, it widens towards the upper part. Motif: standing Hercules with a cudgel, lion leather and a bow, from the left profile. Groundline. Železný prsteň s karneolovou intagliou. Obrúčka je nezdobená, smerom k hornej časti silnie. Motív: stojaci Hercules s kyjakom, levou kožou a lukom, z ľavého profilu. Podkladová línia. Dimensions Rozmery ø max. 2.5 cm; gem 1.8 x 1.1 cm ø max. 2,5 cm; gema 1,8 x 1,1 cm Material Materiál carnelian, iron karneol, železo Accession n. Prírastkové č. 229/92 Place of finding Miesto nálezu sector 12/q, in the alley west of Building 8 sektor 12/q, v uličke západne od Stavby 8 Published Publikované Kuzmová/Rajtár 1993, 77 - 78; Bukovič 2013, 22, 32 Kat. č. 2; Mikovínyová 2003, 30 - 31, 102 Kat. 83. P.2 Pl./Tab.1.2; 4.2; Fig./Obr. 18 Description Opis A fragment of an iron ring with a glass paste intaglio. The ring widens towards the upper part. The gem is made of black and blue laminated glass. Motif: a grasshopper’s head, the rest of the scene is damaged. Fragment železného prsteňa s intagliou zo sklenej pasty. Obrúčka silnie smerom k hornej časti. Gema je vyrobená z vrstveného skla čiernej a modrej farby. Motív: hlava kobylky, zvyšok výjavu poškodený. Dimensions Rozmery ø max. 2.5 cm; inlay 1.0 x 1.2 cm ø max. 2,5 cm; očko 1,0 x 1,2 cm Place of finding Miesto nálezu sector 41/I, Building 1, western wing, sandy floor sektor 41/I, Stavba 1, západný trakt, piesková podlaha Material Materiál Accession n. Prírastkové č. Published Publikované 156 glass, iron sklo, železo 45/89 Bukovič 2013, 24, 35 Kat. č. 7; Mikovínyová 2003, 31, 102 Kat. 84. P.3 Pl./Tab.1.3; 4.3 Description Opis An iron ring without an inlay. The ring widens towards the upper part, on which the ring inlay could still be attached. Železný prsteň bez očka. Obrúčka silnie smerom k hornej časti, na ktorej mohlo byť ešte pripevnené očko prsteňa. Dimensions Rozmery ø max. 1.5 cm (Bukovič) Material Materiál iron železo Accession n. Prírastkové č. 83/93 Place of finding Miesto nálezu sector 10-11/t-u, Building n. 9, western wing and entrance sektor 10-11/t-u, Stavba č. 9, západný trakt a vstup Published Publikované Bukovič 2013, 23, 34 Kat. č. 6. P.4 Pl./Tab.1.4; 4.4 Description Opis A fragment of an iron ring with a glass paste inlay. The ring widens towards the upper part. The inserted inlay is blue and white, its surface is considerably damaged. Around the gem is a rim of gold-colored sheet. Fragment železného prsteňa s očkom zo sklenej pasty. Obrúčka silnie smerom k hornej časti. Zasadené očko má modrú a bielu farbu, jeho povrch je značne poškodený. Okolo gemy je obruba z plechu zlatej farby. Dimensions Rozmery ring not specified; inlay 1.6 x 1.3 cm prsteň nešpecifikovaný; očko 1,6 x 1,3 cm Place of finding Miesto nálezu sector 11/p, Building 9, room filling sektor 11/p, Stavba 9, výplň miestnosti Material Materiál Accession n. Prírastkové č. Published Publikované P.5 Description Opis Dimensions Rozmery Material Materiál Place of finding Miesto nálezu Accession n. Prírastkové č. Published Publikované glass, gold colored metal, iron sklo, kov zlatej farby, železo 77B/96 Bukovič 2013, 23, 33 Kat. č. 4. Pl./Tab.1.5; 4.5 A bronze alloy ring with a glass inlay. The ring is undecorated and open ended, it widens towards the upper part. An oval gem from yellow-green to green-blue laminated glass paste, the scene is destroyed. Prsteň z bronzovej zliatiny so skleneným očkom. Obrúčka prsteňa je nezdobená a otvorená (?), silnie smerom k hornej časti. Oválna gema z vrstvenej sklenej pasty žltozelenej až zelenomodrej farby, prípadný výjav na nej je zničený. ring not specified; gem 1.6 x 1.3 cm prsteň nešpecifikovaný; gema 1,6 x 1,3 cm glass, bronze alloy sklo, bronzová zliatina sector 26/s, floor sektor 26/s, dlážka 181/88 Mikovínyová 2003, 32, 102 Kat. 86. 157 P.6 Description Opis Dimensions Rozmery Material Materiál Place of finding Miesto nálezu Accession n. Prírastkové č. Pl./Tab.1.6; 4.6; Fig./Obr. 19 An iron ring with a white metal inlay. The ring is undecorated, it widens towards the upper part. An inlay made of silver sheet is fixed with a rim made of gold sheet. The scene on the silver sheet is destroyed. Železný prsteň s očkom z bieleho kovu. Obrúčka je nezdobená a smerom k hornej časti silnie. Očko zo strieborného plechu je upevnené obrubou zo zlatého plechu. Výjav na sriebornom plechu je zničený. ø max. 1.9 cm (Bukovič); inlay average 1.0 cm ø max. 1,9 cm (Bukovič); očko priemer 1,0 cm white metal, gold colored metal, iron biely kov, kov zlatej farby, železo sector 37/p, Building 2, western wing, floor sektor 37/p, Stavba 2, západný trakt, podlaha 61/08 Published Publikované Bukovič 2013, 23, 33 Kat. č. 5. P.7 Pl./Tab.1.7; 3.5; 4.7; Fig./Obr. 20 Description Opis A fragment of an iron ring with a jasper gem. Motif: a profile of a young man from the left (Antinous?). Fragment železného prsteňa s jaspisovou gemou. Motív: profil mladíka zľava (Antinoos?). Dimensions Rozmery ø max. 2.5 cm; gem 0.9 x 1.2 cm (Bukovič) ø max. 2,5 cm; gema 0,9 x 1,2 cm (Bukovič) Material Materiál jasper, iron jaspis, železo Place of finding Miesto nálezu Accession n. Prírastkové č. sector 11/p, Building 9, room filling sektor 11/p, Stavba 9, výplň miestnosti 77/96 Published Publikované Bukovič 2013, 22, 33 Kat. č. 3. P.8 Pl./Tab.1.8; 3.6; 4.8; Fig./Obr. 22 Description Opis The remains of a more massive iron ring of now unidentifiable shape and dimensions, with an inserted oval deep red jasper intaglio. Motif: standing Jupiter with a scepter, a patera and an eagle. Zvyšky masívnejšieho železného prsteňa teraz už neidentifikovateľného tvaru a rozmerov, so vsadenou oválnou sýtočervenou jaspisovou intagliou. Motív: stojaci Jupiter so žezlom, paterou a orlom. Dimensions Rozmery ring not specified; gem 1.45 x 1.1 cm prsteň nešpecifikovaný; gema 1,45 x 1,1 cm Place of finding Miesto nálezu sector 25/q, Building 6 sektor 25/q, Stavba 6 Material Materiál Accession n. Prírastkové č. Published Publikované 158 jasper, iron jaspis, železo 127/93 Kuzmová/Rajtár 1995, 84 - 85; Mikovínyová 2003, 38, 106 Kat. 99. P.9 Pl./Tab.1.9; 4.15 Description Opis A silver ring with an atypical plate. The ring widens towards the upper part where it forms a plate, which is again narrowed in the middle and decorated with 4 scratches on both sides. Strieborný prsteň s atypickou platničkou. Obrúčka silnie smerom k hornej časti, kde vytvára platničku, ktorá je v strede znovu zúžená a zdobená 4 vrypmi po oboch stranách. Dimensions Rozmery ø max. 2.8 cm Material Materiál silver striebro Place of finding Miesto nálezu sector 35/r, layer sektor 35/r, vrstva Accession n. Prírastkové č. 267/87 Published Publikované Bukovič 2013, 24, 35 Kat. č. 8 ; Mikovínyová 2003, 41, 107 Kat. 109. P.10 Description Opis An iron ring with a key, without further description or drawings. Železný prsteň s kľúčom, bez bližšieho popisu a nákresu. Dimensions Rozmery not specified nešpecifikovaný Material Materiál iron železo Accession n. Prírastkové č. 87/89 Place of finding Miesto nálezu sector 16/r, Building 7 sektor 16/r, Stavba 7 Published Publikované not published nepublikované P.11 Pl./Tab.1.10; 4.16 Description Opis An iron ring with a key made of a square perforated plate. Železný prsteň s kľúčom, vytvoreným zo štvorcového perforovaného štítku. Dimensions Rozmery Material Materiál Place of finding Miesto nálezu Accession n. Prírastkové č. Published Publikované ø 2.0 cm, the width of the key plate is 1.6 cm ø 2,0 cm, šírka štítku s kľúčom 1,6 cm iron železo sector 11/p, Building 9 – eastern wing, at the drain sektor 11/p, Stavba 9 - východný trakt, pri odtokovom žľabe 79/96 not published nepublikované 159 G.1 Pl./Tab.1.12; 3.2; Fig./Obr. 25 Description Opis An orange oval carnelian intaglio. Motif: standing Minerva from the right profile. She has a spear in her right hand and a sacrificial bowl (patera) in her left hand. Groundline. Oválna karneolová intaglia oranžovej farby. Motív: stojaca Minerva z pravého profilu. V pravej ruke má kopiju, v ľavej obetnú misku (patera). Podkladová línia. Dimensions Rozmery 1.1 x 1,4 : 0.25 cm Material Materiál carnelian karneol Place of finding Miesto nálezu sector 43/I, Building 1, V wing – at the backfill of the room sektor 43/I, Stavba 1, V trakt - na zásype miestnosti Accession n. Prírastkové č. Published Publikované 120/89 Bukovič 2013, 24, 36 Tab. XIII Kat. č. 9; Mikovínyová 2003, 38, 105 - 106 Kat. 98. Finds from the stone fort / Nálezy z kamenného kastela P.I-P.X, G.I-III P.I Pl./Tab.2.1; 3.7; 4.10; Fig./Obr. 27 Description Opis An iron ring with a carnelian intaglio. The ring is undecorated, it widens towards the upper part. The orange oval gem is damaged at the bottom. Motif: a standing stork from the left profile. Groundline. Železný prsteň s karneolovou intagliou. Obrúčka je nezdobená, smerom k hornej časti silnie. Oválna oranžová gema je v spodnej časti poškodená. Motív: stojaci bocian z ľavého profilu. Podkladová línia. Dimensions Rozmery ø max. 2.0 cm; gem 0.7 x 0.9 cm ø max. 2,0 cm; gema 0,7 x 0,9 cm Place of finding Miesto nálezu sector 16/s, destructive layer (leveling) sektor 16/s, vrstva deštrukčná (planírková) Material Materiál Accession n. Prírastkové č. Published Publikované 160 carnelian, iron karneol, železo 19/89 Bukovič 2013, 26, 37 Kat. č. 11; Mikovínyová 2003, 30, 101 Kat. 82. P.II Pl./Tab.2.2; 4.11 Description Opis A bronze ring with an inlay. The ring is undecorated, it narrows and widens towards the upper part. The honey-colored oval inlay was preserved in fragments. It rises above the level of the ring. Bronzový prsteň s očkom. Obrúčka je nezdobená, úzka a smerom k hornej časti postupne silnie. Oválne očko medovej farby sa zachovalo vo fragmentoch. Vystupuje nad úroveň prsteňa. Dimensions Rozmery ø max. 2.2 cm; inlay 0.75 x 0.65 cm priemer max. 2,2 cm; očko 0,75 x 0,65 cm Place of finding Miesto nálezu sector 12/l sektor 12/l Material Materiál Accession n. Prírastkové č. amber, bronze jantár, bronz 93/83 Published Publikované Mikovínyová 2003, 28, 100 - 101 Kat. 78. P.III Pl./Tab.2.3; 3.8; 4.12; Fig./Obr. 29 Description Opis An iron ring with a glass intaglio. The ring has a flat cross-section without decoration, and it widens towards the upper part. The lower part is damaged and part of the ring is missing. The oval gem is made of laminated black and blue glass. Motif: a standing figure of a hero (Achilles?), leaning on a spear, with a shield in front of him. The top of the gem is destroyed. Groundline. Železný prsteň so sklenenou intagliou. Obrúčka má plochý prierez, bez výzdoby, smerom k hornej časti sa ešte rozširuje. Dolná časť je poškodená a časť obrúčky chýba. Oválna gema je z vrstveného čierno-modrého skla. Motív: stojaca postava héroa (Achilles?), opretá o kopiju, pred ňou je štít. Horná časť gemy je zničená. Podkladová línia. Dimensions Rozmery not specified neuvedené Place of finding Miesto nálezu sector 36/n, control block, ash destruction sektor 36/n, kontrolný blok, popolová deštrukcia Material Materiál glass, iron sklo, železo Accession n. Prírastkové č. 01/08 Published Publikované Bukovič 2013, 26, 37 Kat. č. 12. 161 P.IV Pl./Tab.2.4; 4.21; Fig./Obr. 31 Description Opis An amber ring. The ring has a square cross-section, along the outer perimeter it is decorated with transverse scratches that also decorate the shoulders. An undecorated area is in the upper part. Jantárový prsteň. Obrúčka má štvorhranný prierez, po vonkajšom obvode je zdobená priečnymi zárezmi, ktoré zdobia aj plecia. V hornej časti je vytvorená nezdobená plôška. Dimensions Rozmery ø max. 1.9 cm (Bukovič) Material Materiál amber Place of finding Miesto nálezu sector 37/p, spa, ash destruction sektor 37/p, kúpele, popolová deštrukcia Accession n. Prírastkové č. jantár 100/04 Published Publikované Bukovič 2013, 27, 38 Kat. č. 14. P.V Pl./Tab.2.5; 4.13; Fig./Obr. 32 Description Opis A golden ring with distinctive shoulders. The ring is decorated with engraved decoration. In the upper part, instead of an oval inlay, a replacement made of thick gold foil is attached. Motif: two figures (An emperor and the goddess Concordia) shake hands (dextrarum iunctio). Zlatý prsteň s výraznými plecami. Obrúčka je zdobená rytou dekoráciou. V hornej časti je namiesto oválneho očka pripevnená náhrada z hrubej zlatej fólie. Motív: dve postavy (cisár a bohyňa Concordia) si podávajú ruky (dextrarum iunctio). Dimensions Rozmery Material Materiál Place of finding Miesto nálezu Accession n. Prírastkové č. Published Publikované 162 ø max. 1.5 cm (outer 3.9 cm) ø max. 1,5 cm (vonkajší 3,9 cm) gold zlato sector 13/l; depth 160 cm sektor 13/l; hĺbka 160 cm 26/83 (AU 0609) Bukovič 2013, 25, 36 Kat. č. 10; Kuzmová/Rajtár 1983, 150 - 155; Kolník 1988, 54 C.1.13.; Mikovínyová 2003, 35 - 36, 104 Kat. 92; Mikovínyová-Daňová 2010, 77 80. P.VI Pl./Tab.2.6; 4.18; Fig./Obr. 35 Description Opis A fragment of a ring with a plate. The ring is made of coarse wire that passes into the plate at the upper part. The connection point is reinforced on the sides. The oval plate displays a frontally standing eagle with outstretched wings and its head turned to the left. Fragment prsteňa so štítkom. Obrúčka je vytvorená z hrubého drôtu, ktorý prechádza v hornej časti do štítka. Miesto spojenia je zosilnené na stranách. Na oválnom štítku je zobrazený frontálne stojaci orol s roztiahnutými krídlami a hlavou otočenou vľavo. Dimensions Rozmery ø undetectable; plate 1.1 x 1.2 cm ø nezistiteľný; štítok 1,1 x 1,2 cm Material Materiál Place of finding Miesto nálezu Accession n. Prírastkové č. bronze bronz sector 13/k; depth 30 cm sektor 13/k; hĺbka 30 cm 242/80 Published Publikované Mikovínyová 2003, 22, 98 - 99 Kat. 70. P.VII Pl./Tab.2.7; 4.19 Description Opis A fragment of a ring with a plate. The ring is made of coarse wire that passes into the plate at the upper part. The oval plate displays a frontally standing eagle with outstretched wings and its head turned to the left. Fragment prsteňa so štítkom. Obrúčka je vytvorená z hrubého drôtu, ktorý prechádza v hornej časti do štítka. Na oválnom štítku je zobrazený frontálne stojaci orol s roztiahnutými krídlami a hlavou otočenou vľavo. Dimensions Rozmery ø undetectable; plate: 1.05 x 1.2 cm ø nezistiteľný; štítok: 1,05 x 1,2 cm Material Materiál Place of finding Miesto nálezu Accession n. Prírastkové č. Published Publikované bronze bronz sector 23/t, filling sektor 23/t, výplň 145/88 Mikovínyová 2003, 24, 98 Kat. 69. 163 P.VIII Pl./Tab.2.8; 4.20; Fig./Obr. 38 Description Opis A fragment of a ring with a label. The ring is made of coarse wire decorated around the perimeter with transverse scratches, which passes into the plate at the upper part. The oval plate displays an altar with a burning sacrifice or panoplium. Fragment prsteňa so štítkom. Obrúčka je vytvorená z hrubého drôtu zdobeného po obvode priečnymi zárezmi, ktorý prechádza v hornej časti do štítka. Na oválnom štítku je zobrazený oltár s horiacou obetou alebo panoplium. Dimensions Rozmery ø max. 2.3 cm; plate 1.1 x 1 cm (Bukovič) ø max. 2,3 cm; štítok 1,1 x 1 cm (Bukovič) Material Materiál Place of finding Miesto nálezu Accession n. Prírastkové č. bronze bronz excavation of B. Svoboda in 1955-56 výskum Svobodu 1955-56 not listed neuvedené Published Publikované Bukovič 2013, 26 - 27, 38 Kat. č. 13. P.IX Pl./Tab.2.9; 4.22; Fig./Obr. 39 Description Opis A bronze ring with the remains of a polygonal division. The ring is from course sheet with areas formed around the perimeter. There are letters / characters in 4 areas. Bronzový prsteň so zvyškami polygonálneho členenia. Obrúčka z hrubého plechu s vytvorenými plôškami po obvode. Na 4 plôškach sú písmená/znaky. Dimensions Rozmery ø max. 2.6 cm. Material Materiál bronze bronz Accession n. Prírastkové č. Svoboda 219 Place of finding Miesto nálezu Published Publikované research of B. Svoboda in 1955-56 výskum B. Svobodu 1955-56 not published nepublikované P.X Description Opis A bronze ring with a key, without further description or drawings. Bronzový prsteň s kľúčom, bez bližšieho popisu a nákresu. Dimensions Rozmery not listed neuvedené Material Materiál bronze bronz Accession n. Prírastkové č. 856/81 Place of finding Miesto nálezu Published Publikované 164 sector 12/k, depth 90 - 120 cm; Building I sektor 12/k, hĺbka 90 - 120 cm; Stavba I not published nepublikované G.I Pl./Tab.2.10; 3.9; Fig./Obr. 40-42 Description Opis A fragment of a sardonyx orange-white cameo. Motif: a bust of Emperor Pupienus with a thick beard, without hair. Traces of destruction on the surface of the gem. Zlomok sardonyxovej oranžovo-bielej kamey. Motív: busta cisára Pupiena s bohatou bradou, bez vlasov. Stopy deštrukcie na povrchu gemy. Dimensions Rozmery ø max. 1.0 cm : 0.4 cm Material Materiál sardonyx Accession n. Prírastkové č. 434/81 Place of finding Miesto nálezu sector 16/i; Building I base gutter sektor 16/i; základový žľab Stavby I Published Publikované Kuzmová/Kolník/Rajtár 1982, 180 Obr. 104.4; Bukovič 2013, 27, 39 Tab. XIII Kat. č. 16; Mikovínyová 2003, 36 - 37, 105 Kat. 94. G.II Pl./Tab.2.11; 3.10; Fig./Obr. 43 Description Opis A fragment of a red jasper intaglio. Motif: the head of a young man from the left profile. Behind the young man‘s head there are visible signs of a radial crown. Zlomok jaspisovej červenej intaglie. Motív: hlava mladého muža z ľavého profilu. Za hlavou mladíka vidieť náznaky lúčovitej koruny. Dimensions Rozmery ø max. 0.9 cm : 0.2 cm Place of finding Miesto nálezu sector 10/j, leveling layer in the surroundings sektor 10/j, planírková vrstva v okolí Stavby I Material Materiál jasper jaspis Accession n. Prírastkové č. 334/82 Published Publikované Kuzmová/Rajtár 1983, 151 Obr. 89.14; Bukovič 2013, 27, 39 Tab. XIII Kat. č. 15; Mikovínyová 2003, 37, 105 Kat. 95. G.III Pl./Tab.2.12; 3.11; Fig./Obr. 45 Description Opis A red oval jasper intaglio. Motif: the heads of Silenus and Bacchus from the left profile. Oválna jaspisová intaglia červenej farby. Motív: hlava Silena a Baccha z ľavého profilu. Dimensions Rozmery not listed neuvedené Material Materiál jasper jaspis Building I (research 1981) Stavba I (výskum 1981) not listed neuvedené Kuzmová/Kolník/Rajtár 1982, 181 - 182 Obr. 104.5; Bukovič 2013, 28, 40 Tab. XV Kat. č. 17; Kolník 1984, Obr. 108; Kolník 1988, 54 C.1.12.; Mikovínyová 2003, 37 - 38, 105 Kat. 97. Place of finding Miesto nálezu Accession n. Prírastkové č. Published Publikované 165 Appendix – finds from the vicinity of the Roman fort in Iža /Appendix - nálezy z okolia vojenského tábora v Iži P.A.I-P.A.II, G.A.I P.A.I Pl./Tab.2.13; 3.12; 4.14; Fig./Obr. 48 Description Opis A silver ring with a chalcedony intaglio. The ring is undecorated, it is stronger towards the upper part. The oval gem has a white-gray surface layer. Motif: Jupiter on the throne with a scepter and an eagle at his feet. Groundline. Strieborný prsteň s chalcedónovou intagliou. Obrúčka je nezdobená, smerom k hornej časti postupne silnie. Oválna gema má bielo-sivú povrchovú vrstvu. Motív: tróniaci Jupiter so žezlom a orlom pri nohách. Podkladová línia. Dimensions Rozmery ø not listed; gem 1.3 x 1.1 cm ø neuvedený; gema 1,3 x 1,1 cm Place of finding Miesto nálezu survey in the fort vicinity (2016) povrchový zber v okolí tábora (2016) Material Materiál chalcedony, silver chalcedón, striebro Accession n. Prírastkové č. 836 Published Publikované not published nepublikované P.A.II Pl./Tab.2.14; 3.13; 4.15; Fig./Obr. 48 Description Opis A silver ring with remains of gilding, with a chalcedony intaglio. The ring is formed into a loop and it gets stronger towards the inlay. There are separate applications attached depicting plant tendrils. In the upper part is the shape of an octagon, and a gem with a spotted surface is inserted, partially damaged. Motif: a lion from a left profile, a star above him. Groundline. Strieborný prsteň so zvyškami pozlátenia, s chalcedónovou intagliou. Prsteň tvorí obrúčka, ktorá smerom k očku silnie a na nej sú pripevnené samostatné apliky znázorňujúce rastlinné úponky. Do vrchnej časti v tvare osemuholníka je vsadená gema so škvrnitým povrchom, čiastočne poškodená. Motív: lev z ľavého profilu, nad ním hviezdička. Podkladová línia. Dimensions Rozmery ø max. 2.2 cm; gem 1.3 x 1.05 cm ø max. 2,2 cm; gema 1,3 x 1,05 cm Place of finding Miesto nálezu Patince – a residential area of the village, east; parcel n. 4378/2 Patince - intravilán obce, východ; parcela č. 4378/2 Material Materiál Accession n. Prírastkové č. Published Publikované 166 chalcedony, silver, gilding chalcedón, striebro, pozlátenie not listed, MMKP Komárno, inv. Nr. II-5835 neuvedené, MMKP Komárno, inv. Nr. II-5835 Rajtár 1981, 242 - 243; Mikovínyová 2003, 33, 103 Kat. 89. G.A.I Pl./Tab.2.15; 3.14 Description Opis A brown-gray-blue-gray oval intaglio with traces of use on the surface. Motif: standing Cupid or young Bacchus from the left profile, with a bunch of grapes and a bowl of fruit or a wine-skin filled with wine. He has a rabbit at his feet. Groundline. Oválna intaglia hnedosivej-modrosivej farby, so stopami používania na povrchu. Motív: stojaci Amor alebo mladý Bacchus z ľavého profilu, so strapcom hrozna a miskou ovocia/mech s vínom. Pri nohách má zajaca. Podkladová línia. Dimensions Rozmery 1.3 x 1.1 : 0.3 cm (T. Gesztelyi) Material Materiál glass sklo Place of finding Miesto nálezu the Roman fort in Iža or its immediate vicinity rímsky kastel v Iži alebo jeho bezprostredné okolie Published Publikované Arch. Ért 1879, 285; Gesztelyi 2000, 42 Kat. 29. Accession n. Prírastkové č. not listed, MNM Budapest Inv. Nr. R. 55.24.96. neuvedené, MNM Budapest Inv. Nr. R. 55.24.96. 167 PLATES TABUĽKY Plate 1 Rings and gems from an earth-and-timber fort in Iža.1. A ring with a gem (P.1), 2. A ring with a gem (P.2), 3. A ring with a gem (P.3), 4. A ring with a gem (P.4), 5. A ring with a gem (P.5), 6. A ring with a gem (P.6), 7. A ring with a gem (P.7), 8. A ring with a gem (P.8), 9 A ring with an atypical plate (P.9), 10. A ring with a key (P.11), 11. A gem (G.1). Author: Archive of IA SAS Nitra, M. Daňová. Measure a = 1-10; b = 11. Tabuľka 1 Prstene a gemy z drevozemného tábora v Iži. 1. prsteň s gemou (P.1); 2. prsteň s gemou (P.2); 3. prsteň s gemou (P.3); 4. prsteň s gemou (P.4); 5. prsteň s gemou (P.5); 6. prsteň s gemou (P.6); 7. prsteň s gemou (P.7); 8. prsteň s gemou (P.8); 9. prsteň s atypickou platničkou (P.9); 10. prsteň s kľúčom (P.11); 11. gema (G.1). Autor: Archív AÚ SAV, M. Daňová. Mierky a = 1-10; b =11. Plate 2 Rings and gems from a stone fort in Iža. 1. A ring with a gem (P.I), 2. A ring with a gem (P.II), 3 A ring with a gem (P.III), 4. A jasper ring (P.IV), 5. A golden ring (P.V), 6. A ring with a plate (P.VI), 7. A ring with a plate (P.VII), 8. A ring with a plate (P.VIII), 9. A silver ring (P.IX), 10. A gem (G.I), 11. A gem (G.II), 12. A gem (G.III); Rings from the vicinity of the fort in Iža. 13. A ring with a gem (P.A.I), 14. A ring with a gem (P.A.II); A gem from the territory of the fort or its surroundings. 15. A gem (G.A.I). Author: Archive of IA SAS Nitra, M. Daňová, T. Gesztelyi/MNM Budapest. Measure a =1:1 1-9, 13, 14; b =2:1 10-12, 15. Tabuľka 2 Prstene a gemy z kamenného kastela v Iži. 1. prsteň s gemou (P.I); 2. prsteň s gemou (P.II); 3. prsteň s gemou (P.III); 4. jantárový prsteň (P.IV); 5. zlatý prsteň (P.V); 6. prsteň so štítkom (P.VI); 7. prsteň so štítkom (P.VII); 8. prsteň so štítkom (P.VIII); 9. strieborný prsteň (P.IX); 10. gema (G.I); 11. gema (G.II); 12. gema (G.III). Prstene z okolia tábora v Iži. 13. prsteň s gemou (P.A.I); 14. prsteň s gemou (P.A.II); Gema z územia tábora alebo jeho okolia. 15. Gema (G.A.I). Autor: Archív AÚ SAV; M. Daňová; T. Gesztelyi/ MNM Budapest. Mierky a =1:1 1-9, 13, 14; b =2:1 10-12, 15. Plate 3 Gems from Iža: 1. Some materials used to make gems. a. amber, b. carnelion, c. jasper, d. onyx, e. sardonyx, f. garnet, g. emerald, h. glass; 2. Minerva (G.1), 3. Hercules (P.1), 4. A grasshopper (P.2), 5. Antinous (P.7), 6. Jupiter (P.8), 7. A stork (P.I), 8. A standing hero (P.III), 9. Emperor Pupienus/Macrinus (G.I), 10. A young boy (G.II), 11. Silenus and Dionysus (G.III), 12. Jupiter (P.A.I), 13. A lion (P.A.II), 14. Eros / Bacchus (G.A.I). Author: Archive of IA SAS Nitra, M. Daňová, T. Geszthely/ MNM Budapest. The gems are displayed on a scale of 2:1, except for no. 4. Tabuľka 3 Gemy z Iže: 1. Niektoré materiály používané na výrobu gem. a. jantár, b. karneol, c. jaspis, d. onyx, e. sardonyx, f. granát, g. smaragd, h. sklo; 2. Minerva (G.1), 3. Hercules (P.1), 4. kobylka (P.2), 5. Antinoos (P.7), 6. Jupiter (P.8), 7. bocian (P.I), 8. stojaci héros (P.III), 9. cisár Pupienus/Macrinus (G.I), 10. mladík (G.II), 11. Silén a Dionýzos (G.III), 12. Jupiter (P.A.I), 13. lev (P.A.II), 14. Eros / Bacchus (G.A.I). Autor: Archív AÚ SAV, M. Daňová, T. Gesztelyi/MNM Budapest. Gemy sú zobrazené v mierke 2:1, okrem č. 4. Plate 4 Rings from Iža – with an inlay: 1. iron with carnelian (P.1), 2. iron with glass (P.2), 3. iron (P.3), 4.-5. iron with glass (P.4-5), 6. iron with silver sheet (P.6), 7. iron with jasper (P.7), 8. iron with jasper (P.8), 9. iron with carnelian (P.I), 10. bronze with jasper (P.II), 11. iron with glass (P.III), 12. golden (P.V), 13. silver with chalcedony (P.A.I), 14. silver with chalcedony (P.A.II); Rings from Iža – other types: 15. silver (P.9), 16. iron with a key (P.11), 17.-19. bronze with a plate (P.VI-VIII), 20. jasper (P.IV), 21. silver with an inscription (P.IX). Author: Archive of IA SAS Nitra. Measure 1:1. Tabuľka 4 Prstene z Iže – s očkami: 1. železný s karneolom (P.1); 2. železný so sklom (P.2); 3. železný (P.3); 4.-5. železný so sklom (P.4-5); 6. železný s plechom striebornej farby (P.6); 7. železný s jaspisom (P.7); 8. železný s jaspisom (P.8), 9. železný s karneolom (P.I); 10. bronzový s jantárom (P.II); 11. železný so sklom (P.III); 12. zlatý (P.V); 13. strieborný s chalcedónom (P.A.I); 14. strieborný s chalcedónom (P.A.II). Prstene z Iže - ostatné typy: 15. strieborný (P.9); 16. železný s kľúčom (P.11); 17.-19. bronzové so štítkom (P.VI-VIII); 20. jantárový (P.IV), 21. strieborný s nápisom (P.IX). Autor: Archív AÚ SAV. Mierka 1:1. Plate 5 The location of the rings in the fort in Iža: 1. The earth-and-timber fort, 2. The stone fort. The type of ring without an inlay, The type of ring with an inlay, The gem. Author: P. Červeň, IA SAS Nitra. Tabuľka 5 Poloha prsteňov na území tábora v Iži: 1. drevozemný tábor, 2. kamenný kastel. typ prsteňa bez očka, typ prsteňa s očkom, gema. Autor: P. Červeň, AÚ SAV.